Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010575
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717010575.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jána Bobora v trestnej veci obžalovanej J. Q. pre zločin prevádzačstva
podľa § 356 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. marca 2019, o odvolaní obžalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/129/2017 zo dňa 18. 06. 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej J. Q., podané prostredníctvom jej obhajcu, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/129/2017 zo dňa 18.06.2018 bola
obžalovaná J. Q. uznaná vinnou zo zločinu prevádzačstva podľa § 356 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

v presne nezistený deň roku 2013 Y. F. využijúc zlú sociálnu a finančnú situáciu svojej známej J. Q., nar.

XX.XX.XXXX vo G., trvale bytom G., W. XXXX/X, na presne nezistenom mieste mesta G., ľsťou oslovil
ju a jej druha W. E., že či by si nechceli zarobiť nejaké peniaze a práca by bola spojená aj s bývaním v
Spolkovej republike Nemecko, najskôr mali ísť ženy a následne by prišli aj ich muži, po ich súhlase Y. F.
povedal, že musí mať všetkých dvanásť žien pokope a preto musia prespať v byte u Y. O., kde R. V. dal
nejaké peniaze Q. F., aby zabezpečila stravu a všetko potrebné pre ženy, na druhý deň niektoré ženy
vrátane J. Q. zobral Y. F. na matriku do G., kde údajne vybavovali papiere na prácu, ženy podpísali im

neznáme papiere, ktoré si ponechal Y. F., ktorý aj uhrádzal správne poplatky, následne všetci niekoľkými
autamicestovalipribližnecelýdeňaažpočascestyY.F.povedalJ.Q.,žeidúdoSrbska,kdesaubytovali
v penzióne, na ďalší deň po jednej chodili do miestnosti úradu, kde nebol žiaden tlmočník, len predtým im
bolo Y. F. a R. V. povedané, že treba papiere podpísať, tak J. Q. dňa 13.02.2013 podpísala jej neznáme
dokumenty, o ktorých sa až neskôr dozvedela, že to boli sobášne dokumenty o svadbe s osobou Q. P.,
nar. XX.XX.XXXX v K. V./W., občan Srbska, po úkonoch v Srbsku sa spoločne presunuli do penziónu

v Spolkovej republike Nemecko, kde S. H. a R. V. im povedali, že tu treba tiež vybaviť nejaké papiere,
pričom v priebehu dvoch až troch dní išli na úrad, no nakoľko boli J. Q. spoločne s Q. Q. kontrolované
hliadkou polície, na úrad išli až na druhý deň v sprievode tlmočníka, ktorý im povedal, že sa jedná o
sobáš, predstavil im manželov a aby sa správali na úrade prirodzene, podpísali im neznáme dokumenty
a vrátili sa na hotel, kde Y. F., Q. F. a R. V. ich ubezpečovali, že z toho nič zlé nebudú mať, následne sa
motorovými vozidlami vrátili domov na Slovensko, približne po roku od sobáša bola J. Q. kontaktovaná

Q. F., že v Nemecku sú z toho veľké problémy, že musí ísť rýchlo do Nemecka, tam sa rozviesť, a tak J.
Q. išla s Q. F. a Q. P. do Spolkovej republiky Nemecko, kde na zvončeku domu bolo aj meno J. Q., na
druhý deň išla spoločne so srbským manželom na úrad, kde mala opísať ich spolužitie, po tomto úkone
sa s Q. F. vrátili na Slovensko, od tej doby ju nikto nekontaktoval ohľadom účelového sobáša a nebola jej
zabezpečená ani sľúbená robota, napriek tomu J. Q. bola od nezisteného dátumu spoločne s manželom
Q. P. prihlásená na adrese Q. C. XX, XXXXX O., čím umožnila osobe Q. P., nar. XX.XX.XXXX v K.

V./Srbsko, občan W., ako svojmu manželovi za účelom zlúčenia rodiny získať legálny pobyt na územíčlenského štátu Európskej únie a tým aj možnosť voľného pohybu v krajinách celej Európskej únie, číslo
povolenky k pobytu UOJ110283 od 14.05.2013 do 13.05.2018.

Za toto konanie jej okresný súd podľa § 221 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm.g/, j/, l/, n/ Tr.zák., §
37 písm. h/ Tr.zák., § 38 ods. 3 Tr.zák., § 41 ods. 1, 2 Tr.zák., § 42 ods. 1, 2 Tr.zák. uložil úhrnný a
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. súd
obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Tr.zák. súd zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 5T/179/2014 zo dňa
26.01.2015, ako aj trestný rozkaz OS Zvolen, č.k. 5T/107/2014 zo dňa 05.08.2014 a to vo výroku o
treste u obž. J. Q., pričom ostatné výroky rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5T/179/2014 zo dňa
26.01.2015 a trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen č.k. 5T/107/2014 zo dňa 05.08.2014 zostali
týmto nedotknuté.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podali odvolanie obžalovaná spolu s obhajcom a to proti výroku
o treste, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnila. V písomných dôvodoch odvolania
v podstate vyplynulo, že obhajoba mala za to, že v konaní vyplynuli dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré konajúci súd mohol a mal aplikovať ust. § 44 Tr.zák. a od uloženia nepodmienečného trestu

odňatia slobody, resp. od uloženia súhrnného trestu upustiť. V tejto súvislosti obhajoba poukázala, na
ktoré skutočnosti musí súd ex offo prihliadať pri určovaní druhu a výmery trestu. Podľa obhajoby sa
obžalovaná stala de facto nástrojom realizácie záujmov prevádzačskej organizovanej, resp. zločineckej
skupiny, ktorá zneužila jej zlú sociálnu situáciu. Jej konanie je podľa obhajoby na hrane posúditeľnosti
toho ako trestného činu prevádzačstva vôbec. V tomto smere obhajoba poukázala na § 356 Tr.zák.

V závere odvolania tiež poukázala na to, že skutok bol spáchaný v r. 2013, teda pred 5 rokmi, pričom
neskorším rozsudkom, ktorý bol vydaný v r. 2015, a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn.
5T/179/2014 zo dňa 26.01.2015, jej bol uložený dostatočne prísny trest. V tejto súvislosti uloženie 3-
ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody bude mať negatívny dopad na jej tri maloleté deti, o
ktoré sa starala a ktoré aj za predpokladu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody

neuvidí minimálne dva roky. Preto obhajca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu v
časti uloženia trestu a rozhodol sám tak, že upúšťa od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Tr.zák.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a
správny a z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že je viazaný posledným pokynom obžalovanej,
z toho dôvodu podal odvolanie proti výroku o treste v napadnutom rozsudku, pridržiaval sa písomných
dôvodov odvolania a z toho dôvodu požiadal súd, aby zvážil uloženie trestu obžalovanej vzhľadom na
uvádzané okolnosti, prípadne zvážil aplikáciu ust. § 44 Tr.zák.

Obžalovaná J. Q. sa na verejné zasadnutie nedostavila a keďže nebolo možné ju predviesť, ani iným
spôsobom zabezpečiť jej účasť na verejnom zasadnutí, pretože sa nenachádzala v mieste bydliska ani
na iných známych miestach, krajský súd konal voči nej ako voči ušlej v zmysle § 358 a nasl. Tr.por.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. V tomto smere
odvolací súd poukazuje na vyhlásenie obžalovanej o vine, ktoré súd podľa § 257 ods. 7 Tr.por. prijal,
preto vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd v napadnutom rozsudku preskúmal výrok o treste a zistil, že
okresný súd nepochybil, keď obžalovanej za jej konanie uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 3 rokov nepodmienečne. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že obžalovanej bolo možné
za jej konanie uložiť trest odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe za zbiehajúcu sa

najzávažnejšiu trestnú činnosť vo výmere od 3 do 10 rokov.

Prvostupňový súd obžalovanej priznal štyri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. g/, j/, l/, n/ Tr.zák.
a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr.zák. Preto pri prevahe poľahčujúcich okolností vprípade obžalovanej aplikoval aj § 38 ods. 3 Tr.zák. a znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu. Pri hodnotení osoby obžalovanej prvostupňový súd správne konštatoval, že v jej
prípade už dvakrát došlo k upusteniu od súhrnného trestu, preto aj podľa krajského súdu nebolo možné

u obžalovanej upustiť od uloženia súhrnného trestu tak, ako sa domáhala obhajoba a to vzhľadom na
individuálnu a generálnu prevenciu, keďže u obžalovanej sa jedná už o piate odsúdenie. Okresný súd
v tomto smere výrok o treste riadne zdôvodnil, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožnil
a v podrobnostiach naň poukazuje. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 rokov za primeraný a zákonný, ktorý spĺňa podmienky pre individuálnu a generálnu

prevenciu.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takýchto okolností, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku, odvolanie obžalovanej J. Q. ako nedôvodné zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.