Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2020

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 10P/131/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620202086
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:4620202086.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloletú:H.A.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomH.,V.N.XXXX/XX,zastúpenúÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka R. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H., V. N. XXXX/XX a otec A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., V. N. XXXX/XX, o
úpravu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e mal. H. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca.

II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Súd z a v ä z u j e matku prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne, ktorú bude povinná
platiť vždy do 25-eho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, s účinnosťou od 01.08.2020.

IV. Zročné výživné za čas od 01.08.2020 do 31.10.2020 v sume 360 eur súd p o v o ľ u j
e matke zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk otca, pod následkom
straty výhody splátok.

V. Súd styk matky s maloletou ponecháva v n e o b m e d z e n o m rozsahu.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.8.2020 domáhal úpravy rodičovských práv a
povinností k maloletej H. tak, že navrhol, aby súd maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti, matku
zaviazal platením výživného v sume 200 eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2020 a aby súd rozhodol,
že obidvaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Návrh otec zdôvodnil

tým, že maloletá sa narodila z jeho partnerského vzťahu s matkou maloletej, ktorý trval 24 rokov a z
ktorého pochádzajú ďalšie dve už plnoleté deti. Matka sa v lete zo spoločnej domácnosti odsťahovala,
mal. H. a staršia dcéra S. sa rozhodli zostať bývať s ním. Keďže s matkou sa nedá dohodnúť na tom,
aby platila výživné na mal. H., rozhodol sa podať tento návrh.

2. Matka so zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca súhlasila, nesúhlasila s navrhnutou výškou
výživného, maximálne by bola schopná platiť 50 eur mesačne. Uviedla, že zo spoločnej domácnosti

musela odísť, lebo ju otec vyhodil, celý život jej robil zle, podvádzal ju, bil ju, volal na ňu policajtov. Zo
spoločnej domácnosti odišla 2.8.2020, odvtedy býva s priateľom O. A. v H. v rodinnom dome, ktorý má
on prenajatý. V súčasnosti je síce zamestnaná, ale pracovnú zmluvu má len na dobu určitú do koncaroka, potom nevie, či ju bude mať predĺženú, okrem toho má zdravotné problémy, kvôli ktorým bola
práceneschopná, zlyhala jej pečeň, musí užívať lieky, za ktoré dopláca.

3. Kolízny opatrovník navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať platením
primeraného výživného.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním a oboznámením listinných
dôkazov, obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9P/144/2016 a zistil tento skutkový stav:

5. Rodičia maloletej H. žili spolu v dlhoročnom partnerskom vzťahu, z ktorého sa narodili tri deti - U. a
S. sú už plnoleté a dňa XX.XX.XXXX sa narodila mal. H.. Od 2.8.2020 rodičia spolu nežijú, matka sa
zo spoločnej domácnosti odsťahovala a žije so svojím priateľom O. A. v rodinnom dome v obci H., ktorý
má jej priateľ prenajatý. Maloletá zostala bývať u otca a chce s ním bývať aj naďalej, čo uviedla kolíznej
opatrovníčke s tým, že maminu bude navštevovať, ale nevie si predstaviť, že by bývala v domácnosti,

kde je ďalší, pre ňu cudzí človek. Matkin priateľ je rozvedený, má vyživovaciu povinnosť v sume 80 eur
mesačne na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 9P/144/2016 zo dňa 12.9.2016 k dcére M. A., nar.
X.X.XXXX, ktorá študuje na konzervatóriu. Matka svojmu priateľovi, ktorý pracuje v oblasti stavebníctva,
prispieva na bývanie sumou 100 eur mesačne.

6. Matka je od 10.2.2020 zamestnaná v spoločnosti B. Z. s.r.o. N. s miestom výkonu práce v N. T.,
okres D.. Prvýkrát trval pracovný pomer u tejto spoločnosti od 10.2.2020 do 12.4.2020 a znovu trvá od
19.6.2020 doposiaľ. Za apríl mala vyplatenú čistú mzdu v sume 514,11 eur, za marec v sume 245,70 eur,
zaaprílvsume241,92eur,zajúnvsume341,30eur,zajúlvsume726,52eurazaaugustvsume768,01
eur. V období od 21.3.2020 do 31.3.2020 a od 16.4.2020 do 18.6.2020 bola matka práceneschopná,

poberala sociálne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou za marec v sume 102 eur, za apríl v sume
124,10 eur, za máj v sume 279,52 eur a 8,38 eur a za jún v sume 167,20 eur. Z uvedeného vyplýva,
že pokiaľ matka nie je práceneschopná, jej priemerná čistá mesačná mzda je okolo 700 eur mesačne,
čo aj ona sama potvrdila. Podľa správ obvodnej lekárky matky MUDr. S. a lekárky MUDr. R. S., ktorej
infektologickú ambulanciu matka navštevuje, zdravotný stav matky ju neobmedzuje pri výkone práce,

môže vykonávať prácu v riadnom pracovnom pomere bez obmedzenia, len s výnimkou, že by nemala
pracovať v toxickom prostredí.

7. Otec pracuje ako živnostník v oblasti stavebníctva, mesačne si zarobí okolo 1000 eur, má vysoké
nedoplatky na daniach a odvodoch, voči daňovému úradu má nedoplatok vo výške 5397,97 eur,

poisťovni Dôvera dlhuje 4587,46 eur a voči Sociálnej poisťovni má dlh vo výške 5.388,37 eur. Takisto
má dlh na nájomnom za byt vo výške 1400 eur.

8. Otec býva s dcérami, mal. H. a plnoletou S. a s jej mal. synom Z. S., s ktorým je S. na materskej
dovolenke, v jednoizbovom mestskom nájomnom byte, za ktorý platí mesačne nájomné 205 eur,

elektrinu 32 eur, plyn 6 eur, satro 17 eur. Maloletá H. je v prvom ročníku Z. odbornej školy techniky
a služieb v H., v súvislosti s tým má náklady na zakúpenie pracovného oblečenia a obuvi. Je zdravá,
navštevuje ambulanciu čeľustnej ortopédie.

9. Rodičia okrem mal. H. ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú.

10.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje

podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne od začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva
na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

11. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca je dôvodný, pretože vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že rodičia od 2.8.2020 nežijú v spoločnej domácnosti, v uvedený deň
sa matka odsťahovala k svojmu priateľovi, s ktorým aj v súčasnosti žije, a keďže rodičia sa nedohodli na
úprave rodičovských práv a povinností k mal. H., o tejto úprave rozhodol súd. Maloletá H. zostala bývať

s otcom, s ktorým chce bývať aj naďalej, otec sa o ňu riadne stará, preto súd maloletú zveril do osobnej
starostlivosti otca, s čím aj matka súhlasila. Obidvaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok. S prihliadnutím na vek maloletej, na jej odôvodnené potreby, na výdavky súvisiace
so štúdiom na strednej škole, ako aj s prihliadnutím na pomery rodičov, najmä na ich zárobkové možnosti
a schopnosti a celkové pomery, určil súd matke vyživovaciu povinnosť v sume 120 eur mesačne a

to s účinnosťou od 1.8.2020, odkedy rodičia spolu nežijú, pričom matka odvtedy až doposiaľ otcovi
zatiaľ na výživu maloletej ničím neprispela. Dokazovaním bolo preukázané, že matka je zamestnaná s
priemerným čistým mesačným príjmom 700 eur, jej zdravotný stav jej nebráni byť zamestnaná v riadnom
pracovnom pomere. Matka nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, len voči mal. H., jej výdavky predstavujú
príspevok na bývanie jej priateľovi v sume 100 eur mesačne, ďalšie výdavky má na bežné veci, ako

je strava, oblečenie, cestovné a podobne. Podľa názoru súdu preto určená suma výživného je v takej
výške, v akej je v možnostiach a schopnostiach matky ju platiť.12. Keďže výživné bolo určené s účinnosťou od 1.8.2020, súd rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré
je od uvedeného dátumu do 31.10.2020 v sume 360 eur (3 mesiace x 120 eur) a súd ho povolil matke
splatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek

splátky sa stane zročným celý dlh.

13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania,
pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.