Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Ama Odalošová

Legislation area – Občianske právoVlastnícke právo k nehnuteľnostiam

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/19/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202919
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6719202919.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Vladimír Šalamún v právnej veci žalobcu
AUTO CAR - BB, s.r.o., IČO: 36 639 168, so sídlom Tulská 8515/8, 960 01 Zvolen, zastúpenému:
AK Dlhopolec, s.r.o., IČO: 36 867 306, so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, konajúca
prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Ivana Dlhopolca, proti žalovaným: 1/ BB-MOTO team,
združenie, IČO: 45 024 103, so sídlom Vyšehradská 2, 851 06 Bratislava, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., 3/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. XXXXX/XX, XXX
XX I. I., žalovaný 2/ a žalovaná 3/ zastúpení: JUDr. Dušan Repák, advokát, so sídlom Krížna 47, 811 07
Bratislava, o zaplatenie 30 500,00 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu, žalovaného1/ a žalovanej 3/
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/14/2020-353 zo dňa 16.09.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/14/2020-353 zo dňa 16.09.2021 p o
t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti
žalovaným 1/ a 3/, ktorí sú ich povinný nahradiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia,
ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Žalovanému 2/ p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
proti žalobcovi, ktorý je ich povinný nahradiť žalovanému 2/ v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia,
ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11C/14/2020-353 zo dňa 16.09.2021 rozhodol tak, že:
I. Konanie o povinnosti žalovaných o odstránenie stavby zodpovedajúcej drevenému prístrešku zastavil.
II. Žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému 2/ zamietol.
III. Žalovaným 1/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 30 500,00 € do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
IV. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanej 3/ v rozsahu 100%,
ktoré sú žalovaný 1/ a žalovaná 3/ povinní uhradiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu
o výške trov konania.
V. Žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré je žalobca
povinný uhradiť žalovanému 2/ do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou žalobca žiadal uložiť žalovaným
1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne odstrániť dočasnú stavbu zodpovedajúcu drevenému prístrešku z
nehnuteľností vedených na katastrálnom odbore Okresného úradu Banská Bystrica, ktoré sa nachádzajú

v okrese Banská Bystrica, obci I. I., kat. úz. J. a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX bližšie
špecifikovaných v písomnej žalobe. Súčasne žiadal uložiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 30 500,00 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy
konania.

3. Pred zahájením pojednávania zobral žalobca žalobu vo výroku, ktorým žiadal uložiť žalovaným
povinnosť odstrániť dočasnú stavbu späť s tým, že táto bola demontovaná a odstránená, čo zistil žalobca
ohliadkou dňa 31.07.2019.

4. Žalobca si uplatnil nárok na základe tvrdeného skutkového stavu, že žalobca ako kupujúci uzavrel
so žalovanými ako predávajúcimi dňa 04.02.2019 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku 1 ods. 1. až 5. Kúpnej zmluvy. Dohodnutá
kúpna cena bola vo výške 658 060,00 €. Za účelom vyplatenia kúpnej ceny bola dohodnutá notárska
úschova. Základnou podmienkou pre vyplatenie kúpnej ceny z notárskej úschovy v prospech žalovaných
bolo nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom k predmetu kúpy bez tiarch a obmedzujúcich poznámok
s výnimkou povolenej ťarchy, ktorou bolo záložné právo v prospech financujúcej spoločnosti. Po
povolení vkladu ťarchy pod sp. zn. V 61712019, notár peniaze z notárskej úschovy vyplatil v prospech
žalovaných do 3 dní. Z účtu notára boli finančné prostriedky odpísané dňa 07.02.2019. Podľa
článku 4 ods. 1. Kúpnej zmluvy vyplýva, že na predmete kúpy boli zriadené dočasné stavby stan
s oceľovou konštrukciou, stavba zodpovedajúca drevenému prístrešku, ďalšie dočasné stavby ako
unimobunky. Žalovaní sa zaviazali tieto dočasné stavby odstrániť a vypratať z predmetu kúpy najneskôr
do 15-tich pracovných dní od zaplatenia kúpnej ceny. Pre prípad porušenia záväzku žalovaných sa
zaviazali zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 500,00 € za každý deň omeškania so splnením
povinnosti. Žalovaní svoju povinnosť nesplnili a ku dňu podania žaloby neodstránili z predmetu kúpy
stavbu zodpovedajúcu drevenému prístrešku a nevypratali ho. Skutkový stav ku dňu 30.04.2019 bol
zdokumentovaný notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úrade C. A. D. v Brezne. Aj napriek
snahe vyriešiť spor mimosúdne žalovaní predmetnú stavbu z pozemku neodstránili.

5. Žalobca v podanej žalobe argumentoval, že splnenie zmluvnej povinnosti vypratať nehnuteľnosti ako
jedinej bolo previazané aj s priamym paušálnym postihom vo forme zmluvnej pokuty. Výška zmluvnej
pokuty podľa neho zodpovedala hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Bolo potrebné vypratať
dočasné stavby zo značnej časti predmetu kúpy v hodnote 658 060,00 €, bez odstránenia ktorých nebolo
možné predmet kúpy užívať, vykonávať na ňom terénne úpravy a pokračovať v prípade plánovanej
stavby predajného centra pre motorové vozidlá. Strany sporu o obsahu kúpnej zmluvy rokovali od
novembra 2018 do februára 2019. Navyše žalobca poukazoval na vzájomné rokovania a prvé návrhy
zmlúv, kde prikladal veľký význam k splneniu predmetnej povinnosti vypratania predmetu kúpy. Žalovaní,
ktorí o zmluve jednali najmä prostredníctvom žalovaného 1/ trvali na vyplatení kúpnej ceny oproti
kladnému rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva s tým, že povinnosť odstrániť dočasné
stavby a vypratať predmet kúpy mala zostať povinnosťou vzájomne nepodmienenou finančným plnením.
V súvislosti s touto zmenou však akceptovali zabezpečenie splneného záväzku formou zmluvnej pokuty,
nakoľko sa žalobca obával, že po zaplatení kúpnej ceny žalovaní stratia motiváciu splniť si svoje
zostávajúce zmluvné záväzky, čo sa aj stalo. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty
spoločne a nerozdielne od všetkých troch žalovaných s poukazom na článok 8 ods. 4. Kúpnej zmluvy vo
výške 500,00 € denne za omeškanie so splnením zabezpečenej povinnosti za obdobie od 01.03.2019
do 30.04.2019 čo predstavuje 61 dní. Zmluvná pokuta za toto obdobie predstavuje žalovanú čiastku 30
500,00 €.

6. Žalovaný1/ žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že na parcelách, ktoré boli predmetom Kúpnej
zmluvy sa nenachádza žiadna stavba ani iný objekt. Stavba zodpovedajúca drevenému prístrešku
bola odstránená ihneď po podpise zmluvy. Stavba, ktorá je zachytená na fotodokumentácii nie je
stavbou dreveného prístrešku, je to stavba bufet „Koliba“. Táto bola tiež odstránená z parciel, ktoré boli
predmetom Kúpnej zmluvy, avšak termín odstránenia tejto stavby podľa žalovaného 1/ nebol zmluvne
dohodnutý. Na parcelách, ktoré sú predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 04.02.2019 sa nachádzalo celkovo
päť stavieb a to: predajňa motoriek a príslušenstva - stan s oceľovou konštrukciou, bufet - drevo dom v
štýle Koliby, dielňa - oceľová montovaná stavba, bunky - dve spojené mobilné unimobunky, prístrešok -
drevený prístrešok pri bufete. Termín odstránenia predmetných stavieb bol v Kúpnej zmluve dohodnutý
len na stavby: predajňa motoriek a príslušenstva - stan s oceľovou konštrukciou, bunky - dve spojené
unimobunky a prístrešok - drevený prístrešok pri bufete. Uvedené boli odstránené ihneď po podpise

Kúpnej zmluvy. Žalobca sa teda podľa neho neoprávnene domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu
nedodržania termínu odstránenia stavby bufet „Koliba“, nakoľko termín odstránenia tejto stavby nebol
v Kúpnej zmluve medzi stranami dohodnutý. Navyše poukázal na to, že žalobca mal k dispozícii po
podpise Kúpnej zmluvy k užívaniu 5 012 m2 z celkovej výmery 5 062 m2, čo predstavuje 1% zakúpených
parciel, ktoré užívať nemohol. Mal za to, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla a že povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy si žalovaní riadne splnili a vypratali uvedený pozemok. Navyše zmluvu, ktorá bola podpísaná
vyhotovoval právny zástupca žalobcu. V zmluve neboli uvedené ani všetky nehnuteľnosti, ktoré sa tam
nachádzajú, nakoľko sa na pozemkoch nachádzajú aj inžinierske siete, vodovod, plynofikácia a iné,
ktoré odstraňované z pozemku neboli. Navyše stavba, o ktorú v konaní išlo bola stavba patriaca inému
subjektu A. K..

7. Žalovaný 2/ rade a žalovaná 3/ doručili súdu totožné písomné stanovisko a vyjadrenie so
žalovaným 1/. Naviac poukazovali na neurčitosť dojednania o zmluvnej pokute s tým, že ak sú v
Kúpnej zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať
ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Rozpor medzi výkladom označenia jednotlivých
objektov dočasných stavieb, ako aj ich nejednoznačná špecifikácia podľa žalovaných spôsobuje
neurčitosť a nezrozumiteľnosť dojednania o zmluvnej pokute a zároveň vo vzťahu k drevenej „Kolibe“ aj
absenciu jej písomnej formy, čo má za následok neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute. Namietali aj
neprimeranosť zmluvnej pokuty najmä vo vzťahu k žalovanému 2/ a žalovanej 3/ s poukazom na výšku
kúpnej ceny a veľkosť podielov, ktoré jednotliví žalovaní mali. Žalovaný 1/ obdržal kúpnu cenu v celkovej
sume 432 689,00 €, žalovaný 2/ v sume 29 640,00 € a žalovaná 3/ v sume 195 731,00 €. Považovali
zmluvnú pokutu v sume 500,00 € za každý deň omeškania vzhľadom na výšku kúpnych cien minimálne
proti žalovanému 2/ a žalovanej 3/ za zjavne neprimeranú, a preto žiadali, aby súd využil moderačné
právo a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil. Ďalším dôvodom, pre ktorý považovali žalobu za
nedôvodnú bola nemožnosť splnenia a nezavinenie s tým, že pozemky, na ktorých sa nachádzala sporná
drevená „Koliba“ žalovaný 2/ nevlastnil a žalovaná 3/ rade vlastnila ako podielová spoluvlastníčka spolu
so žalovaným1/. Preto plnenie odstránenie dočasnej stavby uvedené v ustanovení o zmluvnej pokute
v prípade drevenej „Koliby“ bolo od počiatku pre žalovaného 2/ nemožné, a preto takéto ustanovenie
je neplatným a tým aj dojednanie o zmluvnej pokute je neplatným dojednaním. V neposlednej miere
namietali nesprávny výpočet zmluvnej pokuty s tým, že e-mailom žalobca zo dňa 15.03.2019 dodatočne
predĺžil lehotu na odstránenie dočasných stavieb do 20.03.2019, to znamená, že omeškanie malo byť
za 41 dní a nie 61 dní, čo v číselnom prepočte predstavuje čiastku 20 500,00 €.

8. Žalobca v rámci repliky doručil súdu mailovú komunikáciu, ktorá predchádzala podpísaniu samotnej
Kúpnej zmluvy od 23.11.2018 až do 05.02.2019 a tiež návrhy Kúpnych zmlúv tak ako boli medzi stranami
sporu pripravované. Z uvedenej mailovej komunikácie poukázal predovšetkým na maily zo 04.12.2018,
z ktorého vyplynula obava žalobcu z nečinnosti žalovaných v súvislosti s vyprataním nehnuteľností.
Rovnako mail z 20.12., kde si žalovaný 1/ bol vedomý povinnosti vypratať všetky objekty nachádzajúce
sa na prevádzaných nehnuteľnostiach, avšak trval na ich vyprataní až po zaplatení kúpnej ceny. V
tomto smere mal následne dňa 21.12.2018 žalobca zaslať aktualizovaný návrh Kúpnej zmluvy, ktorý už
obsahoval dojednanie o zmluvnej pokute, na výške ktorej sa strany dňa 15.01.2019 dohodli.

9. Z dôvodu späťvzatia žaloby v časti nároku o uloženie povinnosti odstrániť dočasnú stavbu, súd prvej
inštancie konanie v tejto časti zastavil. V konaní bolo nesporné, že ku dňu 31.07.2019 sa už uvedená
stavba na pozemkoch nenachádza.

10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa
§ 544 ods. 1 a 2, 35 ods. 2 OZ . Predmetom konania zostalo zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
30 500,00 € voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne. Žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty opieral o článok 4 bod 1. Kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého boli na predmete kúpy zriadené
dočasné stavby a to: stan s oceľovou konštrukciou; stavba zodpovedajúca drevenému prístrešku; ďalšie
dočasné stavby, ako unimobunky. Súd prvej inštancie mal za to, že v uvedenom článku 4 bod 1.
boli príkladmo vymenované „ďalšie dočasné stavby“ nachádzajúce sa na predmete Kúpnej zmluvy, na
vypratanie ktorých sa predávajúci zaviazali. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné hovoriť o
neurčitosti, nejasnosti dojednania týkajúceho sa zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie sa v prvom rade
zaoberal vôľou zmluvných strán, ktorú sledovali pri uzatvorení Kúpnej zmluvy. K tomu, aby vedel súd
prvej inštancie vyhodnotiť vôľu strán sporu ako účastníkov zmluvného vzťahu vychádzal aj z mailovej
korešpondencie, ktorá predchádzala samotnému podpísaniu zmluvy a z ktorej vyplynulo, že zámerom

a záujmom žalobcu ako kupujúceho bolo získať pozemky, z ktorých budú odstránené a vypratané
dočasné stavby uvedené aj konkrétne v prvých dvoch bodoch a v treťom uvedené príkladmo slovným
spojením „ďalšie dočasné stavby“. Pod takéto označenie je možné zahrnúť aj samotnú stavbu „Koliby“
o odstránenie ktorej sa žalobca domáhal a ktorá bola v priebehu konania z predmetu kúpy odstránená.
Okresný súd uviedol, že Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve má byť vykladané
najprv prostriedkami gramatickými z hľadiska možného významu použitých pojmov, logickými z hľadiska
vzájomnej nadväznosti použitých pojmov, či systematickými z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého
právneho úkonu. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie posúdil aká bola skutočná
vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Jednoznačne v konaní podľa názoru súdu prvej inštancie bolo
preukázané, že účelom a zámerom kupujúcej strany bolo kúpiť pozemky a nehnuteľnosti bez stavieb,
ktoré sa zaviazali žalovaní odstrániť a vypratať z predmetu kúpy najneskôr do 15-tich pracovných dní od
zaplatenia Kúpnej zmluvy. V článku 4 bod 1. boli špecifikované dočasné stavby, ktoré žiadal žalobca ako
kupujúci z predmetu kúpnej zmluvy odstrániť, kde tak ako je vyššie uvedené bol záujem o odstránenie
dočasných stavieb, kde všetky tieto dočasné stavby nachádzajúce sa na predmete Kúpnej zmluvy
špecifikované neboli, boli vyjadrené príkladmo označením „ďalšie dočasné stavby“. Pokiaľ žalovaný v
I. rade poukazoval na existujúce inžinierske siete, ktoré tam sú a sú tiež charakterizované ako stavby,
súd prvej inštancie zistil, že ohľadom týchto bolo samostatné zmluvné dojednanie v článku 2, bod
4 zmluvy, kde predávajúci zo svojho výlučného vlastníctva predali kupujúcemu do jeho výlučného
vlastníctva predmet kúpy vrátane všetkých súčastí a príslušenstva nachádzajúcich sa alebo viažucich
sa z predmetu kúpy, ako aj prípadné inžinierske siete, najmä, ale nie výlučne elektrické, plynové,
vodovodné, kanalizačné a optické vrátane prípojok, okrem dočasných stavieb špecifikovaných v článku
4, bod 1. Súd prvej inštancie vyložil vôľu zmluvných strán tak, že záujem žalobcu ako kupujúceho bolo
kúpiť pozemky bližšie špecifikované v článku 1 bod 1. až 5. Kúpnej zmluvy bez dočasných stavieb,
žalovaní mali zabezpečiť vypratanie a odpratanie aj uvedenej „Koliby“, ktorá stála na predmete Kúpnej
zmluvy. Táto skutočnosť vyplývala z účelu zmluvy a tiež z vôle, takýmto spôsobom postupovať, čo v
konečnom dôsledku žalovaní potvrdili tým, že v priebehu konania uvedenú stavbu odstránili. Zo samotnej
korešpondencie predchádzajúcej uzavretiu zmluvy táto skutočnosť vyplynula a bolo zrejmé, že žalobca
ako kupujúci má záujem o nehnuteľnosti bez „dočasných stavieb“.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že uvedená nehnuteľnosť nebola z parcely odstránená.
Obranou žalovaných bolo, že táto nebola špecifikovaná v článku 4 bod 1., a preto sa na ňu povinnosť
zabezpečená zmluvnou pokutou nevzťahovala. Nakoľko okresný súd interpretoval ustanovenie článku
4 bod 1 tak, že bola tu vôľa strán žalovaných predať a kupujúceho kúpiť parcely bez dočasných stavieb,
medzi ktoré patrila aj uvedená „Koliba“, ďalej skúmal, či vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty tak ako bola dojednaná v článku 4 bod 1. V zmysle uvedeného článku pre prípad porušenia tejto
zmluvnej povinnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta za každý deň omeškania vo výške 500,00 € s tým,
že stavby mali byť odstránené najneskôr do l5-tich pracovných dní od zaplatenia kúpnej ceny. Kúpna
cena bola zaplatená vo februári 2019 s tým, že táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Žalobca
žiadal priznať zmluvnú pokutu za dva mesiace marec a apríl o počte 61 dní. Žalovaní namietali, že
došlo medzi stranami sporu k posunu lehoty plnenia a to e-mailovou komunikáciou zo dňa 15.03.2019
kedy žalobca súhlasil s predĺžením lehoty na odstránenie stavby do 20.03.2019. Vzhľadom k tomu mal
za marec vzniknúť nárok na zaplatenie 11 dní (od 21.3. do 31.3.2019) a za mesiac apríl za 30 dní,
spolu na 41 dní. Žalobca popieral predĺženie lehoty a uvedený mail označil za komunikáciu a snažil
sa preukázať, že pred podaním samotnej žaloby prebiehali rozsiahle mimosúdne riešenia za účelom
odstránenia uvedenej stavby z predmetu Kúpnej zmluvy. Aj podľa názoru súdu prvej inštancie nedošlo
k dodatočnému predlženiu lehoty na vypratanie do 20.03.2019 tak ako na to poukazovala žalovaná 3/
a žalovaný 2/ a to s poukazom na samotné znenie zmluvy, kde podľa článku 9 bod 5. zmluvy platnosť
právnych úkonov smerujúcich k zmene alebo zániku zmluvy je podmienená ich písomnou formou. Ak by
medzi stranami malo dôjsť k platnému predlženiu lehoty na odstránenie dočasnej stavby na predmete
Kúpnej zmluvy, muselo by sa tak stať v zmysle článku 9 bod 5. písomne, nakoľko by došlo k zmene
zmluvy, kde si strany dohodli písomnú formu. Takáto písomná dohoda o predlžení lehoty na vypratanie
medzi stranami uzavretá nebola, a preto súd prvej inštancie nepovažoval mailovú komunikáciu z
15.03.2019 za dojednanie o predlžení lehoty na odstránenie dočasnej stavby. Z tohto dôvodu súd prvej
inštancie akceptoval žalobcom uplatnených 61 dní, to znamená 31 dní za mesiac marec a 30 dní
za mesiac aprí1 2019. Žalovaní 2/ a 3/ zvolili obranu spočívajúcu v neprimeranosti dojednanej výšky
zmluvnej pokuty k predmetu samotnej Kúpnej zmluvy s poukazom na veľkosť podielov kedy žalovaný
2/ mal vyplatených cca 5% kúpnej ceny a žalovaná 3/ 30% z kúpnej ceny. V prípade žalovaného 2/
súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností uvádzaných v Kúpnej zmluve s tým, že žalovaný 2/ ako

predávajúci bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej katastrálnym odborom Okresným úradom
Banská Bystrica, ktorá sa nachádzala v kat. úz. J., na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku parcely registra
C, parc. č. XXXX/XX o výmere 228 m2. Uvedená nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom vypratania a
to „Koliba“ sa na uvedenej parcele nenachádzala. Pokiaľ bolo dohodnuté zabezpečenie vypratania
predmetu Kúpnej zmluvy zmluvnými stranami žalovanými 1/, 2/ a 3/ a porušenie zmluvnej povinnosti
spočívalo v odstránení stavby „Koliby“ z parcely vlastnícky patriacich žalovanému 1/ a 2/, u žalovaného
podľa súdu prvej inštancie 2/ nie je možné hovoriť o porušení zmluvnej povinnosti. Žalovaný 2/ bol
vlastníkom len jednej z parciel, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy, na ktorej však nestála uvedená
stavba, odstránenie ktorej bolo zabezpečené dohodnutou zmluvnou pokutou. Potom nie je možné
hovoriť vo vzťahu k žalovanému 2/ o porušení povinnosti z jeho strany, nakoľko na pozemku vlastnícky
patriacom žalovanému 2/ sa nenachádzala stavba, o vypratanie ktorej v konaní išlo. To znamená, že na
strane žalovaného 2/ nie je možné hovoriť o porušení povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Aj
napriek ustanoveniu článku 8 bod 4. bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaný 2/ nie je pasívne
vecne legitimovaný v spore na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku 4 bod 1. zmluvy, nakoľko
sa nedopustil porušenia povinnosti spočívajúcej v odstránení stavby „Koliby“ na parcelách vlastnícky
patriacich pred uzavretím Kúpnej zmluvy žalovanému 1/ a žalovanej 3/. Z tohto dôvodu, keďže žalovaný
2/ neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť, nikdy nebol vlastníkom parcely, na ktorej stála uvedená stavba,
žalobu voči žalovanému 2/ súd prvej inštancie zamietol.

12. Pokiaľ išlo o obranu žalovanej 3/ spočívajúcu vo veľkosti podielu na ňu pripadajúcom a rozdielu
vo výške zabezpečovanej povinnosti oproti celkovej cene, ktorú žalovaná 3/ utŕžila z predaja sporných
parciel, okresný súd konštatoval, že tu nezistil neprimeranosť tejto zabezpečovanej povinnosti. Žalovaný
1/ mal vyplatenú kúpnu cenu v celkovej výške 432 689,00 € a žalovaná 3/ sumu 195 731,00 €. Zmluvnou
pokutou bola zabezpečená povinnosť odstránenia dočasných stavieb na predmete kúpnej zmluvy, kde
predmetom Kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti v celkovej kúpnej cene 658 060,00 €. Výška zmluvnej
pokuty k predmetu kúpnej ceny je podľa súdu prvej inštancie primeraná a len v dôsledku správania sa
žalovaných 1/ a 3/ došlo k naplneniu článku 4, bod 1 a vzniku nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej
pokuty. Pri skúmaní opodstatnenosti výšky zmluvnej pokuty vychádzal okresný súd predovšetkým z
predmetu Kúpnej zmluvy a hodnoty uvedených nehnuteľností. Úmysel žalobcu bol žalovaným zrejmý a
jasný tak ako to vyplynulo z listín doložených do spisu, nielen zo samotnej zmluvy. Žalobca mal záujem o
predmet Kúpnej zmluvy bez dočasných stavieb, ktoré sa zaviazali predávajúci odstrániť. Medzi stranami
nebolo sporné, že k odstráneniu „Koliby“ došlo až v priebehu súdneho konania a teda, že žalovaný 1/
a 3/ povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy nesplnili. Pokiaľ žiadala žalovaná 3/ aplikovať moderačné právo,
súd prvej inštancie na takýto postup nevidel dôvod vzhľadom na výšku kúpnej ceny a celkovú hodnotu
zabezpečovanej nehnuteľnosti ako celku. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovaných
1/ a 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu za 61 dní omeškania, hoci uvedená
dočasná stavba bola odstránená z pozemkov žalobcu až v priebehu súdneho konania v júli 2019, teda
neskôr než si uplatnil žalobca nárok na vyplatenie zmluvnej pokuty. O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobca, žalovaný 1/ a žalovaná 3/.

14. Žalovaná 3/ podala súlade s § 355 ods. 1 CSP odvolanie v lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, proti
výroku III. a výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/
a h/ CSP a navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. zmeniť tak, že žalobu o zaplatenie
zmluvnej pokuty voči žalovanej 3/ zamietne a prizná jej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Žalovaná 3/ v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek relevantného
odôvodnenia a v rozpore so zákonom na súdnom pojednávaní konanom dňa 08.06.2021, ktorého sa
žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil, odmietol aj napriek splneniu všetkých zákonných podmienok
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP a žalobu nezamietol. Uvedeným
konaním súdu prvej inštancie bolo podľa žalovanej 3/ značným spôsobom zasiahnuté do jej práva
na spravodlivý proces a to najmä do práva na rovnosť zbraní účastníkov konania, kedy súd prvej
inštancie neprípustne zvýhodnil žalobcu tým, že odmietol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu
aj napriek splneniu zákonných podmienok. Zároveň podľa žalovanej došlo k takej vade konania, ktorá
má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko mala byť žaloba voči žalovaným zamietnutá
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Ďalej žalovaná 3/ namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, keď právny úkon, dohodu o zmluvnej pokute, posúdil ako platný právny úkon a zaviazal
z nej žalovanú 3/ na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaná 3/ dôvodila, že nikdy nevlastnila objekty,

ktoré mali byť z predmetných pozemkov vypratané a zároveň bola len podielovou spoluvlastníčkou
pozemku, na ktorom sa nachádzali sporné objekty, čo nebolo v konaní sporné. S poukazom na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2013 dospela k záveru, že plnenie z jej strany, o to viac
v lehote niekoľkých dní, nebolo od počiatku možné. Tvrdila, že na to, aby mohla odstrániť predmetné
objekty z pozemku, musela by sa obrátiť na súd so žalobou o vypratanie pozemku, ktorý spoluvlastnila
a následne podať návrh na vykonanie exekúcie, kedy až následne by sa pristúpilo aktivitou súdneho
exekútora k odstráneniu predmetných stavieb. Bolo podľa nej možné predpokladať, že tento postup by
trval minimálne jeden rok. V nadväznosti na uvedené je viac než zrejmé, že lehotu na odstránenie stavieb
zo strany žalovanej 3/ nebolo objektívne možné v lehote 15 dní splniť už v dobe vzniku predmetného
právneho úkonu. Počiatočná nemožnosť plnenia má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Absolútna neplatnosť nastáva zo zákona, pôsobí od začiatku, súd na ňu musí prihliadnuť z úradnej
povinnosti a na taký úkon sa podľa súdnej praxe hladí, ako keby nebol urobený. Žalovaná 3/ ďalej
namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď právny úkon, dohodu o zmluvnej
pokute, posúdil ako platný právny úkon a zaviazal z nej žalovanú v 3/ na zaplatenie zmluvnej pokuty.
S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 1568/2008 a sp. zn. 29Cdo 602/2000 a na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 172/2007 zmluvnú pokutu vo výške 30 500 € pokladala
za neprimeranú, a preto v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok jej neplatnosť. Poukázala na
to, že pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty ako aj možnosti aplikácie moderačného práva nie
je možné vychádzať z obdržanej kúpnej ceny (v súvislosti s ktorou zmluvná pokuta nebola dojednaná)
ale je potrebné vychádzať z hodnoty zabezpečovanej povinnosti odstrániť stavby z predmetných
pozemkov, pričom k nákladom na odstránenie stavieb z predmetných pozemkov sa vyjadril žalovaný 1/
na pojednávaní vo veci samej dňa 16.09.2021, ktorý uviedol, že tieto sa pohybovali v nákladoch pár
tisíc eur, čo žiadna sporová strana nerozporovala. Nakoniec upozornila aj na skutočnosť, že žalobca
nepreukázal ani žiadnu ujmu alebo nepriaznivé dôsledky, ktoré by mu mohli byť spôsobené porušením
ním tvrdenej povinnosti žalovaných.

15. Žalobca podal odvolanie proti výroku II. a výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s § 355
ods. 1 CSP, to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmeniť tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie (t.j. aj voči žalovanému 2/) a prizná
mu náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
Kúpna zmluva nad rámec zákona obsahuje samostatné výkladové pravidlá a pravidlo v predposlednom
bode Článku 8 ods. 4. úplne vylučuje výklad, ktorý pre odôvodnenie rozsudku zamietajúcej časti zvolil
súd prvej inštancie. Strany sporu si v kúpnej zmluve vymienili, že každá povinnosť predávajúceho 1
a/alebo predávajúceho 2 a/alebo predávajúceho 3/ bude vždy spoločnou a nerozdielnou povinnosťou
predávajúcich, teda (všetkých) žalovaných. Výslovne sa na tom dohodli a súd prvej inštancie podľa
jeho názoru pochybil, keď obsah tejto dohody neprial a v rozsudku ju nezohľadnil. Súd prvej inštancie
teda v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o
neexistencií zmluvnej povinnosti žalovaného 2/, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Žalovaný
2/ mal povinnosť vypratať predmet kúpy (ako je definovaný v zmluve) rovnako, ako túto povinnosť
mali žalovaný 1/ a žalovaná 3/. Žaloba bola preto podľa žalobcu dôvodná v celom rozsahu, aj voči
žalovanému 2/. Žalobca trval na tom, že nárok na zmluvnú pokutu mu vznikol a jeho vznik považoval
za preukázaný.

16. Žalovaný 1/ podal odvolanie v súlade s § 355 ods. 1 CSP v zákonnej lehote z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Odvolanie
žalovaný 1/ odôvodnil tým, že žalobca aj súd prvej inštancie opakovane v konaní aj v rozsudku uvádzajú,
že na sporných pozemkoch nebola odstránená nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve žalovaných,
resp. dočasná stavba. Poukázal na to, že každá nehnuteľnosť musí byť v zmysle zákona zapísaná
v katastri nehnuteľností, a preto mal žalobca v konaní predložiť výpis z katastra nehnuteľností a
taktiež súd prvej inštancie mal v rozsudku uviesť z ktorého listu vlastníctva z katastra nehnuteľností
vychádzal pri vynesení rozsudku. Ďalej argumentoval tým, že podľa súčasnej platnej legislatívy sa
za nehnuteľnosť resp. dočasnú stavbu môžu považovať len objekty ktoré spĺňajú ustanovenia zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom a stavebnom poriadku (Stavebného zákona). Tvrdil, že v konaní
predložil Znalecký posudok kde štátom poverená osoba súdny znalec z oboru stavebníctva konštatoval
predmetné objekty nespĺňajú požiadavky nehnuteľností (stavby) podľa § 43 Stavebného zákona. Z
predmetného znaleckého posudku jednoznačne vyplýva že súdny znalec konštatoval že sporný mobilný

bufet nie je nehnuteľnosť ani dočasná stavba. Z konštatovania súdu o výklade vôle zmluvných strán
podľa žalovaného 1/ jednoznačne vyplýva, že v rokovaniach ako aj v Kúpnej zmluve sa riešil len spôsob
a termín vypratania stavieb. Nakoľko mobilný bufet sa v zmysle predloženého znaleckého posudku
ako aj v zmysle platnej legislatívy nepovažuje za stavbu, ustanovenia Kúpnej zmluvy o spôsobe a
termíne vypratania pozemku sa podľa žalovaného 1/ na tento mobilný bufet nevzťahujú. Z vyššie
uvedeného podľa neho jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie v konaní ako aj v rozsudku
absolútne odignoroval predložený znalecký posudok ktorý jednoznačne konštatoval že mobilný bufet
nie je stavbou a nezaoberal sa ním. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu v konaní ani v rozsudku
vôbec nezaoberal predloženým dôkazom že mobilný bufet, ktorý je predmetom sporu nikdy nebol vo
vlastníctve predávajúcich. Predávajúci sa kupujúcemu zaviazali z predmetných parciel odstrániť len
objekty ktoré boli v ich vlastníctve. Žalovaný, nakoľko neboli vlastníkom predmetného mobilného bufetu,
nemohli sa k jeho vyprataniu zaviazať, nakoľko takýto právny úkon by bol absolútne neplatný. Keďže
v konaní nebol predložený žiaden výpis z katastra nehnuteľností ani geodetické zameranie sporného
objektu, ktoré sú v zmysle platnej legislatívy jediným relevantným dôkazom na preukázanie skutkového
stavu, na ktorej parcele sa sporný objekt nachádzal, súd prvej inštancie podľa žalovaného vyniesol
rozsudok bez akéhokoľvek dôkazu, že sporný objekt sa nachádzal parcele kupujúceho. V záverečnej
časti odvolania žalovaný 1/ namietol, že súd prvej inštancie porušil aj práva žalovaných na spravodlivý
proces, keď v konaní nevyhovel požiadavke žalovaných, aby bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že
sa žalobca bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie. Podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 23.12.2021 žalovaný 1/ doplnil ešte o tú skutočnosť, že Kúpna zmluva riešila len spôsob a termín
vypratania nehnuteľností dočasných stavieb z predmetných pozemkov. Predmetná zmluva podľa neho
vôbec neriešila spôsob a termín vypratania hnuteľného majetku. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej
inštancie vykonať dokazovanie či mobilný bufet, ktorý bol predmetom sporu bol nehnuteľnosťou alebo
hnuteľným majetkom.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 3/ považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne a
právne správny a riadne odôvodnený. Konanie pred súdom prvej inštancie zároveň podľa jeho názoru
netrpí žiadnou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správnym by
celkom určite nebolo rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, pre takýto postup zákonné podmienky
splnené neboli. Tvrdil, že sa riadne a včas zúčastnil všetkých nariadených pojednávaní mimo jedného,
ktorého sa dňa 08.06.2021 nezúčastnil jeho právny zástupca z dôvodu podozrenia na ochorenie
COVID-19, pričom žiadosť o odročenie pojednávania súdu doručil osobne, včas, pred pojednávaním,
skôr ju nebolo možné doručiť. Celkovú situáciu zapríčinenú šírením ochorenia COVID-19 je podľa
žalobcu potrebné vnímať citlivo, citlivo je potrebné vnímať aj spoločenskú situáciu a rýchlo sa meniace,
ba niekedy až ťažko predvídateľné okolnosti. Pre prípad právnej istoty poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2021. Žalobca ďalej argumentoval, že v omeškaní boli všetci žalovaní,
teda žalovaný 1/, žalovaný 2/ a žalovaná 3/. Hoci každý žalovaný bol vlastníkom len určitých podielov
na nehnuteľnostiach v Kúpnej zmluve označených ako „predmet kúpy", obsahom zabezpečeného
záväzku bola povinnosť všetkých žalovaných vypratať celý predmet kúpy, bez ohľadu na vlastnícke
právo toho ktorého žalovaného ku konkrétnej časti predmetu kúpy. Kúpna zmluva naviac obsahuje
samostatné výkladové pravidlo, podľa ktorého pokiaľ nie je uvedené inak, alebo pokiaľ z kontextu zmluvy
nevyplýva niečo iné, každá povinnosť žalovaného 1/ a/alebo žalovaného 2/ a/alebo žalovanej 3/ je
vždy spoločnou a nerozdielnou povinnosťou žalovaných - takto sa strany dohodli a takto je potrebné
zmluvu vykladať. Žalovaní mali zo zmluvy len jednu povinnosť, na ktorú je možné výkladové pravidlo
aplikovať. Pokiaľ ide o spochybňovanú nemožnosť plnenia, žalobca uviedol, že žiadal výlučne vypratať
predmet kúpy, k čomu sa žalovaní zaviazali. Splneniu záväzku nebránila žiadna právna, ani faktická
prekážka, nešlo o prípad počiatočnej nemožnosti plnenia, čo vyplýva aj z toho, že žalovaní záväzok,
hoci až po doručení žaloby, splnili. Že žalovaná 3/ bola len podielovým spoluvlastníkom pozemku, jej
nebránilo vypratať ho. Záväzok mohla žalovaná 3/ splniť spoločne so žalovaným 1/ a žalovaným 2/,
mohla tak bez ťažkostí urobiť aj sama. Výhrady žalovanej 3/ k nemožnosti plnenia považoval žalobca
za nedôvodné. Dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 500,00 € za každý deň omeškania vzhľadom
na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti považoval za primeranú. Bez odstránenia dočasnej
stavby nebolo možné predmet kúpy užívať, vykonávať na ňom terénne úpravy a pokračovať v príprave
plánovanej stavby predajného centra pre motorové vozidlá. Výška zmluvnej pokuty úplne závisí od
doby, počas ktorej si dlžník svoje povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou neplní. Čím dlhšia doba
omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. K uplatneniu žalovanej pohľadávky žalobca nepristúpil
ihneď, ako k porušeniu zabezpečovaného záväzku došlo, ale až potom, ako žalovaní zostali nečinní,
nekontaktní a zabezpečovaný záväzok bol nesplnený.

18. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu vzhľadom na vyjadrenie žalovaného 1/ na pojednávaní
konanom dňa 16.09.2021 uviedol, že žalobca nemal prvotný úmysle zakúpiť aj pozemok na ktorom
bola umiestnená drevená „Koliba“, nepotreboval túto ani vypratať v lehote 15 pracovných dní, a teda pre
drevenú „Kolibu“ nebola dohodnutá konkrétna lehota na vypratanie ani zmluvná pokuta pre porušenie
odstrániť ju v určitej lehote. Žalobcovi oneskoreným odstránením spornej dočasnej stavby nevznikla
žiadna škoda, pozemky mohol v plnej miere užívať, nakoľko drevená „Koliba“ zaberala plochu 1% v
pomere k celej výmere predmetu prevodu a zároveň mu nevznikli žiadne náklady s odstránením spornej
dočasnej stavby, nakoľko táto bola dodatočne odstránená, čo žalobca nerozporuje. Poukázal aj na
skutočnosť, že žalobca ani po takmer dvoch rokoch od kompletného vypratania predmetu prevodu
nezačal so žiadnou výstavbou. Výšku zmluvnej pokuty žalovaný 2/ považoval za zjavne neprimeranú
zabezpečovanej povinnosti. Žalobca podľa neho zrejme účelovo dáva do pomeru výšku kúpnej ceny
k zmluvnej pokute, avšak zmluvnou pokutou nebola zabezpečená žiadna povinnosť súvisiaca s kúpnou
cenou. Hodnota zabezpečenej povinnosti (vypratať predmet prevodu v určitom čase) nekorešponduje
výške kúpnej ceny, ale nákladom na prípadné odstránenie sporných objektov v réžii žalobcu (ktoré by
boli zjavne dramaticky nižšie), prípadne výške vzniknutej škody spôsobenej žalobcovi. V tejto súvislosti
odkázal na vyjadrenie žalovaného 1/ na pojednávaní konanom dňa 16.09.2021, v ktorom uviedol,
že odstránenie spornej dočasnej stavby stálo pár tisíc eur, čo žalobca nerozporoval. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 1568/2008 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo
172/2007, v nadväznosti na ktoré je zmluvná pokuta vo výške 30 500,00 € zjavne neprimeraná, a preto
je v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť. Žalobca podľa žalovaného
2/ nepreukázal ani žiadnu ujmu alebo nepriaznivé dôsledky, ktoré by mu mohli byť spôsobené
porušením ním tvrdenej povinnosti žalovaných. Predmet kúpy mohol užívať riadne, čo aj robil (odstavené
automobily na predmete kúpy). Žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobca sám koncipoval Kúpnu zmluvu
a výklad zmluvy, kedy sa majú záväzky predávajúcich považovať ako záväzky spoločné a nerozdielne
je zakotvený v závere zmluvy ako „iné ustanovenia“. Z uvedeného je možné odvodzovať ich všeobecný
charakter, ktorý zjavne žalobca nezohľadnil v súvzťažnosti k skutkovým okolnostiam ohľadne predmetu
kúpy. Podľa žalovaného 2/ je nesporné, že zákonom aprobovaným spôsobom nebolo objektívne možné
ani samotným vlastníkom pozemku, na ktorom bola sporná dočasná stavba postavená, túto v lehote 15
pracovných dní vypratať a pre žalovaného 2/, ktorý nebol ani len vlastníkom pozemku na ktorom bola
sporná dočasná stavba postavená, bolo splnenie takejto povinnosti absolútne nemožné. V nadväznosti
na uvedené u žalovaného 2/ absentuje aj akákoľvek forma zavinenia údajného porušenia zmluvnej
povinnosti na základe ktorého si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu.

19. Žalovaná 3/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu namietla, že všetky zákonné podmienky
na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené, žiadne ospravedlnenie súdu prvej inštancie pred
začatím pojednávania ani po jeho skončení doručené zo strany žalobcu nebolo. Žalovaná 3/ považovala
odkaz na pandemickú situáciu a podozrenie na ochorenie na COVID-19 za účelový pokus o následné
ospravedlnenie jeho neúčasti, pričom aj v takomto prípade bolo možné použiť prostriedky elektronickej
komunikácie alebo telefonicky oznámiť takúto prekážku súdu, aby to mohol konajúci súd včas oznámiť
protistrane, aby nemusela na pojednávanie cestovať. Súd prvej inštancie konal podľa žalovanej 2/
v rozpore s ustanovením § 278 CSP, čím porušil právo na spravodlivý proces pre žalovaných.
Jeho odmietnutie vydať rozsudok pre zmeškanie žalobcu bolo v rozpore s predvídateľnosťou súdnych
rozhodnutí, t.j. v rozpore s princípom právnej istoty. Podľa názoru žalovanej 3/ nie je možné sa vzhľadom
na znenie ustanovenia § 278 CSP s poukazom na výkladové pravidlo čl. 3 ods. (2) CSP stotožniť s
názorom žalobcu, že len v niektorých prípadoch je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu,
a to ani s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2021, ktorý nie je pre tunajšie
konanie záväzný a vychádzal z inej skutkovej situácie. Žalovaná 3/ zotrvala na svojej argumentácii
ohľadne počiatočnej nemožnosti plnenia záväzku, na ktorého porušenia bola zmluvná pokuta naviazaná.
Naviac, keďže žalovaná 3/ objektívne povinnosť splniť nemohla, nie je možné jej pričítať ani zavinenie,
ktorého existencia pri porušení povinnosti zabezpečenej zmluvnom pokutou sa podľa Občianskeho
zákonníka vyžaduje. Absencia zavinenia je preukázaná skutkovými okolnosťami tunajšieho prípadu.
Žalovaná 3/ opätovne poukázala na účelovú snahu žalobcu dať do súvislosti výšku kúpnej ceny s
hodnotou povinností, ktorá bola zmluvnou pokutou zabezpečená, a to odstránenie dočasných stavieb,
ktoré žalovaný 1/ v zmysle jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 16.09.2021 realizoval za náklady pár
tisíc eur. V nadväzností na uvedené, zmluvná pokuta v sume 500,00 € denne za omeškanie so splnením
povinností odstrániť dočasné stavby z predmetu kúpy je podľa nej zjavne neprimeranou.

20. Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sporné ustanovenie Kúpnej zmluvy o zmluvnej pokute
má tri zásadné problémy a to: netýka sa hnuteľných vecí nakoľko dočasná stavba je v zmysle
Stavebného zákona nehnuteľnosť, nerieši spôsob a termín vypratania hnuteľných vecí z predmetnej
parcely a nestanovuje, že sa vypratanie týka aj dočasných stavieb ktoré neboli vo vlastníctve žalovaných.
Na vypratanie stavieb ktoré neboli vo vlastníctve žalovaných sa ani jeden žalovaný podľa neho nikdy
nijako nezaviazal. Žalobca vo svojom vyjadrení ako aj v konaní podľa žalovaného 1/ neustále ignoruje
zásadnú skutočnosť že predmetnú parcelu užíval v celom rozsahu a to ihneď po podpísaní Kúpnej
zmluvy. Podľa jeho názoru, ak si žalobca nárokuje zmluvnú pokuta z dôvodu, že žalovaní mu spôsobili
prekážky v užívaní, nemal žalobca predmetnú parcelu prevziať do užívania. Konanie žalobcu možno
podľa neho jednoznačne považovať za snahu o neoprávnené obohatenie.

21. V reakcii na vyjadrenia žalovaného 2/ a žalovanej 3/ žalobca uviedol, že Kúpna zmluva bola dojedná
individuálne, s prihliadnutím na právny a faktický stav predmetu kúpy. Skutočnosť, že žalovaní 2/ a 3/
neboli vlastníkmi dočasných stavieb nebola pre žalobcu významná, žiadal výlučne predmetné dočasné
stavby vyprať a odstrániť ich z predmetu kúpy. Splnenie tejto povinnosti žalovaní nepovažoval za
nemožné pri uzatvorení Kúpnej zmluvy, pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti si dojednal zmluvnú
pokutu a naviac, dočasné stavby neskôr odstránili. K výške zmluvnej pokuty žalobca doplnil, že okolnosti
takúto výšku zmluvnej pokuty odôvodňovali, s navrhovanou výškou zmluvnej pokuty žalovaní súhlasili.
K odvolaniu žalovaného 1/ žalobca uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
považuje za vecne a právne správny. Z obsahu odvolania nie je zrejmé, v čom žalovaný 1/ vidí nesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie, akou „inou vadou“ má rozhodnutie súdu prvej inštancie trpieť a aké
dôkazy súd nevykonal. Žalobca považoval za irelevantné, či bufet alebo ostatné dočasné stavby, ktoré
mali žalovaní vypratať a odstrániť, spadajú pod niektorú z definícií stavieb podľa Stavebného zákona,
irelevantný je aj ich zápis v katastri nehnuteľností. Žalovaný 1/ použitému výrazovému prostriedku
„dočasná stavba“ rozumie, rozumel mu v čase jednania o obsahu Kúpnej zmluvy a rozumie mu aj v
súčasnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na komunikáciu sporových strán v čase jednania o obsahu
Kúpnej zmluvy. Výrazový prostriedok „dočasná stavba“ bol použitý v každom návrhu Kúpnej zmluvy,
tento pojem podľa žalobcu obstojí z hľadiska individuálnej ako aj všeobecnej zrozumiteľnosti. Jeho obsah
bol jasný žalobcovi, bol jasný žalovaným, aj súdu prvej inštancie. Žalovaní vedeli, ktoré objekty majú
odstrániť a vypratať, žiadny z nich nebol v rozhodnej dobe zapísaný v katastri nehnuteľností. Vzhľadom
na uvedené, výhrady žalovaného 1/ v tomto smere žalobca považoval za nedôvodné.

22. Žalovaný 2/ v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojom názore, že skutočnosť, že nebol
vlastníkom objektov, ktoré boli umiestnené na predmete kúpy, ovplyvňuje platnosť dojednania o zmluvnej
pokute. Zotrval aj na svojom tvrdení, že výška zmluvnej pokuty bola neprimeraná a v rozpore s dobrými
mravmi.

23. Žalovaný 1/ v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že zo vzájomnej komunikácie sporových strán
vyplýva, že navrhol kupujúcemu, že si z predmetnej parcely vyprace všetky jeho objekty. Celý problém
je v tom, že žalobca vyhotovil Kúpnu zmluvu, kde zmenil jeho návrh na vypratanie dočasných stavieb.
Pri vypratávaní pozemku žalovaný 1/ postupoval v zmysle Kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že výrazový
prostriedok dočasná stavba znamená dočasná stavba a určite neznamená všetky objekty, ako tvrdí
žalobca. Žalobca bol pri osobnej prehliadke pozemku riadne oboznámený o tom, že sporný objekt
(mobilný bufet) nie je nehnuteľnosť ani dočasná stavba. Nakoľko z právneho hľadiska nie je možné
považovať mobilný bufet za nehnuteľnosť, mal sa súd prvej inštancie zaoberať otázkou, či je alebo nie
je nehnuteľnosťou. Podľa žalovaného 1/ si rozsudok súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie navzájom
odporujú, keď sa v ňom konštatuje, že žalovaní mali v lehote vypratať aj mobilný bufet, ktorý nie je
dočasná stavba. Pri osobnej prehliadke bol žalobca ako kupujúci riadene oboznámený aj s tým, že
sporný mobilný bufet nie je vlastníctvom žalovaných a časť pozemku na ktorom sa bufet nachádza
mal majiteľ bufetu p. A. K. v dlhodobom nájme. Žalovaný 1/ ďalej tvrdil, že pár dní pred podpisom
Kúpnej zmluvy žalobca ešte stále váhal, či od žalovaných predmetnú parcelu odkúpi. Z toho dôvodu bola
výpoveď z nájmu pozemku daná nájomcovi pozemku deň pred podpisom Kúpnej zmluvy. S nájomcom
bola dohodnutá 15 dňová výpovedná lehota, ktorá zodpovedala požiadavke žalobcu na vypratanie
pozemku, ako aj požiadavke majiteľa bufetu, aby mal dostatok času na odvoz mobilného bufetu.
V čase podpisu predmetnej Kúpnej zmluvy plynula majiteľovi sporného mobilného bufetu výpovedná
lehota. V zmysle zákona sa všetky práva a povinnosti plynúce zo zmluvy o prenájme prenášajú na
nového vlastníka pozemku. Nakoľko v čase podpisu predmetnej Kúpnej zmluvy bol majiteľ sporného
mobilného bufetu vo výpovednej lehote, mal si žalobca dohodnúť vypratanie pozemku s nájomcom

pozemku (majiteľom bufetu A. K.). Z vyššie uvedeného podľa žalovaného 1/ jednoznačne vyplýva,
že žalovaní sa nemohli v kúpnej zmluve zaviazať na vypratanie sporného mobilného bufetu, nakoľko
v čase podpisu Kúpnej zmluvy plynula nájomcovi 15-dňová výpovedná lehota a povinnosť vypratať
mobilný bufet z prenajatej parcely vyplývala majiteľovi bufet A. K.. Na nového vlastníka žalobcu sa
kúpou predmetnej parcely prenieslo aj právo žiadať od nájomcu pozemku A. K., aby po uplynutí 15-
dňovej výpovednej lehoty vypratal pozemok, ktorý mal v nájme. Žaloba o vypratanie pozemku mala
byť žalobcom podaná na základe porušenia Zmluvy o nájme pozemku voči nájomcovi A. K., nakoľko
nájomca mal do uplynutia 15-dňovej výpovednej lehoty vypratať prenajatý pozemok. Podľa žalovaného
1/ súd prvej inštancie zásadne pochybil, mal sa zaoberať otázkou vlastníckych práv k bufetu. Z dôvodu,
že prevodom predmetného pozemku zanikli žalovanému 1/ všetky práva a povinnosti vyplývajúcemu zo
Zmluvy o nájme pozemku pod mobilným bufetom, nemali žalovaní žiadnu relevantnú právnu možnosť
ako odstrániť mobilný bufet z predmetnej parcely. Neboli už účastníkom právneho úkonu, ktorý vznikol
na základe Zmluvy o nájme pozemku. Nemohli sa teda svojich práv domáhať, preto ani nemôžu niesť
zodpovednosť za vypratanie mobilného bufetu.

24. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, rešpektujúc
viazanosť odvolacími dôvodmi podľa 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP (a
contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

25. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Podľa 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

27. Predmetom preskúmania rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe odvolaní žalobcu a žalovaných
1/, 3/ sa stali výroky:
II. ktorým súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému 2/ zamietol,
III. ktorým súd uložil žalovaným 1/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 30
500,00 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,
a závislé výroky o náhrade trov konania (IV., V.).

28. V súdenej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností,
dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody,
pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu
stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

29. Odvolania žalobcu, žalovaného 1/ a žalovanej 3/ nepoukazujú na žiadne také dôvody, ktoré by
podmieňovali zmenu rozhodnutia.

30. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
resp. existenciu iných vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec.

31. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 ods. 1 CSP rozhodol na základe riadne
zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správne normy hmotného práva, ktoré
správne interpretoval.

32. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na
pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

33. Žalovaný 1/ a žalovaná 3/ v podaných odvolaniach namietli, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a to z dôvodu, že na súdnom pojednávaní konanom dňa 08.06.2021, ktorého

sa žalobca nezúčastnil, súd prvej inštancie nevyhovel požiadavke žalovaných a odmietol rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP. Takýmto postupom súdu prvej inštancie podľa nich
došlo k takej vade konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože podľa nich
mala byť žaloba rozsudkom pre zmeškanie žalobcu zamietnutá.

34. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 08.06.2021 skonštatoval, že na vydanie žalobcami
navrhovaného rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonné podmienky. V danom prípade sa
jednalo o pojednávanie, ktoré bolo niekoľkokrát odročené, či už z dôvodu odchodu zákonného sudcu
na starobný dôchodok, zo zdravotných dôvodov na strane zákonnej sudkyne, karanténnych opatrení
uložených sporovým stranám, resp. z dôvodov mimoriadnych opatrení prijatých v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii. Pojednávanie zo dňa 11.05.2021, ktorého
sa bez ospravedlnenia nezúčastnil žalovaný 1/ súd prvej inštancie odročil na termín 08.06.2021 o 13:00
hod z dôvodu poskytnutia lehoty na mimosúdne rokovanie s tým, že prítomný právny zástupca žalobcu
ako aj prítomný právny zástupca žalovaných 2/ a 3/ zobrali termín pojednávania na vedomie a neboli naň
písomne predvolávaní. Zo súdneho spisu vyplýva, že sa na súdne pojednávanie konané dňa 08.06.2021
nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý termín pojednávania zobral na vedomie.

35. Pri vydaní rozsudku pre zmeškanie je potrebné vychádzať z kritérií, ktoré zohľadňujú predovšetkým
individuálne procesné štádium sporu, stav a výsledky dokazovania ako aj doterajšie správanie strany
sporu, v neprospech ktorej má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný. Podmienky pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie žalobcu Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/69/2021vyložil nasledovne:
„ Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu sú zakotvené v § 278 a § 280 CSP. V
zmysle nich sa vyžaduje, aby - bola podaná žaloba o splnenie povinnosti (§ 137 písm. a) CSP); -
bol žalobca riadne a včas predvolaný na pojednávanie. Žalobca by nebol riadne predvolaný, ak by
v predvolaní absentoval údaj o adrese súdu, o miestnosti, kde sa má pojednávať, alebo o termíne
pojednávania, resp. ak by tieto údaje neboli správne. Včasnosť predvolania na pojednávanie treba
vykladať v súlade s § 178 ods. 2, t. j. predvolanie musí byť doručené žalobcovi, resp. jeho zástupcovi
spravidla najmenej 5 dní vopred; - bol žalobca v predvolaní na pojednávanie poučený o následku
nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Podľa doslovného textu zákona
sa dá vysloviť názor, že žalobca musí byť takto poučený v každom predvolaní na pojednávanie, a to
bez ohľadu na formu, akou sa vykoná. Nestačí teda urobiť poučenie len pri jednom predvolaní;. Všetky
podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu musia byť splnené práve na tom pojednávaní,
na ktorom bol rozsudok vydaný (nezáleží, že boli splnené všetky podmienky pre jeho vydanie na
inom pojednávaní, na ktorom súd takýto rozsudok nevydal).“ Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že
v ústnom predvolaní na pojednávanie vytýčené na 08.06.2021 uskutočnenom voči právnym zástupcom
sporových strán prítomným na pojednávaní konanom dňa 11.05.2021 absentovalo poučenie o následku
nedostavenia sa na pojednávanie a o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Odvolací súd preto
ako súladný so zákonom vyhodnotil postup súdu prvej inštancie, ktorý za takýchto okolností nevyhovel
návrhu žalovaných na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, pretože na vydanie rozsudku pre
zmeškanie neboli splnené procesné podmienky.

36. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že aj v prípade, ak by boli procesné podmienky na rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu stanovené v § 278 CSP splnené, je súd vždy povinný pred vydaním
rozsudku pre zmeškanie zobrať na zreteľ okolnosti konkrétneho sporu. Podmienky pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu
strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Podľa názoru Najvyššieho súdu
SR vyslovenom v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/326/2021 „ak sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274, resp. § 278 CSP, nie je povinnosťou súdu rozhodnúť touto
skrátenou formou, ale ide o fakultatívnu možnosť súdu. A teda v prípade splnenia zákonných podmienok
podľa § 274, resp. § 278 CSP je súd vždy povinný pred vydaním rozsudku pre zmeškanie zobrať na zreteľ
okolnosti konkrétneho sporu. Opačný, teda jazykový výklad § 274, resp. § 278 CSP možno posudzovať
ako príliš formálny, ktorý by mohol viesť k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Imperatívna
dikcia „Na pojednávaní rozhodne“ ustanovenia § 278 CSP je obmedzená ústavne konformným výkladom
podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, a to s prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04.
júla 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 v druhovo obdobnej veci týkajúcej sa ustanovenia § 274 CSP.“
Podozrenie na ochorenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a nariadenie povinnej
karantény zistené telefonicky počas prerušenia pojednávania a žalobcom uvedené v následne
doručenej Žiadosti o ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní

a o odročenie pojednávania zo dňa 08.06.2021 v danom prípade zjavne predstavovalo ospravedlniteľný
dôvod zmeškania pojednávanie vo veci právnym zástupcom žalobcu.

37. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konkrétne namietal, že pri predzmluvných rokovaniach
ako aj v Kúpnej zmluve sa riešil len spôsob a termín vypratania stavieb a nakoľko mobilný bufet sa
nepovažuje za stavbu ani nehnuteľnosť ustanovenia Kúpnej zmluvy o spôsobe a termíne vypratania
pozemku sa naň nevzťahujú. Predmetná zmluva podľa neho vôbec neriešila spôsob a termín vypratania
hnuteľného majetku, pričom namietol, že žalovaní, nakoľko neboli vlastníkmi predmetného mobilného
bufetu, nemohli sa k jeho vyprataniu zaviazať.

38. Odvolací súd uvádza, že v konaní bolo zistené, že žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
opieral o článok 4 ods. 1. Kúpnej zmluvy s tým, že žalovaní nedodržali povinnosť, na ktorú sa zaviazali
a nevypratali dočasné stavby z predmetu kúpy najneskôr do 15-tich dní od zaplatenia kúpnej ceny.
V zmysle článku 4 ods. 1 Kúpnej zmluvy boli na predmete kúpy zriadené dočasné stavby a to: stan
s oceľovou konštrukciou; stavba zodpovedajúca drevenému prístrešku; ďalšie dočasné stavby, ako
unimobunky. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v uvedenom článku 4, bod 1 boli príkladmo
vymenované „stavby“ a „ďalšie dočasné stavby“ nachádzajúce sa na predmete Kúpnej zmluvy, na
vypratanie ktorých sa predávajúci zaviazali. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri výklade
uvedeného zmluvného ustanovenia v súlade s § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádzal z vôľu
zmluvných strán, ktorú sledovali pri uzatváraní Kúpnej zmluvy a pod „ďalšie dočasné stavby“ zaradil
aj samotnú stavbu „Koliby“ (žalovaným 1/ označovanú ako „mobilný bufet“), ktorá bola aj v priebehu
konania z predmetu kúpy odstránená. Súd prvej inštancie vyložil vôľu zmluvných strán tak, že záujem
žalobcu ako kupujúceho bolo kúpiť pozemky bližšie špecifikované v článku 1 bod 1. až 5. Kúpnej zmluvy
bez „dočasných stavieb“, žalovaní mali zabezpečiť vypratanie a odpratanie aj uvedenej „Koliby“, ktorá
stála na predmete Kúpnej zmluvy. Táto skutočnosť vyplývala z účelu zmluvy a tiež z vôle zmluvných
strán, takýmto spôsobom postupovať, čo v konečnom dôsledku žalovaní potvrdili tým, že v priebehu
konania uvedenú stavbu odstránili. Súd prvej inštancie posudzoval vôľu strán aj z korešpondencie
predchádzajúcej uzavretiu zmluvy, z ktorej vyplynula skutočnosť a bolo zrejmé, že žalobca ako kupujúci
mal záujem o nehnuteľnosti bez „dočasných stavieb“. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
že v Kúpnej zmluve použitý pojem „ďalšie dočasné stavby“ zahŕňal aj „bufet Koliba“. Obsah pojmu
„dočasné stavby“ bol v zmluve určený výpočtom objektov, ktoré podľa vôle zmluvných strán zahŕňal
(stan s oceľovou konštrukciou, stavbu zodpovedajúca drevenému prístrešku a ďalšie dočasné stavby,
ako unimobunky). Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že bufet nie je nehnuteľnosť, ani dočasnou
stavbou v zmysle § 43 zák. č. 50/1976Zb. ako to vyplýva z ním predloženého znaleckého posudku
v konaní, a teda keď okresný súd konštatoval na strane 8. odst. 2. „na základe vykonaného dokazovania
súd posúdil, aká bola skutočná vôla strán v čase uzatvárania zmluvy... Jednoznačne v konaní podľa
názoru súdu bolo preukázané, že účelom a zámerom kupujúcej strany bolo kúpiť pozemky bez stavieb.“
Z uvedeného konštatovania súdu podľa odvolateľa (žalovaného 1/) teda jednoznačne vyplýva, že
v rokovaniach ako aj v kúpnej zmluve sa riešil len spôsob a termín vypratania stavieb. Nakoľko
mobilný bufet sa v zmysle predloženého znaleckého posudku a platnej legislatívy nepovažuje za
stavbu, ustanovenia kúpnej zmluvy o spôsobe a termíne vypratania pozemku sa na tento mobilný bufet
nevťahujú. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne vec posúdil vychádzajúc z vôle strán
pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Objekty nachádzajúce sa na predávanej nehnuteľnosti účastníci označili
ako „dočasné stavby“. Nie je zrejmé na aký rozdiel pri použitom pojme „ stavba“ v zmluve poukazuje
odvolateľ, keď podľa ním predloženého znaleckého posudku stavby definované v kúpnej zmluve v bode
1. v Čl. 4 kúpnej zmluvy ako dočasné - napr. unimobunky podľa ním predloženého znaleckého posudku
nespĺňajú tiež požiadavky nehnuteľností (stavby), t.j. totožne ako namietaný „bufet“, pričom žalovaný
1/ uviedol, že tieto mali byť podľa kúpnej zmluvy odstránené. Sám žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo
dňa 08.08.2019 uviedol, že na pozemku sa nachádzalo päť stavieb:
1/ predajňa motoriek a príslušenstva – stan s oceľovou konštrukciou (odvolací súd udáva naviac, že
podľa znaleckého posudku predloženého žalovaným 1/ tiež nejde o stavbu podľa § 43 zák. č. 50/1976
Zb.),
2/ bufet – drevodom v štýle Koliba,
3/ dieľňa – ocelová montovaná stavba,
4/ dve spojené mobilné unimobunky,
5/ prístrešok – drevený prístrešok pri bufete.

Sám žalovaný 1/ teda používa pojem „stavby“ na uvedené objekty. Odvolací súd udáva, že žalobcom
namietané posúdenie uvedených objektov ako nehnuteľností, resp. stavieb, ako aj namietanie, že
nebol vlastníkom objektu bufet - Koliba je z pohľadu posúdenia vzniku nároku žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty irelevantné, nakoľko pre jej vznik bolo rozhodujúce porušenie zmluvnej povinnosti
žalovaných, spočívajúcej v odstránení a vyprataní objektov v zmluve označených ako „dočasných
stavieb“ uvedených v čl. 4 bod 1. Kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote. V konaní nebolo sporné, že
objekt drevenej „Koliby“ („dočasnej stavby“) nebol z premetu kúpy v čase podania žaloby žalovanými
odstránený. Ako nedôvodné odvolací súd posúdil aj tvrdenie žalovaného 1/, v ktorom namietal, že
súd prvej inštancie vyniesol rozsudok bez akéhokoľvek dôkazu, že sporný objekt sa nachádzal na
predávaných parcelách, a to z dôvodu, že umiestnenie objektu drevenej „Koliby“ nebolo v konaní
sporné a samotní žalovaní v konaní produkovali dôkazy (nákresy, znalecký posudok č. 19/2015 zo dňa
02.02.2015) z ktorých umiestnenie na parcelách KN-C č. 3321/41 a 3321/42 v k.ú. J. vyplývalo. Pokiaľ ide
o procesnú obranu žalovaného 1/ uvedenú vo vyjadreniach zo dňa 23.02.2022 a 24.02.2022, v zmysle
ktorej dal vlastníkovi objektu drevenej „Koliby“ A. K. výpoveď Zmluvy o nájme pozemku, prevodom
predmetného pozemku zanikli žalovanému 1/ všetky práva a povinnosti vyplývajúcemu zo Zmluvy o
nájme pozemku a žaloba o vypratanie pozemku mala byť žalobcom podaná na základe porušenia
Zmluvy o nájme pozemku voči nájomcovi, v dôsledku čoho žalovaní nemali žiadnu relevantnú právnu
možnosť ako odstrániť objektu drevenej „Koliby“ z predmetnej parcely, odvolací súd konštatuje, že
uvedený prostriedok procesnej obrany nebol uplatnený pred súdom prvej inštancie a nebol žalovaným
1/ v odvolacom konaní uplatnený ani za slnenia podmienok podľa § 366 CSP, a preto je takáto odvolacia
argumentácia v podobe nových skutočností nie je prípustná. Naviac uvedené nič nemení na povinnosti
dohodnutej v Čl. 1, bod 1 Kúpnej zmluvy „dočasné stavby“ odstrániť v dohodnutej lehote, bolo na
žalovaných aby uvedenú povinnosť splnili v dohodnutom čase.

39. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

40. Podľa § 545 Občianskeho zákonníka (1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.
(2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté.
(3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie
povinnosti nezavinil.

41. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

42. K odvolacej námietke, v ktorej žalovaný 1/ a 3/ namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie, keď dohodu o zmluvnej pokute posúdil ako platný právny úkon a zaviazal ich na
zaplatenie zmluvnej pokuty odvolací súd uvádza, že účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení §
544 a 545 Občianskeho zákonníka je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku. Tento právny inštitút slúži predovšetkým ako právny prostriedok zabezpečenia záväzku, ktorý
má akcesorickú povahu. Primárnym predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je platná dohoda
medzi zmluvnými stranami. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí byť v nej
jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť. V dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty
alebo spôsob jej určenia aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, musia byť vymedzené určito,
inak je dohoda neplatná.

43. Pokiaľ žalovaná 3/ namietala, že nikdy nevlastnila objekty, ktoré mali byť z predmetných
pozemkov vypratané a bola len podielovou spoluvlastníčkou pozemku, na ktorom sa sporné

objekty nachádzali, v dôsledku čoho splnenie zmluvnou pokutou zabezpečenej zmluvnej povinnosti
spočívajúcej v odstránení a vyprataní „dočasných stavieb“ z predmetu kúpy v lehote 15 pracovných dní
považovala za nemožné od počiatku a takýto právny úkon za absolútne neplatný, k tomu odvolací súd
uvádza, že žalovaná 3/ takýto svoj záväzok vzhľadom na vyššie citované ustanovenie článku 9 ods. 9
Kúpnej zmluvy (a contrario) v čase jej uzatvorenia považovala za platný. Predmetom právneho úkonu
je to, k čomu sa viažu alebo na čo sa vzťahujú vzájomné práva a povinnosti jeho účastníkov, v danom
prípade sa jednalo o záväzok žalovaných, ktorého predmetom bolo odstránenie „dočasných stavieb“
a ich vypratanie z predmetu kúpy v dohodnutej lehote 15-tich pracovných dní. Plnenie právneho úkonu
musí byť fakticky možné a zákonom dovolené (právne možné). Zmluvnou pokutou zabezpečovaná
povinnosť bola právne možná a vzhľadom k tomu, že k odstráneniu došlo a odstránenie drevenej „Koliby“
žalovaní po podaní žaloby zabezpečili za 6 dní (od 25.07.2019 do 30.07.2019) bolo splnenie tejto
zmluvnej povinnosti aj fakticky možné, v danom prípade sa nejedná o absolútne neplatný právny úkon,
ktorého predmetom je nemožné plnenie. Pokiaľ žalovaná 3/ v odvolaní poukazovala na rozhodnutie sp.
zn. II.ÚS 596/2013, uvedené rozhodnutie neriešilo otázku nemožnosti plnenia od počiatku. Z obsahu
uvedeného rozhodnutia vyplýva, že ak sa účastník právneho úkonu zaviaže na záväzok, ktorý nie je
schopný následne (dodatočne) splniť, nie je to automaticky dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu
(zmluvy), ale naopak, je to dôvod, aby si druhá zmluvná strana uplatnila voči tomuto účastníkovi zmluvy
nároky z jeho zodpovednosti za nesplnenie si záväzku z tohto platného právneho úkonu (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 596/2013).

44. Žalovaná 3/ v podanom odvolaní zmluvnú pokutu vo výške 30 500,00 € považovala za neprimerane
vysokú, a preto v rozpore s dobrými mravmi, z čoho vyvodila záver o jej absolútnej neplatnosti. Odvolací
súd poukazuje na to, že v danom prípade zmluvná pokuta bola dohodnutá za porušenie povinnosti
odstrániť a vypratať z predmetu kúpy viaceré dočasné stavby najneskôr do 15-tich pracovných dní
od zaplatenia kúpnej ceny. Konečná výška zmluvnej pokuty plne závisela od doby, po ktorú žalovaní
boli v omeškaní so splnením ich zmluvnej povinnosti (61 dní omeškania). V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 172/2007, v zmysle ktorého
„neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky ak je dôsledkom dlhodobého
omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný
záver je neprijateľný, lebo by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím by dlhšie dlžník svoje
povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodňovaný pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky
zmluvnej pokuty), a znamenalo by to spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť.“ Primeranosť
výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti
daného prípadu. Preto po zohľadnení okolnosti posudzovaného prípadu s prihliadnutím na hodnotu
a význam zabezpečovanej povinnosti (vypratanie viacerých „dočasných stavieb“ z predmetu predaja),
možno uzavrieť, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške 500,00 € za každý deň omeškania so splnením
povinnosti odstránenia viacerých „dočasných stavieb“ a ich vypratania z predmetu kúpy je primeraná
a dojednanie o zmluvnej pokute nie je neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor s dobrými mravmi. Keďže výška dojednanej zmluvnej pokuty v danom prípade nie je neprimerane
vysoká, nemožno aplikovať ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka o moderačnom oprávnení
súdu. Pokiaľ žalovaná 3/ v odvolaní upozorňovala na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani žiadnu
ujmu alebo nepriaznivé dôsledky, ktoré by mu mohli byť spôsobené porušením povinnosti žalovaných,
odvolací súd k tomu uvádza, že v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka v prípade, ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Pri posudzovaní platnosti dohody o zmluvnej pokute treba prihliadnuť na okolnosti posudzovaného
prípadu zvážiť aj význam jej prevenčnej, sankčnej ako aj reparačnej funkcie. Odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie primeranosť výšky zmluvnej pokuty posúdil správne a nebol dôvod
na aplikáciu moderačného práva z jeho strany. Uvedený záver nie je v rozpore s rozsudok Najvyššieho
súdu SR, zo dňa 30. septembra 2008, sp. zn. 2 Cdo 172/2007, na ktorý poukazovala žalovaná 3/
v odvolaní podľa, ktorého „dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti
(funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty
vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež
reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka.
Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu)
pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 OZ, ktoré povinnosť
hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody“. Pokiaľ poukazovala žalovaná 3/ (odvolateľka)
na rozhodnutia NS ČR z roku 2000 a 2008 uvedené nie sú v súlade s Čl.2 CSP súčasťou ustálenej

rozhodovacej praxe, v konaní žalovaná 3/ neuviedla žiadne také skutkové okolnosti, ktoré by spĺňali
predpoklady ustanovenia §3 OZ.

45. Ako nedôvodnú odvolací súd posúdil aj odvolaciu námietku žalobcu, ktorý namietal, že súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
o neexistencií zmluvnej povinnosti žalovaného 2/, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka podmienená na strane dlžníka
zavineným porušením povinnosti. V danom prípade sa žalovaní zaviazali „dočasné stavby“ odstrániť
a vypratať ich z predmetu kúpy najneskôr do 15-tich pracovných dní od zaplatenia kúpnej zmluvy,
splnenie tejto povinnosti bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, pričom v zmysle dohody účastníkov
zmluvy táto povinnosť mala byť ich spoločnou a nerozdielnou. Žalovaný 2/ bol vlastníkom len pozemku
KN-C parc. č. 3321/36 o výmere 228 m2 trvalý trávnatý porast k.ú. J., na ktorom sa objekt drevenej
„Koliby“ nenachádzal. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vec správne právne posúdil,
keď dospel k záveru, že vo vzťahu k žalovanému 2/ nie je možné hovoriť o porušení povinnosti
zabezpečenej zmluvnou pokutou, nakoľko žalovaný 2/ nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá mala byť
predávajúcimi vyprataná a nebol ani vlastníkom objektu drevenej „Koliby“, ktorý mal byť z pozemku
v spoluvlastníctve žalovaného 1/ a žalovanej 3/ odstránený. Žalovaný 2/ predal nehnuteľnosť žalobcovi
bez „dočasných stavieb“, splnil teda svoju povinnosť podľa kúpnej zmluvy, žalovaný 2/ nesplnenie
povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou nezavinil a z dohody o zmluvnej pokute nevyplýva, že by
bola dohodnutá na inom princípe ako na zavinenom porušení povinnosti dlžníkom.

46. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, ani jeden z odvolateľov netvrdil, a to ani vo
vzťahu k výrokom o trovách konania, hoci ich odvolaním formálne každý z nich napadol (žalobca napadol
V. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %, žalovaný 1/ odvolaním napadol celý rozsudok a teda aj IV. výrok, ktorým
súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanej 3/
v rozsahu 100 % a žalovaná 3/ napadla taktiež IV. výrok rozsudku). Nakoľko ide o závislé výroky (§
379 písm. a/ CSP) od výrokov vo veci samej (I. II. a III. výrok), odvolací súd ich podrobil odvolaciemu
prieskumu a zistil ich vecnú správnosť a potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výrokoch o
náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona a tento
aj správne aplikoval.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

50. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojitosti s 262
ods. 1 CSP. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania aplikoval zásadu zodpovednosti
za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného 1/
ako aj odvolanie žalovanej 3/ smerovali proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 3/ uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 30 500,00 € (výrok III.) a ktorým žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanej 3/ v rozsahu 100% (výrok IV.). V
tejto časti odvolacieho konania bol vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/ úspešný v celom rozsahu žalobca, preto
odvolací súd žalovaným 1/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu. Odvolanie žalobcu smerovalo proti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 2/ a o
jeho náhrade trov konania (II. a V. výrok). V tejto časti odvolacieho konania bol vo vzťahu k žalobcovi
úspešný v celom rozsahu žalovaný 2/, preto odvolací súd žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
2/ náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.