Rozhodnutie – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/273/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710216523
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710216523.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Miroslavy
Púchovskej a členiek JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci žalobcu MSM, s.
r. o., Thurzova 16, 036 01 Martin, IČO: 31 584 331, zast. C.. O. T., bytom X., D. K. XX proti žalovanému
ROBUS, s. r. o., Krupina, ul. Trieda osloboditeľov 10/A, zast. JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom
AK Bratislava, Vajnorská 20 o zaplatenie 65.213,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb/11/2010-226 zo dňa 15. 7. 2011 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb/11/2010-226 zo dňa 15. 7. 2011potvrdzuje.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 672,12 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 15Cb/11/2010-226 zo dňa 15. 7. 2011 zamietol žalobu o zaplatenie
65.213,46 eur s príslušenstvom a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania žalovaného vo výške 5.937,48
eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žiadal priznať sumu 65.213,46 eur titulom nároku na
náhradu škody. V priebehu konania vzhľadom na vyjadrenia žalovaného uviedol, že v prípade ak súd
dospeje k záveru, že nemal oprávnenie na obchodovanie s vojenským materiálom, uplatňuje si tento
nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého sa mal žalovaný na jeho úkor dopustiť. V konaní bolo
preukázané, že medzi účastníkmi bola riadne uzatvorená Kúpna zmluva zo dňa 27. 10. 2005 č. 2005/30/
ZZ, ktorá bola menená dodatkami č. 1, 2, 3 týkajúcimi sa dĺžky a spôsobu plnenia predmetu kúpnej
zmluvy. Predmetom bolo obchodovanie s citlivým materiálom, ktoré ako bolo zistené podlieha prísnej
kontrole štátnych orgánov, a preto pri plnení predmetu zmluvy museli byť dodržiavané štátom stanovené
pravidlá. Pri uzatváraní zmluvy, ktorej predmetom bol predaj vojenského materiálu, a to 79 ks tankov T-72
bližšie špecifikovaných v prílohe č. 1 kupujúci (žalobca) uviedol, že je oprávnenou osobou v zmysle § 3
ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom v znení neskorších
predpisov na obchodovanie s vojenským materiálom. Následne pri dodávke 16 ks tankov došlo k
zaisteniu predmetu plnenia, ktoré sa nachádzalo v PD Gader Blatnica. Účastníkom bolo zakázané
disponovať s predmetom kúpnej zmluvy, nakoľko vo veci sa viedlo trestné stíhanie. Z tohto dôvodu
nemohlo dôjsť k naplneniu zmluvy a teda žalovaný mal zakázané disponovať s predmetom zmluvy a
teda nemohol splniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka
pri náhrade škody, pokiaľ by šlo o škodu, ktorú si v tomto konaní žalobca uplatňoval, je potrebné
skúmať porušenie povinností zo záväzku, následne vznik škody a v neposlednej miere skúmanie
príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo zmluvy a vznikom škody. Podľa názoru súdu nebolo
preukázané porušenie povinnosti zo zmluvy zo strany žalovaného, nakoľko v konaní bolo preukázané,
že nie žalovaný zavinil situáciu, ku ktorej došlo, ale práve žalobca, ktorý nemal potrebné oprávnenie na
obchodovanie s vojenským materiálom a zavinil, že nedošlo k naplneniu zmluvy. Potom, čo bolo prvých 6
ks tankov premiestnených z vojenského útvaru do areálu PD Gader Blatnica bolo vo veci začaté trestné
stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 295 ods. 1 písm. a/, b/ ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a nebolo možné s predmetom zmluvy
nakladať, nakoľko tento bol dôkazovým materiálom v trestnom konaní. Následne po skončení trestného

stíhania bol štatutárny zástupca žalobcu uznaný vinným zo spáchania priestupku, za čo mu bola
uložená pokuta. Žalovaný vzhľadom na vývoj situácie žiadal príslušný odbor Ministerstva hospodárstva
SR o oznámenie, či žalobca ako výrobca vojenského materiálu má oprávnenie aj na obchodovanie s
vojenským materiálom, ktorého výrobcom nie je. Súd prvého stupňa konštatoval, že tak ako bolo zistené
jednak zo správ doložených žalovaným, ako aj zo správ vyžiadaných súdom, žalobca v čase uzatvárania
kúpnej zmluvy, ako aj v období po uzatvorení kúpnej zmluvy do rozhodnutia súdu nemal oprávnenie na
obchodovanie s vojenským materiálom.

Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 179/1998 Zb. upravuje, kto je oprávnenou osobou. Žalobca bol
oprávnenou osobou podľa bodu 2 tohto zákona ustanovenia, avšak tento vojenský materiál nepochádzal
z jeho výroby a teda nemal oprávnenie na obchodovanie s takýmto vojenským materiálom. Podľa názoru
súdu práve žalobca zavinil to, že nedošlo k naplneniu zmluvy a teda je tu v zmysle ust. § 376 Obchodného
zákonníka vylúčená zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mu týmto vznikla. Ak by žalovaný plnil
predmet zmluvy aj napriek všetkým skutočnostiam, ktoré po uzavretí zmluvy zistil, porušil by ustanovenia
zákona, za ktoré by mohol byť sankcionovaný vzhľadom na predmet zmluvy, nakoľko sa tu jednalo o
citlivý materiál. Škodu si zapríčinil samotný poškodený, a preto žalovaný nenesie zodpovednosť za
škodu aj keď dodávku tankov nesplnil. Tým, že nebolo preukázané porušenie povinností zo zmluvy, súd
ďalej neskúmal výšku uplatňovanej škody, nakoľko nebola preukázaná prvá zo základných podmienok
pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Keďže nie je porušenie povinnosti zo záväzku, nie je tu ani
príčinná súvislosť medzi porušením zmluvy a vznikom škody. Naviac je potrebné poukazovať aj na
snahu žalovaného vyjsť v ústrety žalobcovi, hoci bol limitovaný Ministerstvom obrany SR, ktoré uvoľnilo
vojenský materiál do určitej lehoty na jeho odpredaj pre žalovaného s tým, že sa snažil naplniť zmluvu
tak, ako bola medzi účastníkmi dohodnutá a až následne po vyrovnaní záväzkov náhradným spôsobom
tak, ako si to účastníci dohodli, pričom v priebehu konania nikto toto plnenie nespochybnil, došlo k
odpredaju tohto materiálu tretiemu subjektu. V priebehu konania štatutárny zástupca žalobcu nepoprel
vyjadrenia žalovaného ohľadom vyrovnania vzťahov medzi účastníkmi konania a ani to, že nežiadali
vrátiť za celý ten čas peniaze, pretože mali záujem na plnení zmluvy. Doslova na pojednávaní dňa
27. 5. 2011 W.. C. C. uviedol, že mali záujem na plnení zmluvy, preto nikdy od žalovaného finančné
prostriedky zložené ako kúpnu cenu v zmysle zmluvy nežiadali. Až následne, keď bolo zrejmé, že k
naplneniu zmluvy nedôjde a nebude možné dodať tanky T-72 tak, ako bolo dohodnuté v zmluve, dohodli
sa na dodávke iného vojenského materiálu prostredníctvom spoločnosti MSM Martin, s. r. o., ktorá
bola personálne prepojená so žalobcom. Takýmto spôsobom došlo k vráteniu celej kúpnej ceny. Pokiaľ
právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 15. 7. 2011 uviedol, že ak súd vyhodnotí situáciu tak, že
jeho klient nemal oprávnenie na obchodovanie s vojenským materiálom, o ktorej skutočnosti žalovaný
vedel, došlo tu na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu , ktoré žiada priznať v rovnakej výške
ako žalobou uplatnený nárok na náhradu škody. Súd bol toho názoru, že tu nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu, pretože v konaní nebolo preukázané, že v čase uzatvárania zmluvy mal žalovaný vedomosť
o tom, že žalobca nie je oprávnený na obchodovanie s vojenským materiálom. Naopak žalobca v tom
čase vedel, že nemá potrebnú licenciu, nakoľko bol o tomto uzrozumený Ministerstvom hospodárstva v
auguste 2005, t. j. niekoľko mesiacov pred uzatváraním samotnej zmluvy. Až po skončení vyšetrovania
príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní, urobil žalovaný dopyt na Ministerstvo hospodárstva
ohľadom výkladu § 3 zák. č. 179/1998. Až po čase zistil, žalobca nie je oprávnený na obchodovanie
s vojenským materiálom, a teda nie je možné, aby došlo k naplneniu zmluvy. Následne na to došlo k
vráteniu finančných prostriedkov spôsobom dohodnutým medzi účastníkmi konania v zmysle požiadavky
samotného žalobcu ako kupujúceho. Účastníkmi neboli spochybňované snahy o naplnenie zmluvy, či
už prostredníctvom spoločnosti MSM Martin, alebo inej spoločnosti, ktorá bola personálne napojená na
žalobcu z Prahy, k čomu ale nebola vydaná Ministerstvom hospodárstva vývozná licencia. Podľa názoru
súdu tu nešlo o bezdôvodné obohatenie tak ako to má na mysli Občiansky zákonník v ust. § 451 OZ,
nakoľko po zistení nemožnosti plnenia zo strany žalovaného práve pre správanie sa žalobcu došlo na
základe vzájomnej dohody k vráteniu finančných prostriedkov odobratím iného vojenského materiálu
prostredníctvom MSM Martin, s. r. o. a nevyplatenia zvyšku financií. Súd žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol, nakoľko nezistil, že by došlo na strane žalovaného k spôsobeniu škody žalobcovi a
ani k bezdôvodnému obohateniu tak, ako bolo už konštatované. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania vo výške 5.937,48 eur.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. žalobca. V odvolaní
uviedol, že podľa § 3 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 179/1998 Z. z. je oprávnenou osobou
právnická osoba, ktorá je výrobcom vojenského materiálu a nevyváža ho z územia SR a nevykonáva ani
sprostredkovateľskú činnosť. Podľa názoru odvolateľa tieto podmienky boli u žalobcu počas platnosti
zmluvy splnené, pretože žalobca bol výrobcom (v čase uzatvorenia zmluvy aj počas jej platnosti),
nevyvážal nakúpený vojenský materiál z územia SR a nevykonával ohľadom vývozu mimo územia
SR ani sprostredkovateľskú činnosť. Práve naopak v konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že
žalobca predmetný vojenský materiál (už podľa medzinárodných predpisov zničené tanky ) predával
slovenskému subjektu oprávnenému na obchodovanie s vojenským materiálom (MSM Martin, s. r. o. )
Poukázal na skutočnosť, že ak by tento nedostatok platného povolenia podľa zákona o zbraniach
a strelive znamenal nemožnosť nakladať s tankami, tak by OČTK (rozhodnutím ktorého je súd v
tomto konaní viazaný ) musel pokračovať v trestnom stíhaní. Bolo však zistené počas trestného
stíhania na podnet žalobcu iniciovanou kontrolou Ministerstva hospodárstva (čo prvostupňový súd
nepochopiteľne pri vyhodnotení dôkazov opomenul), že zákon o obchodovaní s vojenským materiálom
pri obchodovaní a nakladaní s predmetnými tankami na nakladaní s ktorými bola kontrola zameraná
(kontrola bola vykonávaná v PZ SR v schválenom sklade strelných zbraní v areáli PD Gader), porušený
zo strany žalobcu nebol. A teda aj výrobca vojenského materiálu je oprávnený obchodovať s akýmkoľvek
vojenským materiálom , avšak iba na území SR. Poukázal na druhú stranu uznesenia PZ SR UBOK
odbor stred ČVS PPZ -9-BOK-S-1-2006, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Podľa názoru odvolateľa
žalovaný teda bol povinný plniť zo zmluvy a tanky dodávať, nakoľko žalobca mal splnené všetky
podmienky vyžadované zákonom na obchodovanie s vojenským materiálom a od 7. 3. 2007 aj na
obchodovanie so zbraňami a napriek platnosti a účinnosti zmluvy tieto nedodával a nedodal a dodal
predmetný tovar inému subjektu. Skutočnosť, že tesne predtým vrátil zálohovo prijaté plnenie po viac
ako 3 rokov od jeho prijatia na platnosti zmluvy nič nemení.. Ďalej v odvolaní poukázal na skutočnosť,
že v konaní bolo preukázané, že po dobu viac ako 3 rokov držal a užíval žalovaný finančné prostriedky
žalobcu bez protiplnenia. Naviac až keď žalovaný výslovne žalobcovi uviedol, že tanky nedodá, žalobca
označil osobu, ktorej má žalovaný tovar dodať a prostredníctvom ktorej sa vysporiada dlh žalovaného
vrátiť žalobcovi zálohovo vyplatené finančné prostriedky. Táto dohoda nemá za následok, ako bolo
tvrdené žalovaným, zhojenie jeho nedobromyseľnosti - neoprávnene držané peniaze, ktoré počas troch
rokov neoprávnenej držby bol žalovaný povinný vydať. Podľa názoru žalobcu žalovaný vedel, že žalobca
nemá platné povolenie na obchodovanie s vojenským materiálom od podpisu zmluvy, avšak ak by aj túto
skutočnosť mal za preukázanú a vedel od roku 2006, tak bol ohľadom držby peňazí nedobromyseľný,
nakoľko ak bol presvedčený o nemožnosti plnenia zo zmluvy, bol povinný ihneď, teda v roku 2006,
najneskôr v septembri 2006 po rozhodnutí PZ SR UBOK Stred tieto žalobcovi vydať, aby s nimi mohol
žalobca nakladať. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutí rozsudok zmenil tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovie.

Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie svojho nároku. Práve naopak v konaní bolo preukázané, že žalovaný plniť
nemohol z dôvodov na strane žalobcu, ktorý v čase uzavretia zmluvy sa domnieval, že je oprávnenou
osobou na obchodovanie s vojenským materiálom, ktorý bol predmetom zmluvy. V konaní sa preukázal
opak. Napriek tomu žalobca na tomto stanovisku zotrval aj počas priebehu konania a naďalej. Poukázal
na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že žalobca listom zo dňa 25. 8. 2005 teda pred uzavretím
kúpnej zmluvy č. 2005/30/ZZ, ktorý bol doručený Ministerstvu hospodárstva SR dňa 30. 8. 2005 oznámil
ukončenie obchodovania s vojenským materiálom. Súčasne požiadal MH SR o vydanie písomného
potvrdenia o zániku povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom na základe oznámenia
oprávnenej osoby o skončení výkonu povolenej činnosti v zmysle § 12 ods. 1 písm. b/ zák. č. 179/98
Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom. Listom zo dňa 31. 8. 2005 Ministerstvo hospodárstva
SR žalobcovi potvrdilo zánik povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom. Tieto skutočnosti sa
žalovaný dozvedel z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa. Napriek uvedeným skutočnostiam
sa žalobca domnieval, že je oprávnenou osobou na obchodovanie s vojenským materiálom v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona 179/98 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré údaje dal uviesť
k svojim identifikačným údajom do článku 1 kúpnej zmluvy 2009/30/Z. z. zo dňa 27. 10. 2005, kde je
uvedený ako kupujúci. V konaní bolo naopak preukázané, že žalobca uviedol žalovaného do omylu keď
sa domnieval, že je oprávnenou osobou na obchodovanie s vojenským materiálom v zmysle § 3 ods.
1 písm. d/ bod 2 zákona č. 179/98 Z. z. V konaní bolo nepochybne preukázané samotným výsluchom
konateľa žalobcu W.. C., že žalobca počas celého obdobia, ktoré je predmetom žaloby nežiadal od

žalovaného vrátenie finančných prostriedkov. Štatutárny zástupca W.. C. C. uviedol, že žalobca nežiadal
vrátiť peňažné prostriedky a stále chcel dodať vojenskú techniku tak ako to vyplývalo zo zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške
672,12 eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok podľa ust. § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu o náhradu
škody uplatnenú vo výške 65.213,46 eur s príslušenstvom.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že sporové strany uzavreli dňa 27. 10. 2005 kúpnu zmluvu č.
2005/30/ZZ v znení dodatkov č. 1, 2, 3. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj vojenského materiálu, a
to 79 ks tankov T-72 podľa špecifikácie uvedenej v prílohe č. 1. V uvedenej kúpnej zmluve žalobca ako
odberateľ uviedol, že je v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b/, bod 2 zák. č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s
vojenským materiálom oprávnenou osobou na uskutočnenie obchodovania s vojenským materiálom. Po
uzavretí kúpnej zmluvy bolo zistené, že žalobca nemal v čase jej uzavretia oprávnenie na obchodovanie
s vojenským materiálom v dôsledku čoho žalovaný nedodal žalobcovi objednaný vojenský materiál.
Žalobcom poskytnutými finančnými prostriedkami došlo k vyrovnaniu záväzku náhradným spôsobom
(odobratím iného vojenského materiálu), ktorú skutočnosť účastníci konania pred súdom prvého stupňa
nespochybnili. Súd prvého stupňa žalobu zamietol pre nepreukázanie zákonných predpokladov pre
priznanie nároku na náhradu škody, ako aj pre nepreukázanie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, pričom dôkazné bremeno na jeho preukázanie
zaťažovalo žalobcu.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobcovi nevznikol nárok
na zaplatenie sumy 65.213,46 eur uplatnenej titulom náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia,
a to z toho dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že je oprávnenou osobou na obchodovanie
s vojenským materiálom v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ bod 2 zák. č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní
s vojenským materiálom v znení neskorších predpisov. Táto skutočnosť bola pred súdom prvého
stupňa preukázaná listom žalobcu zo dňa 25. 8. 2005, ktorým oznámil Ministerstvu hospodárstva SR
ukončenie obchodovania s vojenským materiálom. Zároveň žalobca požiadal o vydanie písomného
potvrdenia o zániku povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom podľa § 12 ods. 1 písm. b/ cit.
zákona. Ministerstvo hospodárstva SR listom zo dňa 31. 8. 2005 žalobcovi potvrdilo zánik povolenia
na obchodovanie s vojenským materiálom. Napriek tejto skutočnosti žalobca so žalovaným uzavrel dňa
27. 10. 2005 kúpnu zmluvu na dodávku vojenského materiálu, a to 79 ks. tankov T-72. Žalovaný po
zistení, že žalobca nie je oprávnenou osobou v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ bod 2 zák. č. 179/1998 Z.
z. o obchodovaní s vojenským materiálom, správne postupoval, keď žalobcovi predmet plnenia podľa
uzatvorenej kúpnej zmluvy nedodal.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru ohľadom
uplatnenej náhrady škody, keď uviedol, že žalobca nepreukázal v konaní zákonné predpoklady pre jej
priznanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu je správny záver súdu prvého stupňa, keď v danej veci nepriznal
uplatnený nárok ani z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, pretože
žalobcom poskytnuté finančné prostriedky žalovaný po zistení nemožností plnenia podľa uzavretej
kúpnej zmluvy, na základe vzájomnej dohody sporových strán vrátil žalobcovi formou dodania iného
vojenského materiálu prostredníctvom MSM Martin, s. r. o.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 219
ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na
ust. § 224 ods. 1 O. s. p. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania uplatnenú
podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., a to 1 x právny úkon po 552,69 eur, 1 x režijný paušál po 7,41 eur plus
20 % DPH. Úhrnné trovy odvolacieho konania sú vo výške 672,12 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.
b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.