Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/159/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5423200209
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5423200209.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej
veci žalobcu: EUROSTAVBY SK, s.r.o. so sídlom Textilná 23, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 722 073,
právne zastúpeného: Mgr. Zlatou Kapustovou, advokátkou, so sídlom Nemocničná 2068, 026 01 Dolný
Kubín, proti žalovanej: JUDr. Eve Plichtovej, PhD., so sídlom Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín
- správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: UNISTAV HSV spol. s r.o. so sídlom 031 04 Veterná Poruba
134, IČO: 36 172 669, právne zastúpenej: JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom Aleja slobody
1890/50, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom,

o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. DK-8Cb/1/2023-107 zo dňa
23. augusta 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. DK-8Cb/1/2023-107 zo dňa 23. augusta 2023 p o t v r
d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že byt č. 6 nachádzajúci sa na 1. nadzemnom
podlaží, vchod 8A bytového domu Kubínske terasy č. s. 3333, stojaci na pozemku parc. registra „C“

č. XXXX/XX v obci a k. ú. A. B., zapísaný na LV č. XXXX, s podielom o veľkosti 10280/488553-in na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, nie je zaťažený záložným právom,
ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.12.2009 pod č. V 1881/09 a o trovách
rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca je vlastníkom vyššie uvedenej
nehnuteľnosti vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu. Dňa 03.12.2009 bola medzi spoločnosťou UNISTAV HSV, spol. s r.o. (na majetok
ktorej je toho času vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty je ustanovená žalovaná)
ako záložným veriteľom a spoločnosťou Václavů, s.r.o., so sídlom Podhora 29, 034 01 Ružomberok,
IČO: 35 876 735 ako záložcom a záložným dlžníkom uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam – rozostavaným bytom, ako aj k bytu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“). Vklad
uvedeného záložného práva bol povolený rozhodnutím zo dňa 17.12.2009 pod č. V 1881/09. Záložné

právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa UNISTAV HSV, spol. s
r.o. proti záložnému dlžníkovi Václavů, s.r.o. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 1K 12/2015-192
zo dňa 26.02.2016 bol na majetok dlžníka Václavů, s.r.o. vyhlásený konkurz s dátumom vyhlásenia
konkurzu dňa 05.03.2016. Podľa žalobcu si žalovaná mala pohľadávku spoločnosti UNISTAV HSV,spol. s r.o. voči spoločnosti Václavů, s.r.o. uplatniť prihláškou v konkurze a keďže išlo o zabezpečenú
pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi mala riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to
v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Žalobca poukázal na ustanovenie § 28

ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZKR“), znenia účinného do 30.06.2016, v zmysle ktorého, ak ide o zabezpečenú pohľadávku,
v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v
základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Žalobca uviedol, že listom
zo dňa 25.04.2022 požiadal správcu konkurznej podstaty úpadcu Václavů, s.r.o., Mgr. Imricha Šimuláka,

o poskytnutie informácie, či žalovaná ako záložný veriteľ prihlásila zabezpečenú pohľadávku voči
úpadcovi Václavů, s.r.o..Listom zo dňa 17.06.2022 správcakonkurznej podstaty úpadcu podal žalobcovi
informáciu, že žalovaná si prihlásila pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote ako nezabezpečenú.
Podľa žalobcu na základe skutočnosti, že si záložný veriteľ, t. j. žalovaná riadne a včas (resp. vôbec)
neuplatnil svoje zabezpečovacie právo, t. j. záložné právo, došlo k zániku tohto záložného práva, a to
ku dňu uplynutia základnej prihlasovacej lehoty. Žalobca listom zo dňa 26.08.2022 požiadal žalovanú

o vydanie potvrdenia o tom, že záložné právo viaznuce na byte č. 6, ktorého vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 17.12.2009 pod č. V 1881/09, zaniklo na základe ustanovenia § 28 ods.
4 ZKR v znení účinnom do 30.06.2016. Žalovaná túto listovú zásielku neprevzala, hoci ako správca
konkurznej podstaty má na preberanie zásielok zo zákona povinnosť. Žalobca zásielku poslal žalovanej
opakovane, túto zásielku žalovaná prevzala dňa 19.09.2022, avšak nijako nereagovala. Žalobca sa

taktiež pokúsil dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností záznamom, a to na základe
podania na Okresný úrad Dolný Kubín, katastrálny odbor, zo dňa 30.06.2022, pričom o tomto návrhu
nebolo doposiaľ rozhodnuté, na LV č. XXXX je na základe Z-1288/2022 (listina o zániku záložného
práva)vyznačenáplomba.OkresnýúradDolnýKubín,katastrálnyodbor,uviedol,žekvýmazuzáložného
práva č. V-1881/2009 je potrebné doložiť listinu záložného veriteľa (resp. správcu konkurznej podstaty)

o zániku záložného práva. Túto listinu však žalobca bez súčinnosti žalovanej doložiť nedokáže.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaná medzičasom začala realizovať
výkon záložného práva, preto sa žalobca návrhom domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým uloží žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na byt nachádzajúci sa na 1.

nadzemnom podlaží, vchod 8A bytového domu Kubínske terasy č.s. 3333, stojaceho na pozemku parc.
registra „C“ č. XXXX/XX v obci a k. ú. A. B., s podielom vo veľkosti 10280/488553-in na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Okresný súd Dolný Kubín uznesením sp. zn.
6Cb/3/2022-69 zo dňa 26.08.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.01.2023, vyhovel návrhu žalobcu
a rozhodol, že žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva k predmetnému bytu tak,

ako navrhoval žalobca. V uznesení súd uložil žalobcovi povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti
uznesenia podať voči žalovanej žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude určenie, že nehnuteľnosti
uvedené vo výroku I. nie sú zaťažené záložným právom, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený dňa 17.12.2009 pod č. V 1881/09. Podľa názoru súdu žalovaná si v základnej prihlasovacej
lehote, ktorá trvala do 20.04.2016, neuplatnila pohľadávku ako zabezpečenú, a teda záložné právo

zaniklo ešte v roku 2016. Výkon záložného práva, s ktorým začala žalovaná, možno považovať za výkon
už neexistujúceho záložného práva a na jeho základe sa dražba realizovať nemôže. Krajský súd v
Žiline uznesením sp. zn. 14Cob/130/2022 zo dňa 10.01.2023 uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. 6Cb/3/2022-69 zo dňa 26.08.2022 potvrdil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že v rámci vyvolaného odvolacieho konania je relevantné právne zistenie vyplývajúce z predložených

listinných dôkazov, z ktorých plynie neprihlásenie predmetného zabezpečovacieho práva v konkurze
na majetok úpadcu Václavů, s.r.o. a z toho plynúci zákonný následok podľa úpravy § 28 ods. 4 ZKR.
Na základe uvedených skutočností jedine určovacou žalobou podanou podľa § 137 písm. c) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) je podľa žalobcu
možné dosiahnuť výmaz záložného práva v katastri nehnuteľností, pričom túto skutočnosť konštatoval

aj Okresný súd Dolný Kubín vo svojom uznesení sp. zn. 6Cb/3/2022-69 zo dňa 26.08.2022 a žaloba
je jediný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, keďže žalovaná zánik záložného práva pre jeho
neprihlásenia v konkurze v zmysle § 28 ods. 4 ZKR ignoruje, na výzvy žalobcu nereaguje.

4. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie vzniesla hmotnoprávnu námietku res iudicata

s odôvodnením, že existencia záložného práva už bola raz judikovaná a pokiaľ sa pristúpilo k výkonu
záložného práva, tak to bolo na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9Cb/36/2014, v
ktorom sa už rozhodovalo o tom, či záložné právo zaniklo alebo nie. Žalovaná sa nestotožnila s názorom
vysloveným v uznesení Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6Cb/3/2022-69 zo dňa 26.08.2022, ktorýmbolo nariadené neodkladné opatrenie. Uviedla, že súd týmto uznesením de facto uložil žalobcovi
povinnosť podať identickú žalobu, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na
Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 9C/36/2014, čo je procesne neprípustné. O predmete konania

už bolo právoplatne rozhodnuté, keďže sa už súdom rozhodlo vo veci žaloby, ktorou bol uplatnený
zánik predmetného záložného práva, pričom je irelevantné, z akých dôvodov bol tento nárok uplatnený.
Poukázala na právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/120/2009 zo dňa 13.10.2009,
pričom zdôraznila, že pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné,
ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, pokiaľ určitý skutkový dej bol po právnej stránke v

pôvodnom konaní posúdený nesprávne, neúplne, resp. inak. Mala za to, že ak žalobca v pôvodnom
konaní neuviedol niektorú zo skutkových okolností, o ktoré opiera tento nový návrh, nemôže byť takáto
skutočnosťnaškodužalovanej,ktorábolavpôvodnomkonaníúspešná.Tietoskutočnostimoholžalobca
tvrdiť a preukazovať skôr, čo neurobil a nemôže touto žalobou suplovať obnovu konania, ktorá je po
zákonnej lehote. Žalovaná tiež upozornila na právnu úpravu Zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
kde zánik záložného práva je explicitne upravený v § 93 ods. 2 ZKR, a to speňažením predmetnej

nehnuteľnosti a poukázala na platnú právnu úpravu § 28 ods. 4 ZKR účinného od 17.07.2022, ktorý
sprecizoval toto ustanovenie tým, že zaviedol do zákona, že neuplatnením zabezpečovacieho práva
v zákonnej prihlasovacej lehote nastávajú len procesné dôsledky spočívajúce v tom, že v priebehu
konkurzu zabezpečený veriteľ prichádza o možnosť uplatňovať procesné oprávnenia vyplývajúce zo
zákona nositeľom zabezpečovacieho práva. Z hľadiska hmotného práva však môže záložný veriteľ prísť

o záložné právo až v súvislosti s účinkami podľa § 93 ods. 2 ZKR.

5. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia § 137 a § 230 CSP, § 151md ods.
1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ako
aj § 28 ods. 4 a § 206j ZKR, znenia účinného do 31.12.2019, pričom uviedol, že v prvom rade sa

zaoberalvznesenounámietkouresiudicatazostranyžalovanejodôvodnenoutým,žeoidentickejžalobe
s rovnakým predmetom konania a rovnakými stranami sporu už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní
vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 9Cb/36/2014, ktoré bolo právoplatne skončené
zamietnutím žaloby.

6. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že uplatnená námietka res iudicata je nedôvodná, nakoľko konanie
vedené na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 9Cb/36/2014, ktoré bolo právoplatne skončené dňa
05.12.2019, nie je identické s týmto konaním sp. zn. DK-8Cb/1/2023. Konštatoval, že v oboch konaniach
je síce uplatnený ten istý nárok, ktorým je určenie, že predmetná nehnuteľnosť (rovnaká v oboch
konaniach) nie je zaťažená záložným právom, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený

17.12.2009 pod č. V 1881/09, resp. v konaní sp. zn. 9Cb/36/2014 po pripustení zmeny žaloby, je
predmetom určovacia žaloba, že rovnaké záložné právo viaznuce na predmetnej nehnuteľnosti zaniklo.
Uviedol, že účel oboch uvedených určovacích žalôb je rovnaký, je ním dosiahnutie výmazu totožného
záložného práva v dôsledku jeho zániku. Taktiež strany sporu sú v oboch konaniach totožné, strany
sú aj v rovnakom postavení v spore. Súd prvej inštancie sa však nestotožnil s tvrdením žalovaného,

že je identický okrem nároku aj predmet konania. Uviedol, že ten istý predmet konania je daný, ak
ten istý nárok vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol
uplatnený. V konaní sp. zn. 9Cb/36/2014 bol uplatnený nárok, a to určenie, že predmetné záložné právo
zaniklo z dôvodu zániku pohľadávok zabezpečených záložným právom, tiež z dôvodu premlčania týchto
pohľadávok. Naproti tomu v konaní sp. zn. DK-8Cb/1/2023 je uplatnený nárok na určenie, že predmetná

nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v dôsledku zániku záložného práva odôvodneného inou
skutočnosťou, a tou je neuplatnenie zabezpečovacieho práva k pohľadávke v konkurze vyhlásenom
na dlžníka pohľadávky, t. j. v dôsledku zákonnej úpravy uvedenej v § 28 ods. 4 ZKR. Podľa súdu
prvej inštancie nie je teda totožný tvrdený dôvod (titul) zániku záložného práva, ktorým je v prípade
konania sp. zn. 9Cb/36/2014 zánik záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. a) OZ vymedzený aj

skutkovými tvrdeniami, t. j. zánik zabezpečenej pohľadávky a v prípade konania sp. zn. DK-8Cb/1/2023
je zánik záložného práva žalovaný podľa § 151md ods. 1 písm. h) OZ, t. j. zánik vyplývajúci z § 28
ods. 4 ZKR. Súd prvej inštancie uzavrel, že výsledkom konania sp. zn. 9Cb/36/2014 bolo zamietnutie
žaloby o určenie zániku záložného práva titulom zániku zabezpečenej pohľadávky, resp. premlčania
zabezpečených pohľadávok s tým, že súd v uvedenom konaní neskúmal/nevykonával dokazovanie k

všetkým zákonom upraveným dôvodom zániku záložného práva v § 151md ods. 1 OZ, ale vykonával
dokazovanie len k tým skutočnostiam, ktorými bol žalobcom odôvodnený zánik záložného práva, t. j.
skúmal zánik záložného práva z dôvodu zániku zabezpečených pohľadávok. Podľa názoru súdu prvej
inštancie o identický predmet konaní sp. zn. 9Cb/36/2014 a sp. zn. DK-8Cb/1/2023 by išlo vtedy, akby rovnaký žalovaný nárok bol odôvodnený rovnakými skutočnosťami a tvrdeniami, čo v tomto prípade
nebolo splnené. Dospel k záveru, že konania, ktorých sa týka vznesená námietka res iudicata v dôsledku
vyššie uvedeného nemajú rovnaký predmet konania, a preto nie je dôvod na zastavenie konania v

zmysle § 230 CSP.

7. Súd prvej inštancie preto pristúpil k prejednaniu veci a po vykonaní dokazovania zistil, že podľa
listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. a obec Dolný Kubín je žalobca zapísaný ako výlučný vlastník bytu
č. X nachádzajúceho sa na X. nadzemnom podlaží vchodu XX bytového domu Kubínske terasy č. s.

XXXX, stojaceho na pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/XX v obci a k. ú. A. B., s podielom o veľkosti
10280/488553-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Súčasne je v
poznámkach tejto časti daného listu vlastníctva zapísané: „JUDr. Eva Plichtová, PhD., Radlinského
17178, Dolný Kubín - správca konkurznej podstaty úpadcu UNISTAV HSV spol. s r.o., toho času so
sídlom 031 04 Veterná Poruba 134, IČO: 36 172 669 - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby P - 101/2022 zo dňa 19.04.2022 k bytu č. 6, 1.p., vchod: 8A, súpisné číslo

stavby 3333 na pozemku reg. C KN parc. č. XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 10280/488553
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, zapísané 21.04.2022.“ Z uvedeného listu vlastníctva
tiež vyplýva, že vo vzťahu k vyššie uvedenému bytu žalobcu je zapísané záložné právo č. V 1881/09 zo
dňa 17.12.2009 na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa UNISTAV HSV spol. s r.o., Denéšova
81, 040 01 Košice, IČO: 36 172 669.

8. Z pripojeného výpisu z obchodného registra spoločnosti Václavů, s.r.o., so sídlom Podhora 26, 034
01 Ružomberok, IČO: 35 876 735, súd prvej inštancie zistil, že dňa 05.03.2016 bol vyhlásený konkurz
na majetok tejto spoločnosti uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 1K 12/2015-192 zo dňa 26.02.2016
a od 18.06.2016 je správcom konkurznej podstaty Mgr. Imrich Šimulák, Podzávoz 302. Listom zo dňa

17.06.2022 správca konkurznej podstaty žalobcovi oznámil, že veriteľ UNISTAV HSV spol. s r.o., so
sídlom 031 04 Veterná Poruba 134, IČO: 36172669 si v konkurze na majetok úpadcu Václavů, s.r.o.,
svoju pohľadávku prihlásil v základnej prihlasovacej lehote ako nezabezpečenú.

9. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca dňa 04.07.2022 katastrálnemu odboru Okresného úradu

Dolný Kubín doručil návrh na výmaz záložného práva č. V 1881/09 zapísaného na LV č. XXXX pre k.
ú. a obec Dolný Kubín z dôvodu, že spoločnosť UNISTAV HSV spol. s r.o. si svoju pohľadávku voči
spoločnosti Václavů, s.r.o. prihlásila v konkurze na jej majetok v základnej prihlasovacej lehote ako
nezabezpečenú, t. j. neuplatnila si záložné právo, ktoré tak zaniklo s poukazom na ustanovenie § 28
ods. 4 ZKR. Okresný úrad Dolný Kubín - katastrálny odbor na návrh žalobcu o výmaz záložného práva

reagoval výzvou na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 08.07.2022, v ktorej oznámil žalobcovi,
že listina (jeho návrh na výmaz záložného práva) nie je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností,
nakoľko k výmazu záložného práva č. V1881/09 je potrebné doložiť listinu záložného veriteľa (resp.
správcu konkurznej podstaty) o zániku záložného práva.

10. Ako spornú súd prvej inštancie vyhodnotil právnu otázku, či neuplatnenie zabezpečovacieho práva
(v tomto prípade záložného práva zriadeného na predmetnej nehnuteľnosti) v základnej prihlasovacej
lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu Václavů, s. r. o. má za následok zánik tohto
záložného práva, keď žalobca tvrdí, že neuplatnenie záložného práva malo v zmysle § 28 ods. 4 ZKR
v znení účinnom do 30.06.2016 hmotnoprávne účinky, t. j. zánik záložného práva a žalovaná zas, že

neuplatnenie záložného práva v konkurze má len procesnoprávne účinky v rámci konkurzu, na záložné
právosavtakomtoprípadeneprihliada,atedapredmetnézáložnéprávozdôvodovuvádzanýchvžalobe
nezaniklo.

11. Súd prvej inštancie za správny považoval právny názor žalobcu, teda že neuplatnením záložného

práva k ním zabezpečenej pohľadávke v prihláške v základnej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu
na dlžníka toto záložné právo v zmysle § 151md ods. 1 písm. h) OZ v spojení s § 28 ods.
4 ZKR v znení účinnom do 31.12.2019 zaniklo. Zdôraznil, že až zákonom č. 390/2019 Z. z. s
účinnosťou od 01.01.2020 došlo k zmene úpravy v § 28 ods. 4 ZKR v tom, že namiesto následku
zániku zabezpečovacieho práva v prípade jeho riadneho neuplatnenia v konkurze v základnej lehote,

zákonodarca upravil, že neuplatnením zabezpečovacieho práva v základnej prihlasovacej lehote
nastavajú len procesné dôsledky spočívajúce v tom, že na zabezpečovacie právo sa v konkurze
neprihliada.Uviedol,žeustanovenie§206jZKRobsahujúceprechodnéustanoveniekúpravámúčinným
od 01.01.2020 neupravovalo spätnú účinnosť novelizácie zákona č. 7/2005 Z. z. zákonom č. 390/2019 Z.z. (retroaktivitu), ale obsahuje úpravu, že konania začaté a právoplatne neskončené pred 01.01.2020 sa
dokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.12.2019.Súdprvejinštanciepodpornepoukázalnauznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/65/2011, v ktorom sa Najvyšší súd SR vyjadruje k zániku záložného

práva podľa § 28 ods. 2 ZKR (zodpovedajúcom § 28 ods. 4 ZKR v znení v čase vyhlásenia konkurzu na
dlžníka Václavů, s. r. o.), čo je v súlade s § 151md OZ. Poukázal tiež na to, že záložné právo nezaniká
výlučne z dôvodov osobitne špecifikovaných v OZ, ale s poukazom na odkazovú úpravu v § 151md ods.
1 písm. h) OZ aj z dôvodov uvedených v iných právnych predpisoch, ktorým bol aj § 28 ods. 4 ZKR
s účinnosťou do 31.12.2019. Záložné právo teda môže zaniknúť v dôsledku konkurzu za podmienok

upravených v uvádzanom § 28 ods. 4 ZKR. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vyhodnotil, že
v danom prípade neuplatnením predmetného záložného práva veriteľom UNISTAV HSV spol. s r.o.
(presnejšie správkyňou konkurznej podstaty veriteľa) v konkurze vyhlásenom na dlžníka Václavů, s. r. o.
riadne a včas, toto zabezpečovacie právo uplynutím 45-dňovej lehoty od vyhlásenia konkurzu na dlžníka
(t. j. 20.04.2016) zaniklo zo zákona podľa § 151md ods. 1 písm. h) OZ v spojení s § 28 ods. 4 ZKR v
znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na dlžníka, a to až do 31.12.2019.

12. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou existencie
naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že predmetná pohľadávky nie je zaťažená záložným
právom, pričom dospel k záveru, že tento je daný tým, že právne postavenie žalobcu je neisté a túto
neistotu možno odstrániť len predmetnou žalobou s požadovaným žalobným návrhom. Iný prostriedok

ochrany žalobca nemá a iným spôsobom nemôže dosiahnuť zmenu v zápise v katastri nehnuteľností
vzhľadom na úpravu v § 151md ods. 3 OZ a skutočnosť, že žalovaná ostala nečinná a žiadosti žalobcu
o vydanie potvrdenia o zániku predmetného záložného práva nevyhovela. Podľa súdu prvej inštancie
žalobca týmto preukázal naliehavý právny záujem na požadovanej žalobe.

13. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe vyhovel a trovách konania rozhodol tak, že
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal nárok na ich náhradu voči žalovanej v rozsahu 100 %.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá napadla
rozsudok v celom rozsahu z dôvodu, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné

podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím
podľa žalovanej sú založené odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP.
Žalovaná, považujúc napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za nesprávne a arbitrárne, navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie rozsahu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu

zamietne, alternatívne, aby rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové
konanie a rozhodnutie a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

15. Žalovaná v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie námietku res iudicata nesprávne právne posúdil.
Podľa jej názoru mal súd prvej inštancie žalovanou vznesenú námietku vyhodnotiť ako dôvodnú a

konanie zastaviť, pretože ak žalobca v pôvodnom konaní neuviedol niektorú zo skutkových okolností, o
ktoré opiera tento nový návrh nemôže byť takáto skutočnosť na škodu žalovanej, ktorá bola v pôvodnom
konaní v plnom rozsahu úspešná. Podľa žalovanej nárok v tomto spore nebol uplatnený z odlišných
skutkových tvrdení ako v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.
9Cb/36/2014. Žalobca aj v tomto spore tvrdil, že záložné právo zaniklo a byt nie je zaťažený záložným

právom, teda znova otvára hmotnoprávnu otázku medzi tými istými stranami sporu, ktorá ale už bola
právoplatne vyriešená súdnym rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Opätovne
poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009 s tým, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou dovolacieho
súdu, čo zakladá vadu zmätenosti aj v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 písm. f) CSP. V konaní sp. zn.

9Cb/36/2014 ako žalobca a ako žalovaný vystupovali tie isté subjekty, ako aj v tomto konaní, uvedené
konanie malo totožný predmet konania (o určenie že byt nie je zaťažený záložným právom), pričom nie
je rozhodujúce, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza iný dôvod údajnej
neexistencie záložného práva. Žalobca totiž v tomto konaní netvrdí, že existuje nejaké iné záložnéprávo zriadené na základe inej zmluvy, ako to bolo v predchádzajúcom právoplatne skončenom konaní.
Údajne „nová“ skutková okolnosť, spočívajúca v tvrdení žalobcu o tom, že záložné právo zaniklo tým, že
pohľadávka nebola prihlásená ako zabezpečená do konkurzu totiž bola, resp. mohla mala byť zo strany

žalobcu uplatnená v pôvodnom konaní. Tieto skutkové okolnosti mohol žalobca tvrdiť a preukazovať
skôr, čo neurobil a nemôže obnovu konania (ktorá je po lehote) maskovať za novú žalobu. Takéto
konanie nie je prípustné. Nič totiž nebránilo žalobcovi, aby v pôvodnom konaní vedenom pod sp zn.
9Cb/36/2014 tvrdil rovnaké skutkové okolnosti o údajnom zániku záložného práva, ako to robil v tomto
konaní. Ak to neurobil, nie je možné, aby sa po právoplatnom skončení konania úspešne domohol

určenia neexistencie záložného práva z iných dôvodov. Nie je možné stotožniť sa s názorom súdu prvej
inštancie, že možno žalovať to isté (že nehnuteľnosti nie sú zaťažené z dôvodu neexistencie záložného
práva), navyše prostredníctvom určovacej žaloby, ktorá sama o sebe má definitívnym spôsobom vyriešiť
sporné otázky strán sporu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP.

16. Žalovaná zároveň uviedla, že súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo

právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov a nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne
skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. Poukázala na to, že zásadou
viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní, ako aj otázkou prejudiciálneho
účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp.
zn. 4Cdo 231/2013 zo dňa 25.06.2014, uznesenie sp. zn. 1Cdo 133/2009 zo dňa 29.04.2010, uznesenie

sp. zn. 5MCdo 16/2010 zo dňa 25.04.2012), ale aj judikatúra Ústavného súdu SR (nález sp. zn.
II. ÚS 349/09-36 zo dňa 20. 01.2010). Uviedla, že popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného
súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práv a právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu
spravodlivosti, pričom zásada právnej istoty je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces.
Uviedla, že aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje ochrane stavu právnej istoty

ako základnému aspektu právneho štátu náležitú pozornosť. Vo veci Brumärescu proti Rumunsku z
28. októbra 1999 ESLP dospel k záveru, že súčasťou práva na spravodlivý proces je tiež princíp
právnej istoty. V danom prípade je podanie žaloby žalobcu a napadnutý rozsudok v rozpore s princípom
právnej istoty, ktorá bola založená právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Dolný
Kubín sp. zn. 9Cb/36/2014 - 966 zo dňa 05.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline

sp. zn. 13Cob/64/2019 zo dňa 23.10.2019. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
totiž vôbec nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s prejudiciálnou záväznosťou vyššie uvedeného
právoplatného súdneho rozhodnutia.

17. Žalovaná ďalej v odvolaní uviedla, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie

vôbec nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie na právne vzťahy založené záložnou zmluvou, na
ktoré sa v celom rozsahu má aplikovať Občiansky zákonník aplikoval úpravu zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý v zmysle ustanovenia § 1 upravuje riešenie úpadku dlžníka
speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením
veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Žalobca ani jeden z dôvodov

uvedených v § 151md ods. 1 OZ, upravujúci zánik záložného práva netvrdil ani nepreukazoval, pričom
tvrdenie o tom, že záložné právo zaniklo z dôvodu, že si ho žalovaná neprihlásila v konkurze nemôže
obstáť. Tvrdenie žalobcu, s ktorým sa stotožnil súd prvej inštancie a síce, že neuplatnením záložného
práva v rámci konkurzného konania na majetok záložného dlžníka dochádza automaticky k zániku
záložného práva je úplne scestné a nemá oporu v zákone. Zánik záložného práva z ustanovenia § 28

ZKR nevyplýva. Vyplýva z neho len a výlučne to, že na prihlášku sa v rámci konania bude prihliadať ako
na nezabezpečenú a bude uspokojovaná z výťažku všeobecnej konkurznej podstaty. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vôbec nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie postupoval
v rozpore s § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia
a rozhodol sa aplikovať ustanovenie § 28 ods. 4 ZKR v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu

na dlžníka a nie znenie zákona platné v čase vyhlásenia rozsudku. Súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil tak procesné podmienky vedenia konania, ako aj existenciu predpokladov pre vyhovenie
žalobe. Podľa ustanovenia § 151md ods. 1 písm. h) OZ, záložné právo zaniká iným spôsobom
dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu. Podľa
platnej právnej úpravy v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku zánik záložného práva bol osobitne

upravený v ustanovení § 672 ods. 2 OZ v súvislosti so zákonným záložným právom na nájomné
avustanovení§49ods.5zákonač.326/2005Z.z.olesoch.Vžiadnominomzákonesazánikzáložného
práva nespomína.18. Žalovaná ďalej namietala, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Právny záver súdu prvého stupňa uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nedal

presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a rozhodnutie
je preto arbitrárne. Citovala viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR. Uviedla, že závery súdu prvej
inštancie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia procesných podmienok vedenia konania,
súdne rozhodnutie znemožňuje žalovanej realizovať záložné právo, ktoré bolo platne zriadené po tom,
ako bola úspešná v spore o určenie neexistencie toho istého záložného práva vedenom proti tomu

istému žalobcovi od roku 2014, odporuje judikatúre dovolacieho súdu, odporuje princípom spravodlivosti
a bezprecedentným spôsobom zasahuje do procesných práv žalovanej.

19. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.10.2023,
v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne. Uviedol, že
žalovaná svoju obranu založila v podstate na jednom zásadnom argumente, a to že ide o vec už raz

rozhodnutú,nazákladečohomážalovanázato,žesúdmalsprávnekonaniezastaviť.Prežalobcujetáto
námietka nepochopiteľná a nesúhlasí s ňou. Mal za to, že súd prvej inštancie riadne vyargumentoval jej
nedôvodnosť. Zo zákona, ako aj z judikatúry jasne vyplýva, že prekážka rozhodnutej veci nastáva vtedy,
keď sa má v novom konaní prejednať ten istý predmet konania medzi tými istými účastníkmi konania.
Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. Súd prvej

inštancie túto otázku podrobne skúmal a jednoznačne dospel k záveru, že v prvom konaní vedenom na
Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 9Cb/36/2014 bol uplatnený nárok, že záložné právo zaniklo
z dôvodu zániku pohľadávok zabezpečených záložným právom. Naproti tomu, v konaní vedenom na
Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. DK-8Cb/1/2023 je uplatnený nárok na určenie, že predmetná
nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v dôsledku zániku záložného práva zo zákona, a to

neuplatnením záložného práva k pohľadávke v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka pohľadávky
podľa § 28 ods. 4 ZKR vo vtedy účinnom znení. Nejde teda o rovnaké skutkové tvrdenia. Zdôraznil,
že žalovaná v konaní prakticky vôbec nenamietala tú skutočnosť, že zabezpečovacie, t. j. predmetné
záložné právo nebolo uplatnené v prihláške pohľadávky a k tomu neprodukovala žiadny dôkaz. Žalovaná
iba tvrdí, že nárok v oboch konaniach bol uplatnený z rovnakých skutkových tvrdení, čo ale evidentne nie

jepravda.Pokiaľžalovanáuvádza,žežalobcoviničnebránilo,abyrovnakéskutkovétvrdeniaakovtomto
konaní tvrdil aj v prvom konaní vedenom pod sp. zn. 9Cb/36/2014, vlastne len sama potvrdzuje, že v
oboch konaniach ide o odlišné skutkové tvrdenia. Žalobca uviedol, že ustanovenie o zániku záložného
práva podľa § 28 ods. 4 ZKR vo vtedy platnom znení je tak špecifické, že si jeho dôsledky neuvedomila
ani samotná žalovaná, keďže si záložné právo v prihláške pohľadávky neuplatnila. Žalobca svoj nárok

uplatnil v novej žalobe, čomu zákonná úprava nebráni. Nie je možné uplatniť námietku veci už raz
rozhodnutej, a to práve z dôvodu, že nejde o tie isté skutkové tvrdenia žalobcu. Navrhol, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a v prípade úspechu žalobcovi priznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Žalovaná vo svojom vyjadrení k písomnému vyjadreniu žalobcu doručenom okresnému súdu dňa
16. 11. 2023 zotrvala na podanom odvolaní v rozsahu všetkých v odvolaní uvedených dôvodov. Uviedla,
že tvrdenia uvádzané zo strany žalobcu v jeho vyjadrení k odvolaniu sú v celom rozsahu účelové,
zavádzajúce a nepravdivé a ani vo svojom súhrne nie sú spôsobilé zvrátiť danosť odvolacích dôvodov,
ktoré voči napadnutému rozsudku vzniesla vo svojom odvolaní. Upriamila pozornosť na skutočnosť,

že sám žalobca vo svojom vyjadrení potvrdzuje žalovanou tvrdenú skutočnosť, že skutkové tvrdenia
uvedené v žalobe napriek ich údajnej existencii nepoužil v pôvodnej žalobe, o ktorej sa viedlo konanie
pod sp. zn. 9Cb/36/2014 s odôvodnením, že si vtedy neuvedomil dôsledky ustanovenia § 28 ods.
4 ZKR na existenciu záložného práva. Takáto argumentácia vo svetle odvolacích dôvodov a právnej
argumentácie žalovanej nemôže obstáť. Žalovaná opätovne uviedla, že prihlásenie záložného práva

je len procesný úkon a nemôže sa s ním spájať hmotnoprávny zánik pohľadávky, resp. hmotnoprávny
zánik záložného (zabezpečovacieho) práva. Poukázala na dôvodovú správu k zákonu č. 390/2019 Z.
z., kde sa v súvislosti so zmenou § 28 ods. 4 ZKR uvádza nasledovné: „Precizuje sa, že neuplatnením
zabezpečovacieho práva v základnej prihlasovacej lehote nastávajú len procesné dôsledky spočívajúce
v tom, že v priebehu konkurzu zabezpečený veriteľ prichádza o možnosť uplatňovať procesné

oprávnenia vyplývajúce zo zákona nositeľom zabezpečovacieho práva.“ Bez ohľadu na vyššie uvedené
z hľadiska hmotného práva je možné uvažovať len o tom, že žalovaná ako záložný veriteľ by mohla prísť
o záložné právo až v súvislosti s účinkami pravidla podľa § 93 ods. 2 ZKR, podľa ktorého speňažením
majetku zanikajú všetky zabezpečovacie práva okrem záložného práva zriadeného správcom povyhlásení konkurzu na základe záväzného pokynu príslušného orgánu a okrem zabezpečovacieho
práva k majetku tretej osoby, ktoré je v skoršom poradí ako zabezpečovacie právo, ktoré zabezpečuje
záväzok úpadcu. Z pohľadu evidencie majetkových práv je potom dôvodom na výmaz záložného práva

zverejnený súpis a listina, ktorá preukazuje speňaženie zapísaného majetku. Neuplatnením práva
na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v konkurze prihláškou zaniká len právo zabezpečeného
veriteľa na uspokojenie pohľadávky v konkurznom konaní, nie však samotné záložné právo. Pohľadávky
prihlasované v konkurze nezanikajú, iba sa nemôžu uspokojovať v konkurze, pričom po skončení
konkurzu ostávajú veriteľovi zachované, ak medzičasom nezanikli napr. splnením. Zo systematického

výkladu § 28 ods. 4 v spojení s § 29 ods. 2 ZKR vyplýva, že ak veriteľ neuvedie v prihláške zabezpečenej
pohľadávky v konkurze všetky náležitosti predpísané v § 29 ods. 2 ZKR, na zabezpečovacie právo
sa neprihliada a pohľadávka je prihlásená ako nezabezpečená. Vedenie konkurzného konania na
majetok dlžníka - Václavů, s.r.o. nemá na existenciu a trvanie záložného práva žalovanej žiaden vplyv.
Zabezpečenie pohľadávky nezaniklo, pretože pohľadávka žalovanej ako veriteľa dlžníkmi uspokojená
nebola. Záložné právo zriadené záložnou zmluvou nie je možné zrušiť ingerenciou súdu do zmluvnej

autonómie účastníkov záložnej zmluvy. Má za to, že toto záložné právo do dnešného dňa nezaniklo.

21. Žalobca vo vyjadrení k písomnému vyjadreniu žalovanej doručenom okresnému súdu dňa 28. 12.
2023 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Uviedol, že nikdy netvrdil, že sa s neprihlásením
záložného práva spája hmotnoprávny zánik pohľadávky. Tvrdil a trvá na tom, že s neprihlásením

záložného práva sa spája hmotnoprávny zánik zabezpečovacieho, t. j. záložného práva, čo vyplýva
priamo zo zákona, t. j. z ustanovenia § 28 ods. 4 ZKR znenia účinného do 30.06.2016. Zákon priamo,
výslovne a bez pripustenia akéhokoľvek iného výkladu uvádza, že ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v
prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej
prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Pokiaľ žalovaná poukazuje na novelu

zákona ZKR, účinnú od 01.01.2020, ktorou sa zmenilo znenie ustanovenia § 28 ods. 4 ZKR, a to
tak, že neuplatnením zabezpečovacieho práva v prihláške nastávajú len procesné dôsledky, keď slovo
„zanikne“ sa nahradilo slovami „sa na zabezpečovacie právo neprihliada“, táto novelizácia je pre daný
skutkový a právny stav úplne irelevantná, pretože novela nemala spätnú účinnosť. Zdôraznil, že záložné
právo v danom prípade jeho neuplatnením v prihláške zaniklo zo zákona, na ktorú skutočnosť musí

súd prihliadať ex offo. V žiadnom prípade sa nejedná o zrušenie záložného práva ingerenciou súdu do
zmluvnej autonómie účastníkov záložnej zmluvy, ako tvrdí žalovaná.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 ods. 2 písm. a) CSP
prejednalodvolanievrozsahudanom§379CSP,rešpektujúcviazanosťodvolacímidôvodmipodľa§380

ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné.

23. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti napadnutého výroku I.
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd určil, že nehnuteľnosť patriaca žalobcovi, nie je zaťažená
záložným právom, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.12.2009 pod č. V
1881/09 a výroku II., ktorým žalobcovi priznal voči žalovanej plnú náhradu trov konania. Základnou
odvolacou námietkou žalovanej bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie

procesných podmienok, za ktorých mohol vo veci konať a meritórne o podanej žalobe rozhodnúť, keď
podľa názoru žalovanej pre existujúcu prekážku res iudicata mal konania zastaviť. Zároveň súd prvej
inštancie mal vec nesprávne právne posúdiť, keďže na zistený skutkový stav v rozpore s § 217 ods. 1
CSP neaplikoval právnu úpravu platnú v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale otázku existencie záložného
práva zriadeného na predmetných nehnuteľnostiach žalobcu v prospech spoločnosti UNISTAV HSV

spol. s r.o. posudzoval podľa § 151md ods. 1 písm. h) OZ v spojení s § 28 ods. 4 ZKR, účinného do
31.12.2019.

24. Odvolací súd pri rozhodovaní s poukazom na ustanovenia § 383 CSP vychádzal zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie, kde súd prvej inštancie konštatoval, že na nehnuteľnosti v žalobe

označenej ako byt A6 nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží, vchod 8A bytového domu Kubínske
terasy č. s. 3333, stojaci na pozemku parc. registra „C“ č. 1057/59 v obci a k. ú. A. B., zapísanom na LV
č. XXXX, vrátane podielu o veľkosti 10280/488553-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu, bolo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 03.12.2009 medzizáložným veriteľom UNISTAV HSV spol. s r.o. a záložným dlžníkom Václavů, s. r. o. zriadené záložné
právo, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.12.2009 pod č. V 1881/09. Záložné
právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložnému dlžníkovi, a to

pohľadávky vyplývajúcej z Notárskej zápisnice č. N459/2009 z 28.11.2009 a pohľadávky, ktorá bola
predmetom veriteľovej FA č. 47/2009 z 04.11.2009. Na záložného veriteľa UNISTAV HSV spol. s r.o. bol
dňa 14.12.2014 vyhlásený konkurz (súčasnou správkyňou konkurznej podstaty je žalovaná) a rovnako
aj na záložného dlžníka Václavů, s. r. o. bol dňa 05.03.2016 vyhlásený konkurz (súčasným správcom
konkurznej podstaty je Mgr. Imrich Šimulák a konkurzné konanie je vedené na OS Žilina pod sp. zn.

1K/12/2015). V predmetnom spore sp. zn. DK-8Cb/1/2023 sa žalobca žalobou domáhal určenia, že
vyššie uvedený byt nie je zaťažený záložným právom z dôvodu zániku záložného práva v zmysle § 28
ods. 4 ZKR, znenia účinného do 30.06.2016 (t.j. znenia účinného v čase vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníka Václavů, s. r. o.), kde žalobca písomným vyjadrením správcu konkurznej podstaty Mgr. Šimuláka
a aj predloženým zverejneným návrhom čiastočného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty v konaní
sp. zn. 1K/12/2015 preukázal, že žalovaná uplatnila v konkurznom konaní na úpadcu Václavů, s. r. o.

pohľadávku veriteľa UNISTAV HSV spol. s r.o. ako nezabezpečenú, čo žalovaná v konaní pred súdom
prvej inštancie ani v odvolacom konaní nespochybňovala.

25. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom predchádzajúceho konania
začatého dňa 23.05.2014 na Okresnom súde Dolný Kubín (vedeného pod sp. zn. 9C/36/2014) bola

žaloba žalobcu - EUROSTAVBY SK, s.r.o., IČO: 36 722 073 proti žalovanej JUDr. Eve Plichtovej,
PhD., správkyni konkurznej podstaty úpadcu UNISTAV HSV spol. s r. o., kde po pripustení zmeny
žaloby na pojednávaní dňa 28.11.2018 sa žalobca domáhal určenia, že záložné právo vzniknuté na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 03.12.2009, uzavretej medzi spoločnosťou Vaclavů,
s.r.o. ako záložcom a záložným dlžníkom a spoločnosťou UNISTAV HSV spol. s r.o. ako záložným

veriteľom, viaznuce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci a k. ú. A. B., a to na byte č. X, na
X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod XX, zapísanom v katastri nehnuteľností na LV č.
XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu o veľkosti 10280/488553, zaniklo. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.
zn. 9Cb/36/2014-966 zo dňa 05.12.2018 a potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.

13Cob/64/2019 zo dňa 23.10.2019 odvolací súd zistil, že tvrdený zánik záložného práva bol žalobcom
odôvodnený a preukazovaný jednak z dôvodu premlčania pohľadávok zabezpečených predmetným
záložným právom a jednak z dôvodu zániku zabezpečených pohľadávok ich zaplatením. Podstatným
pre posúdenie nároku uplatneného v uvedenom konaní bolo preukázanie skutočnosti, či došlo k zániku
pohľadávky zabezpečenej záložným právom, teda či došlo k zaplateniu celej pohľadávky vyplývajúcej

z Notárskej zápisnice č. N459/2009 vrátane jej príslušenstva priznaného rozhodnutím Okresného súdu
Ružomberok č. k. 2Cb/7/2014 zo dňa 20.08.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho
súdu. Súd na základe vykonaného dokazovania v predchádzajúcom spore vyhodnotil, že pohľadávka
vyplývajúca z Notárskej zápisnice č. N459/2009 premlčaná nebola s ohľadom na existenciu Dohody
o uznaní záväzku a jeho splácaní a vyhlásenia ručiteľa z 15.07.2011 a žalobca v konaní nepreukázal

zánik pohľadávky zabezpečenej záložným právom v celom jej rozsahu vrátane príslušenstva (úrokov z
omeškania). Z tohto dôvodu súd v predchádzajúcom konaní žalobu zamietol.

26. Podľa § 151md ods. 1 písm. h) OZ, záložné právo zaniká iným spôsobom dohodnutým v zmluve o
zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu.

27. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa
použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

28. Podľa § 28 ods. 4 ZKR, znenia účinného do 31.12.2019, ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v
prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej
prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.

29. Podľa § 28 ods. 4 ZKR, znenia účinného do 30.06.2016, ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v

prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej
prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.

30. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.31. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

32.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Odvolací súd vzhľadom na vznesenú námietku prekážky rozhodnutej veci prioritne skúmal, či pre

konanie súdu prvej inštancie a rozhodnutie o podanej žalobe boli splnené podmienky, teda či konaniu
nebránila neodstrániteľná prekážka podmienok konania, ktorou je i prekážka res iudicata, zakladajúca
zákonný dôvod vyplývajúci z § 161 ods. 2 CSP pre zastavenie konania v tejto veci.

34. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá opakovane formulovala
základné kritéria pre posúdenie prekážky res iudicata (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/42/2008,

sp. zn. 5Cdo/120/2009, sp. zn. 5Cdo/28/2010, sp. zn. 2Cdo/110/2007, sp. zn. 9Cdo/189/2022) tak,
že prekážka právoplatne rozhodnutej veci (prekážka res iudicata) a prekážka už začatého konania
(prekážkalitispendencie)predstavujúprocesnúprevenciuprotiporušeniuzákladnéhoprávnehoprincípu
„ne bis in idem“ (nie dvakrát o tej istej veci). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vylučuje možnosť
vec znova prejednať, tvorí neodstrániteľnú vadu konania a jej existencia (zistenie) vedie k zastaveniu

konania vo forme uznesenia, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/ CSP). Prekážka
právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvomi kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán)
a totožnosťou predmetu konania.

35. O totožnosť strán ide vtedy, ak aj v novom konaní vystupujú tie isté strany sporu alebo ich právni

nástupcovia (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie), pritom nie je významné, či rovnaké
osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní
žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak).

36. Totožnosť predmetu konania dáva rámec objektívnej hranici právoplatnosti rozhodnutia a je

charakterizovaná totožnosťou nároku, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté za podmienky, že
sa opiera o ten istý dôvod; ten je daný len vtedy, ak plynie z toho istého skutkového stavu, resp.
z rovnakých skutkových tvrdení. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je
významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej bol po právnej stránke

v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne, či neúplne. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy,
keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe
ktorých bol uplatnený, t. j. nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých
skutkových okolností. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej však nie je daná v tom prípade, ak síce
v novom konaní ide o rovnaký právny vzťah medzi tými istými účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok

sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania.

37. Po preskúmaní prejednávanej veci odvolací súd konštatoval, že z podanej žaloby je jednoznačne
zrejmé, že žalobca sa spore vedenom pod sp. zn. Dk-8Cb/1/2023 domáhal určenia, že nehnuteľnosť,
ktorej je výlučným vlastníkom, nie je zaťažená záložným právom z právneho dôvodu zániku záložného

práva v zmysle § 28 ods. 4 ZKR, znenia účinného do 30.06.2016 (ktoré v nezmenenom znení platilo
až do 31.12.2019, kedy dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 390/2019 Z. z.), kde uvedený
dôvod zániku záložného práva žalobca skutkovo vymedzil neprihlásením tohto záložného práva ako
zabezpečovacieho práva v základnej zákonnej lehote na prihlasovanie pohľadávok v konkurznom
konaní na majetok dlžník Vaclavů, s.r.o. vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K/12/2015

a podanie z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodnil
nerešpektovaním zániku záložného práva a neposkytnutím súčinnosti zo strany žalovanej pri jeho
snahe o zmenu zápisu údajov o záložnom práve v katastri nehnuteľnosti. V predchádzajúcom konaní
vedenom pod sp. zn. 9Cb/36/2014 sa žalobca domáhal určenia, že záložné právo zriadené na totožnú
nehnuteľnosť, ktorej je výlučným vlastníkom, zaniklo nielen z iného právneho dôvodu, ale najmä na

základe odlišných skutkových okolností, kde tvrdený dôvod zániku záložného práva, spočíval v zániku,
resp. premlčaní záložným právom zabezpečenej pohľadávky spoločnosti UNISTAV HSV spol. s r.o.38. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že síce tu je daná totožnosť sporových strán,
ako aj skutková spojitosť, ktorá spočíva v tom, že oba nároky sa týkajú záložného práva zriadeného tou
istou Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 03.12.2009, na totožnú nehnuteľnosť vo vlastníctve

žalobcu, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím zo dňa 17.12.2009 pod
č. V 1881/09. Nemožno tu však konštatovať totožnosť skutkového stavu, resp. totožnosť skutkových
tvrdení, keď je nepochybné, že žaloba v tomto spore je založená na iných skutkových tvrdeniach
(zánik zabezpečovacieho práva pre jeho neprihlásenie v konkurznom konaní vedenom voči dlžníkovi
pohľadávky), a teda aj na inom právnom základe. Odvolací súd konštatuje, že kým v predchádzajúcom

konaní bol zánik záložného práva posudzovaný z dôvodu uvedeného v ustanovení § 151md ods. 1 písm.
a) OZ (zánik zabezpečenej pohľadávky), v tomto konaní je žaloba odôvodnená odlišnými okolnosťami,
majúcimi za následok zánik záložného práva z dôvodu uvedeného v ustanovení § 151md ods. 1 písm.
h) OZ, t. j. spôsobom vyplývajúcim z osobitného predpisu, kde osobitným predpisom je zákon č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 28 ods. 4 ZKR, v znení
účinného do 31.12.2019). Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade ide o dva odlišné nároky

vyplývajúce z odlišných skutkových tvrdení, preto v prejednávanej veci nie je daná prekážka rozhodnutej
veci, t. j. prekážka res iudicata. Odvolací súd preto uzavrel, že odvolacia námietka žalovanej týkajúca
sa nesplnenia procesných podmienok (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP) nie je dôvodná. Súd prvej inštancie
správne vyhodnotil splnenie procesných podmienok na konanie a rozhodnutie veci, keď konštatoval, že
nie je dôvod na zastavenie konania a postupoval správne, keď pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

39. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom na základe riadne
vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje rozhodnutie riadne
odôvodnil. Náležite vysvetlil, prečo po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nehnuteľnosť
špecifikovaná v I. výroku napadnutého rozhodnutia nie je zaťažená záložným právom a podrobne opísal,

akými úvahami sa pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku riadil. Odvolací súdu zastáva názor, že
výrok súdu o zamietnutí žaloby v predchádzajúcom konaní, vzhľadom na odlišné skutkové okolnosti,
ktorébolipredmetomdokazovaniaasúdnehoskúmania,meritórnemuprejednaniužalobyvtomtokonaní
nebránil, netvorí prekážku res iudicata a nie je takým rozhodnutím, ktorým by bol v dôsledku prejudiciality
súd viazaný pri meritórnom alebo prejudiciálnom posudzovaní žalobou uplatneného nároku v tomto

konaní. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil
a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať.

40. Iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že skutkový stav

nebol medzi stranami sporný, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu relevantným skutkovým tvrdením
pre posúdenie nároku žalobcu bola nesporná skutočnosť, že v konkurznom konaní vyhlásenom
na majetok dlžníka Vaclavů, s.r.o. žalovaná v základnej prihlasovacej lehote prihlásila pohľadávku
spoločnosti UNISTAV HSV spol. s r.o. ako nezabezpečenú, teda zabezpečovacie právo, t. j. záložné
právo vzťahujúce sa k tejto prihlásenej pohľadávke neuplatnila riadne a včas. Žalovaná v konaní pred

súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní uvedené skutkové tvrdenie nespochybňovala. Hoci
žalovaná rozhodnutie súdu prvej inštancie formálne napadla aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
e) CSP s tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, ako aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP s odôvodnením, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalovaná

v odvolaní nevymedzila, ktoré relevantné skutkové zistenia súdu prvej inštancie považuje za nesprávne
a neuviedla, ktoré z navrhnutých dôkazov, neboli súdom vykonané. Takáto argumentácia v odvolaní
žalovanej absentuje.

41. V súvislosti s námietkou žalovanej, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia, odvolací uvádza, že právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v
podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a
povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa

právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci
preto možno vymedziť len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný
prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.42. V kontexte vyššie uvedeného neobstojí námietka žalovanej, že súd prvej inštancie postupoval
v rozpore s ustanovením § 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav

v čase jeho vyhlásenia, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu
predpokladov pre vyhovenie žalobe, keď na zistený skutkový stav neaplikoval právne normy platné
v čase vyhlásenia rozhodnutia. Odvolací súd zastáva názor, že citované zákonné ustanovenie sa
dotýka otázok skutkového stavu, nie aplikácie právnych noriem platných výlučne v čase rozhodovania
súdu, pričom už vyššie konštatoval, že v danej veci bol skutkový stav súdom prvej inštancie ustálený

dostatočne. Z ustanovenia § 217 ods. 1 CSP totiž vyplýva, že súd nemôže brať do úvahy skutočnosti,
ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ani brať do úvahy skutočnosti,
ktoré ešte nenastali. Len stav existujúci v čase vyhlásenia rozhodnutia môže byť základom pre
rozhodnutie veci. Až v ďalšej fáze posudzovania veci je úlohou súdu pri rozhodovaní zistený skutkový
stav existujúci v čase vyhlásenia rozhodnutia subsumovať pod relevantné právne normy, pričom súd
musí v prípade zmien právnych predpisov rešpektovať aj prechodné ustanovenia obsahujúce právnu

úpravu režimu spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu, pri ich
aplikácii na právne vzťahy vzniknuté už v čase účinnosti doterajšieho predpisu.

43.Odvolacísúdnazákladeuvedenéhodospelkzáveru,žesúdprvejinštanciesprávnezistenýskutkový
stav správne právne posúdil, keď následky spojené s márnym uplynutím lehoty, určenej zákonom na

prihlásenie zabezpečovacieho práva do konkurzu vedeného na majetok dlžníka Vaclavů, s.r.o., kde
základná prihlasovacia lehota 45 dní od vyhlásenia konkurzu uplynula dňom 20.04.2016, posudzoval
v súlade s prechodným ustanovením § 206j ZKR k úpravám účinným od 01.01.2020, teda podľa
§ 28 ods. 4 ZKR znenia účinného v čase od 05.03.2016 do 31.12.2019, ktoré zodpovedalo zneniu
uvedeného zákonného ustanovenia platného aj v čase vyhlásenia konkurzu, ako aj v čase uplynutia

základnej lehoty na prihlásenie zabezpečovacieho práva do konkurzu dlžníka. Odvolací súd na rozdiel
od názoru žalovanej konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným
spôsobom vysporiadal s aplikáciou uvedeného zákonného ustanovenia, keď správne poukázal na
skutočnosť, že až zákonom č. 390/2019 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2020 došlo k zmene úpravy v §
28 ods. 4 ZKR v tom, že namiesto následku zániku zabezpečovacieho práva v prípade jeho riadneho

neuplatnenia v konkurze v základnej lehote, zákonodarca upravil, že neuplatnením zabezpečovacieho
práva v základnej prihlasovacej lehote nastavajú len procesné dôsledky spočívajúce v tom, že na
zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada. V zmysle dovtedy platného znenia ustanovenia §
28 ods. 4 ZKR zákonodarca v súvislosti s riadnym a včasným neprihlásením zabezpečovacieho práva
vzákladnejprihlasovacejlehotespájalzániktohtozabezpečovaciehopráva(vdanomprípadezáložného

práva). Teda dovtedy platné znenie § 28 ods. 4 ZKR vyvolávalo zánik zabezpečovacieho práva s
hmotnoprávnymi účinkami. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne
určenú právnu normu na zistený skutkový stav aj správne vyložil, keď konštatoval zánik predmetnou
zmluvou zriadeného záložného práva, a to s poukazom na § 151md ods. 1 písm. h) OZ odkazujúci
na právnu úpravu osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 28 ods. 4 ZKR v znení účinnom do

31.12.2019.

44. V súvislosti s námietkou žalovanej, že zabezpečenie pohľadávky nemohlo zaniknúť, pretože
nedošlo k speňaženiu zálohu, pohľadávka spoločnosti UNISTAV HSV spol. s r. o. ako veriteľa dlžníkom
uspokojená nebola a záložné právo zriadené záložnou zmluvou nie je možné zrušiť ingerenciou súdu do

zmluvnejautonómieúčastníkovzáložnejzmluvy,odvolacísúddopĺňa,žezáložnéprávovdanomprípade
zaniklo zo zákona v dôsledku jeho neuplatnenia v konkurze, na skutočnosť ktorú je potrebné prihliadať
ex offo. Napadnutým I. výrokom súdu prvej inštancie nebolo záložné právo zrušené súdom tak, ako tvrdí
žalovaná, ale určujúcim výrokom súdu bol deklarovaný stav, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu
nie je zaťažená záložným právo. Odvolací súd v tomto kontexte považuje za potrebné zdôrazniť, že

potreba podania žaloby aj napriek neúspechu žalobcu v predchádzajúcom konaní sp. zn. 9Cb/36/2014
bola vyvolaná samotnou žalovanou, ktorá ignorovala zákonný zánik záložného práva, kedy žalobca
bez poskytnutia súčinnosti žalovanej nemal možnosť iným spôsobom dosiahnuť výmaz zapísaného
a už neexistujúceho záložného práva z katastra nehnuteľností. Právne postavenie žalobcu sa stalo
neistým, až v okamihu, keď žalovaná z pozície záložného veriteľa v zmysle § 151md ods. 3 OZ

nepodala žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu a nereagovala ani na jeho žiadosť
o vystavenie listiny preukazujúcej zánik záložného práva potrebnej na to, aby sám žalobca mohol
o výmaz záložného práva úspešne požiadať. Vzhľadom na to, že uvedená okolnosť objektívne nastala
až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v predchádzajúcom konaní, kedy žalovaná napísomné výzvy žalobcu zo dňa 26.08.2022 a zo dňa 19.09.2022 nereagovala, táto okolnosť nemohla
byť skutočnosťou odôvodňujúcou podanie žaloby na obnovu konania. Jediným prostriedkom ochrany
práv žalobcu, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, bolo prostredníctvom novej žaloby domáhať sa

vydania rozhodnutia, kde súd určujúcim výrokom vyslovil, že predmetná nehnuteľnosť nie je zaťažená
záložným právom.

45. Na základe uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci uzavrel, že námietky žalovanej uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného

skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia
poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné a presvedčivé.
Súd prvej inštancie sa v ňom logickým spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými,
ako aj právnymi otázkami dôležitými pre správne posúdenie súdenej veci, a teda spĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozsudku obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
poskytuje primeranú odpoveď aj na žalovanou uvádzané dôvody odvolania, keďže žalovaná v podanom

odvolaní zotrvala na svojej argumentácii prednesenej v priebehu konania.

46. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania je vecne správny,
preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods.

2 CSP.

48. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).