JUDr. Pavol Toman

Blízke osoby uvedené v majetkových priznaniach sudcu za roky 2013, 2012 a 2011.

Výkaz za rok 2012 – Predseda rady Justičnej akadémie Slovenskej republiky. 1. Ročný štatistický výkaz sudcu nezodpovedá pôsobnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako "vrcholného súdneho orgánu v oblasti všeobecného súdnictva (...), ako najvyššieho súdneho orgánu všeobecného súdnictva a v rámci neho aj správneho súdnictva (...) Hlavným poslaním najvyššieho súdu je zabezpečovať zákonnosť a jednotnosť rozhodovania všetkých súdov. (...) najvyšší súd bude plniť túto funkciu predovšetkým typickými súdnymi prostriedkami, t.j. rozhodovaním v konkrétnej veci v rozsahu pôsobnosti uvedenej v odseku 1. Jediným tzv. neprocesným prostriedkom zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov je vydávanie stanovísk k výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Za týmto účelom je najvyšší súd oprávnený vykonávať prieskum rozhodovacej činnosti súdov nižšieho stupňa v právoplatne skončených veciach, čiže sledovanie rozhodovacej činnosti ostatných súdov (ale aj senátov najvyššieho súdu) môže byť a bude impulzom pre túto zjednocovaciu činnosť." (dôvodová správa k § 8 vládneho návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ČPT 837, 3. volebné obdobie), ani spôsobom jeho rozhodovania, tak pokiaľ ide o jeho rozhodovaciu, ako aj zjednocovaciu činnosť. Niektoré povinne sledované údaje sú vzhľadom na spôsob a charakter rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu a jeho postavenie v súdnom systéme Slovenskej republiky pre ročný štatistický výkaz sudcu Najvyššieho súdu nepoužiteľné a nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. 2. Ročný štatistický výkaz sudcu a metodika jeho vyhotovovania nerešpektujú pôsobnosť všeobecných súdov, ich funkčnú príslušnosť, ani spôsob ich rozhodovania a nezohľadňujú činnosť predsedu senátu (riadiaceho predsedu senátu), ani ostatných členov senátu, s výnimkou tzv. sudcu spravodajcu. 3. Sudca spravodajca (referujúci sudca) je len jedným z troch (16 ods. 1 a § 18 ods. 1 prvá veta zákona č. 757/2004 Z.z.) alebo z piatich členov senátu (§ 18 ods. 1 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z.), pričom senát rozhoduje vo veci väčšinou hlasov svojich členov. Rozhodovanie samosudcom (predsedom senátu) je tak len výnimkou zo zásady, že súdy konajú a rozhodujú v senátoch. Sudca spravodajca je len jedným z troch/piatich sudcov v senáte; jeho hlas nemá žiadne osobitné postavenie, nie je ani rozhodujúci, ani väčšinový. Sudca spravodajca nemôže svojím hlasom prehlasovať ostatných členov senátu; práve naopak, sudca spravodajca môže byť prehlasovaný a rozhodnutie môže byť prijaté väčšinou hlasov ostatných členov senátu. 4. Rozpor § 27 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. s čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s § 11 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z., podľa ktorých súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca (samosudca alebo predseda senátu), tak i naďalej ostáva neodstránený. 5. Činnosť riadiaceho predsedu senátu a ostatných členov senátu, ktorí v konkrétnej veci nie sú referujúcimi sudcami, ročný štatistický výkaz redukuje a degraduje len na činnosť hlasujúcich prísediacich. Predseda senátu pritom nesie primárnu zodpovednosť za všetky rozhodnutia senátu, ktorému predsedá a ktorého prácu riadi, rovnako tak zodpovednosť za obsah, vecnú správnosť a kvalitu vydaného rozhodnutia senátu, ktorú potvrdzuje svojím podpisom; zákon neustanovuje povinnosť, aby rozhodnutia podpisoval sudca spravodajca. Predseda senátu Najvyššieho súdu tiež dbá o včasné a plynulé vybavovanie agendy zverenej senátu, o dodržiavanie sudcovskej etiky a dôstojnosti pri súdnom pojednávaní, stará sa o rovnomerné zaťaženie jeho členov, t.j. prideľovanie vecí spôsobom, ktorý zohľadňuje nielen počet prideľovaných vecí, ale aj ich obťažnosť, pričom prácu v senáte zadeľuje predseda senátu spôsobom vopred prerokovaným s členmi senátu; pridelenie vecí odchylne od tohto spôsobu odôvodní predseda senátu členom senátu. 6. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky sa jednotlivé veci prideľujú senátu, nie sudcovi spravodajcovi a nevybavené veci sa neviažu na jedného sudcu, ale na celý senát (všetkých jeho členov). 7. Ročný štatistický výkaz tak nielenže nevyjadruje celý rozsah a obsah činnosti sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, jeho účasť na zovšeobecňovaní a zjednocovaní rozhodovacej činnosti súdov, ale nie je ani odrazom jeho skutočnej rozhodovacej činnosti ako predsedu alebo člena senátu. 8. Pokiaľ ide o jednotlivé vykazované údaje, je nutné poznamenať, že v prípade senátneho rozhodovania, ktoré je na Najvyššom súde Slovenskej republiky bezvýnimočné, veci vykazované ako rozhodnuté (vybavené) jednotlivým sudcom jednoducho neexistujú. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozlišuje ani veci vybavené a veci rozhodnuté, keďže rozhodnutím je vec vybavená (proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je prípustný riadny opravný prostriedok). 10. Vykazovanie spôsobu vybavenia veci odvolacím súdom a dovolacím súdom je v prípade rozhodovania Najvyššieho súdu, až na niektoré výnimky, nezmyselné. 11. Senáty Najvyššieho súdu nemajú ustanovený počet pojednávacích dní. Základnou formou konania v občianskom súdnom konaní na odvolacom súde je konanie bez pojednávania (§ 214 OSP); to isté platí aj na konanie dovolacieho súdu (§ 243a OSP). Rozsudky sa však vyhlasujú vždy verejne. Hodnotenie tzv. využiteľnosti pojednávacích dní tak nerešpektuje platné právne predpisy o konaní na odvolacom ani na dovolacom súde a pokiaľ ide o súdne konanie trestné, ani o konaní na súde prvého stupňa, keďže nielen odvolací a dovolací súd rozhoduje v zákonom ustanovených prípadoch na neverejnom zasadnutí. 12. Činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno mechanicky vtesnať do vzoru výkazu uvedeného v inštrukcii Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a jeho zverejnenie je popretím ústavného princípu senátneho rozhodovania a degradáciou jeho rozhodovacej, zjednocovacej a zovšeobecňovacej činnosti na prehľad vybraných, čiastkových informácií o činnosti referujúceho člena senátu, ktorý je v prípade senátneho rozhodovania len jedným z troch alebo len jedným z piatich členov senátu.
Výkaz za rok 2011 – Predseda Rady Justičnej akadémie Slovenskej republiky. Člen revízneho oddelenia pre revíziu Špecializovaného trestného súdu. O d ô v o d n e n i e predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k ročnému štatistickému výkazu sudcu ( § 27 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení zákona č. 467/2011 Z.z. ) --- 1. Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky upozorňuje, že ročný štatistický výkaz nezodpovedá pôsobnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako "vrcholného súdneho orgánu v oblasti všeobecného súdnictva (...), ako najvyššieho súdneho orgánu všeobecného súdnictva a v rámci neho aj správneho súdnictva (...) Hlavným poslaním najvyššieho súdu je zabezpečovať zákonnosť a jednotnosť rozhodovania všetkých súdov. (...) najvyšší súd bude plniť túto funkciu predovšetkým typickými súdnymi prostriedkami, t.j. rozhodovaním v konkrétnej veci v rozsahu pôsobnosti uvedenej v odseku 1. Jediným tzv. neprocesným prostriedkom zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov je vydávanie stanovísk k výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Za týmto účelom je najvyšší súd oprávnený vykonávať prieskum rozhodovacej činnosti súdov nižšieho stupňa v právoplatne skončených veciach, čiže sledovanie rozhodovacej činnosti ostatných súdov (ale aj senátov najvyššieho súdu) môže byť a bude impulzom pre túto zjednocovaciu činnosť." (dôvodová správa k § 8 vládneho návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ČPT 837, 3. volebné obdobie) a spôsobom jeho rozhodovania tak pokiaľ ide o jeho rozhodovaciu, aj zjednocovaciu činnosť. Niektoré povinne sledované údaje sú vzhľadom na spôsob a charakter rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu a jeho postavenie v súdnom systéme Slovenskej republiky pre ročný štatistický výkaz sudcu Najvyššieho súdu nepoužiteľné a nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. 2. Ročný štatistický výkaz sudcu a metodika jeho vyhotovovania nerešpektujú pôsobnosť všeobecných súdov, ich funkčnú príslušnosť, ani spôsob ich rozhodovania. 3. Nezohľadňujú činnosť predsedu senátu (riadiaceho predsedu senátu), ani ostatných členov senátu, s výnimkou tzv. sudcu spravodajcu. Sudca spravodajca (referujúci sudca) je len jedným z troch členov (16 ods. 1 a § 18 ods. 1 prvá veta zákona č. 757/2004 Z.z.) alebo piatich členov senátu (§ 18 ods. 1 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z.), pričom senát rozhoduje vo veci väčšinou hlasov svojich členov. 4. Ustanovenie § 27 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. je v rozpore s čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky aj s § 11 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z., podľa ktorých súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca (samosudca alebo predseda senátu). Rozhodovanie samosudcom (predsedom senátu) je len výnimkou zo zásady, že súdy konajú a rozhodujú v senátoch, je preto nepochopiteľné, prečo predkladateľ navrhol, aby sa postupovalo v rozpore so všeobecnou zásadou, ignorujúc platnú právnu úpravu. Sudca spravodajca je len jedným z troch/piatich sudcov v senáte. Jeho hlas nemá žiadne osobitné postavenie, nie je ani rozhodujúci, ani väčšinový; sudca spravodajca nemôže svojím hlasom prehlasovať ostatných členov senátu (práve naopak, sudca spravodajca môže byť prehlasovaný a rozhodnutie môže byť prijaté väčšinou hlasov ostatných členov senátu). 5. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky sa jednotlivé veci prideľujú senátu, nie sudcovi spravodajcovi a nevybavené veci sa neviažu na jedného sudcu, ale na celý senát (všetkých jeho členov). 6. Činnosť riadiaceho predsedu senátu a ostatných členov senátu, ktorí v konkrétnej veci nie sú referujúcimi sudcami, je redukovaná a degradovaná len na hlasujúcich prísediacich. Predseda senátu pritom nesie primárnu zodpovednosť za všetky rozhodnutia senátu, ktorému predsedá a ktorého prácu riadi, rovnako tak zodpovednosť za obsah, vecnú správnosť a kvalitu vydaného rozhodnutia senátu, ktorú potvrdzuje svojím podpisom; zákon neustanovuje povinnosť, aby rozhodnutia podpisoval sudca spravodajca. Predseda senátu Najvyššieho súdu tiež dbá o včasné a plynulé vybavovanie agendy zverenej senátu, o dodržiavanie sudcovskej etiky a dôstojnosti pri súdnom pojednávaní, stará sa o rovnomerné zaťaženie jeho členov, t.j. prideľovanie vecí spôsobom, ktorý zohľadňuje nielen počet prideľovaných vecí, ale aj ich obťažnosť, pričom prácu v senáte zadeľuje predseda senátu spôsobom vopred prerokovaným s členmi senátu; pridelenie vecí odchylne od tohto spôsobu odôvodní predseda senátu členom senátu. 7. Ročný štatistický výkaz nevyjadruje celý rozsah a obsah činnosti sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä nevyjadruje účasť sudcu na zovšeobecňovaní a zjednocovaní rozhodovacej činnosti súdov, ale ani rozhodovanie v senáte a to vo všetkých veciach pridelených senátu. 8. Zákon č. 467/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nadobudol účinnosť až 1. januára 2012. Ročný štatistický výkaz sudcu sa však vyhotovuje za predchádzajúci kalendárny rok, t.j. spätne ukladá povinnosť zisťovať niektoré "povinné" údaje, ktorých obsah, rozsah i štruktúru vzor ročného štatistického výkazu a inštrukcia Ministerstva spravodlivosti č. 4/2012 z 23. februára 2012, ktorá nadobudla účinnosť až 1. marca 2012, rozširujú nad rámec ustanovený v § 27 zákona č. 385/2000 Z.z. 9. V prípade senátneho rozhodovania, ktoré je na Najvyššom súde Slovenskej republiky bezvýnimočné, veci vykazované ako rozhodnuté (vybavené) jednotlivým sudcom neexistujú. 10. Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozlišuje ani veci vybavené a veci rozhodnuté, keďže rozhodnutím je vec vybavená (proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je prípustný riadny opravný prostriedok). 11. Vykazovanie spôsobu vybavenia veci odvolacím súdom a dovolacím súdom je v prípade rozhodovania Najvyššieho súdu, až na niektoré výnimky, nezmyselné. 12. Senáty najvyššieho súdu nemajú ustanovený počet pojednávacích dní. Základnou formou konania v občianskom súdnom konaní na odvolacom súde je konanie bez pojednávania (§ 214 OSP); to isté platí aj na konanie dovolacieho súdu (§ 243a OSP). Rozsudky sa však vyhlasujú vždy verejne. Hodnotenie tzv. využiteľnosti pojednávacích dní tak nerešpektuje platné právne predpisy o konaní na odvolacom ani na dovolacom súde a pokiaľ ide o súdne konanie trestné, ani o konaní na súde prvého stupňa, keďže nielen odvolací a dovolací súd rozhoduje v zákonom ustanovených prípadoch na neverejnom zasadnutí. 13. Činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno mechanicky vtesnať do vzoru výkazu uvedeného v inštrukcii Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a jeho zverejnenie bude popretím ústavného princípu senátneho rozhodovania a degradáciou jeho rozhodovacej, zjednocovacej a zovšeobecňovacej činnosti na prehľad vybraných, čiastkových informácií o činnosti referujúceho člena senátu, ktorý je v prípade senátneho rozhodovania len jedným z troch alebo len jedným z piatich členov senátu.

Informácie o sudcovi boli získané zo zoznamu sudcov, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 11. 2023. Tieto informácie mohli byť ďalej doplnené o dáta získané z majetkových priznaní a štatistických výkazov sudcov.

Indikátory za rok 2021

Indikátory za rok 2017

Indikátory za rok 2015

Indikátory za rok 2013

Vynesené rozhodnutia

Uznesenie – Majetok
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2013

Rozhodnutie
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2013

Budúce pojednávania

Minulé pojednávania