Rozsudok – Rozvod – Vyživovacie povinnosti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 51P/198/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202024
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1723202024.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou v právnej veci manželky:

A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F., štátny občan SR proti manželovi: C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, F., štátny občan SR, o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené v konaní opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, na čas
po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. B., C. D. nar. 12.06.1984 v G. a C. B., nar. XX.XX.XXXX v G., uzavreté dňa
XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev H. I. F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane č. XX pod

poradovým č. XXX rozvádza.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletá A. B., narodená XX.XX.XXXX zveruje na
čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B., narodenej XX.XX.XXXX sumou 250 eur
mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej, vždy do 15-ho dňa v mesiaci
vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd styk otca s maloletou A. neupravuje.

VI. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.08.2023 žiadala tunajší súd, aby rozhodol

o rozvode manželstva, aby súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovať a spravovať
jej majetok budú obaja rodičia, zaviazal manžela na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej v sume
250 EUR mesačne a styk upraviť v zmysle jej návrhu.

2. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s predloženými
dôkazmi, správou kolízneho opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd
ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

3. Na pojednávaní konanom dňa 14.03.2024 navrhli schváliť obaja rodičia rodičovskú dohodu tak ako
bola zaprotokolovaná v zápisnici z pojednávania zo dňa 30.10.2023, ktorú na pojednávaní zhodne
predniesli.4. Výsluchom účastníkov bolo zistené, že manželka je zamestnaná v spoločnosti J., B. ako fakturantka
s netto mesačným príjmom 1.050,- eur. Poberá rodinné prídavky na maloletú, iné príjmy nemá.

S maloletou býva v podnájme na E. XX A. F., kde mesačne platí za podnájom 450,- eur. Nevlastní žiaden
majetok väčšej hodnoty ani žiaden nehnuteľný majetok. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

5. Manžel je na invalidnom dôchodku. Poberá invalidný dôchodok vo výške 561 eur. Montuje kuchynské
linky.Keďpracujebrigádneviesizarobiťod1000eurdo4000eur.Mádiagnostikovanýnádorvmozgovej

časti. Býva v záhradnom domčeku v K., ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. Býva bezodplatne. Za
elektrinu neplatí lebo sú tam solárne panely. Náklady na bývanie nemá žiadne. Raz ročne kúpi drevo
na kúrene v sume 550 eur.

6.Maloletánavštevuje7.ročníkL.K. M.A.F..Zdravotnýstavmaloletejjedobrý.Matkavyčíslilamesačné
náklady na maloletú nasledovne: obedy réžia 8,- Eur do konca š.k. 2022/2023, ošatenie 50,- Eur, kredit

15,- Eur, drogéria 20,- Eur, potraviny 150,- Eur a nepravidelné položky – školské pomôcky 40,- eur,
lieky 50,- Eur, školské výlety 30,- Eur.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu odporúča schváliť rodičovskú
dohodu tak, ako ju zhodne predniesli rodičia, nakoľko je táto v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, ako

aj zákonom o rodine.

8. Podľa čl. I zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v

právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

9. Podľa §18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa §22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

11. Podľa §23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa §23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

13. Podľa §100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod
manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Podľa čl. 3 zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním

ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

15. Podľa čl. 4 zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

16. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného acitového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

20. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

21. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

22.Podľa§28ods.1,2zákonaorodine,súčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmäa)sústavnáa

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

26.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.27. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa §76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

30. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, a s prihliadnutím na

všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov mal súd preukázané, že
manželstvo účastníkov si neplní ani jednu zo spoločenských funkcii tak, ako to vyžaduje zákon o rodine,
manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, a nemožno od manželov spravodlivo očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené nebola možná akákoľvek sanácia manželského zväzku,
súd nemá prostriedky, aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, a preto súd manželstvo

účastníkov rozviedol. .Súčasťou rozhodovania o rozvode manželstva je obligatórne spojené konanie
o právach a povinnostiach maloletých detí, pričom v tejto časti navrhli obaja rodičia zhodne schváliť
rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil, nakoľko táto bola navrhnutá v súlade so zákonom o rodine
a v najlepšom záujme maloletej.

31. Podľa §52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, nie je odvolanie prípustné (§ 122 Civilného
mimosporového poriadku).

Proti výroku o rozvode manželstva a trovách konania nemôže matka podať odvolanie nakoľko sa tohto
práva vzdala do zápisnice súdu, čo potvrdila svojim podpisom.

Proti výroku o rozvode manželstva a trovách konania môže otec podať odvolanie na Okresnom súde

Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“)].

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).

V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné vo
veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť súdu výkon tohto rozhodnutia podľa ustanovení Civilného

mimosporovéhoporiadkualebovčastivýživnéhopodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaExekučného
poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov].

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods.1 Zákona o rodine).