Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 0T/186/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018010529
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:0018010529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom pre prípravné konanie JUDr. Stanislavom Vojtkom na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 23.8.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

D.j e v i n n ý , ž e

dňa 21.8.2018 v čase o 20.40 h po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov s hladinou 0,74 mg/
l alkoholu v dychu, viedol po ceste III/3743 v smere od obce Svätuš, okr. Sobrance, osobné motorové

vozidlo zn. H. kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Sobrance.
Motorové vozidlo viedol aj napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Sobrance
pod č. p. ORPZ-MI-ODI3-96/2018-P, právoplatným dňa 20.1.2016, mu bol uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov do 20.1.2021.

t e d a

- maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona,

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 348 ods. 1 za použitia § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/ Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 10 (desať) rokov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal dňa 23.8.2018 na tunajší súd obžalobu na D. pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní súd umožnil obžalovanému D. urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257
ods. 1 Trestného poriadku, pričom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe. Z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku

a kládol obžalovanému tieto otázky.

Na otázku či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“.

Na otázku či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná

možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný
odpovedal „áno“.

Na otázku či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestných činov obžalovaný odpovedal „áno“.

Naotázkučiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladené
za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“.

Na otázku či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako
určité trestné činy, obžalovaný odpovedal „áno“.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný D. odpovedal na všetky položené otázky „áno“ a k tomu, že prokurátor
navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného a
rozhodol, že sa nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe, a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd následne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doteraz 6 krát súdne trestaný, a to vždy za trestný
čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona (resp. podľa §

171 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005), začo mu bol vždy uložený podmienečný
trest odňatia slobody a v posledných štyroch prípadoch aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Naposledy bol za vyššie uvedený trestný čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce
zo dňa 4.7.2016, sp. zn. 0T/137/2016, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Z výpisu z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný doposiaľ spáchal 5 dopravných priestupkov,
začo mu bola uložená pokuta a v troch prípadoch aj zákaz činnosti.

Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného Petra Sliška ako prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, keďže viedol motorové vozidlo
v čase, keď mal rozhodnutím OR PZ v Michalovciach zo dňa 20.1.2016, č.k. ORPZ-MI-ODI3-96/2018-
P, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, čím maril výkon tohto rozhodnutia. Konanie
obžalovaného súd právne posúdil aj ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný dopustil tým, že viedol motorové vozidlo v stave

vylučujúcom spôsobilosť, keďže mu bolo v tom čase v dychu namerané 0,74 mg/l alkoholu. Tento stav si
pritom obžalovaný privodil sám, nakoľko pred jazdou motorovým vozidlom požil alkoholické nápoje. Po
subjektívnej stránke konal obžalovaný pri oboch vyššie uvedených trestných činoch v priamom úmysle
podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.Pri rozhodovaní o druhu trestov a ich výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činov a ich
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľov, ich
pomery a možnosť ich nápravy.

Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody, a to s poukazom na osobu obžalovaného a možnosť
jeho nápravy, keďže obžalovaný už bol 6 krát odsúdený k trestu odňatia slobody a stále to neviedlo to
k jeho náprave.

Súd ukladal obžalovanému v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody za
dva prečiny podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Týmto zákonným ustanovením je § 348 ods. 1 Trestného zákona.

Súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností vzťahujúcich sa na trestný čin, podľa ktorého ukladal trest. U obžalovaného zistil

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, keďže sa obžalovaný priznal a úprimne
oľutoval svoj skutok. Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného bolo podľa § 37 písm. h/ Trestného
zákona to, že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona to, že obžalovaný
už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich
okolnosti nad poľahčujúcimi, súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej

sadzby najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov o jednu tretinu, t.j. na 8 mesiacov, pričom
ako základ na zvýšenie tejto dolnej hranice bral súd rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom
ustanovenej trestnej sadzby najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov, teda 2 roky.

Súd teda ukladal obžalovanému D. trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 8 mesiacov až 2

roky.

Po prihliadnutí na všetky vyššie uvedené kritéria na ukladanie trestu, najmä na osobu obžalovaného
a možnosť jeho nápravy, dospel súd k záveru, že na nápravu obžalovaného bude nevyhnutné uložiť
mu trest odňatia slobody v maximálnej možnej výmere 2 rokov. Obžalovaný spáchal rovnaký trestný

čin marenia výkonu úradného rozhodnutia v minulosti už 6 krát, pričom kratšie tresty odňatia slobody,
ktoré mu boli za tieto trestné činy uložené, resp. hrozba ich výkonu, neviedli obžalovaného k náprave.
Vzhľadom na doterajší život a správanie sa obžalovaného, ktorý si absolútne nectí zákon, súdne
rozhodnutia a taktiež políciu, ktorej sa snažil na motorovom vozidle ujsť, súd nevidel dôvod, žeby mal
obžalovanému výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne odkladať.

Prevýkontohtotrestusúdobžalovanéhozaradildoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnym
stupňom stráženia, keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd rovnako považoval za potrebné uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu a to taktiež v maximálnej možnej výmere 10 rokov. S poukazom na doteraz uložené
tresty zákazu činnosti obžalovanému (4 krát v súdnom konaní a 3 krát v priestupkovom konaní), ktoré
absolútne nemotivovali obžalovaného k rešpektovaniu zákona a rozhodnutí štátnych orgánov, mal súd
zato, že dokonca ani takýto trest v najvyššej možnej výmere, ktorý zákon dovoľuje súdu uložiť, nebude
dostatočne vyjadrovať morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením
rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na
Okresnom súde Michalovce.