Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Jozef Mačej

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/50/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219203039
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:4219203039.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr.
Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobkyne: Slovenská sporiteľňa, a.s.,
IČO 00 151 653, Bratislava, Tomášikova 48, zast. splnomocnenkyňou: Erben & Erben, advokátska
kancelária, s.r.o., Bratislava, Mostová 2, proti žalovanej: Agromarkt B. B., s.r.o., IČO 48 054 429,
Okoličná na Ostrove, Hlavná 720, zast. advokátkou: Zuzana Smatanová, Komárno, Nádvorie Európy 36,
o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 20C/43/2019-319 zo dňa 7. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zamietol žalobu o určenie neúčinnosti kúpnej
zmluvy, uzavretej medzi A. B. C., nar. X.X.XXXX ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou dňa
6.8.2018, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti v k.ú. D., zapísaných na LV č. XXXX Okresného
úradu Dunajská Streda a výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 42a ods. 1, 2, § 42b ods. 1,
2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, O.z. “ ).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-52/2015, právoplatným a vykonateľným
11.4.2016 boli žalovaní I/ AgriTechnika, s.r.o., IČO 36 236 284 a II/ A. B. C., nar. X.X.XXXX
zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť spoločnosti S Slovensko, spol. s r.o., ( v rozhodcovskom
konaní v postavení žalobkyne ) IČO 35 812 419 sumu 134.803,34 eur a príslušenstvo a nahradiť
jej trovy konania. Keďže uvedení žalovaní si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnili, spoločnosť S
Slovensko, spol. s r.o., ( v rozhodcovskom konaní v postavení žalobkyne ) podala dňa 18.5.2016
návrh na vykonanie exekúcie; upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané 2.6.2016. Dňa 12.4.2019
došlo medzi spoločnosťou S Slovensko, spol. s r.o. a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ( žalobkyňa v
tomto konaní; ďalej len „žalobkyňa“ ) k uzavretiu zmluvy o predaji časti podniku, ktorej predmetom
prevodu boli všetky hmotné, nehmotné a osobné zložky podnikateľskej činnosti predávajúceho
súvisiace s finančným leasingom a poskytovaním úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom,
predstavujúce prevádzkové jednotky tvoriace samostatnú organizačnú zložku podniku predávajúceho.
Žalobkyňa tak vstúpila do práv a povinností predávajúcej, čím nadobudla aj pohľadávku vyplývajúcu z
rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp

V-52/2015 vo výške 134.803,34 eur vrátane príslušenstva. Počas prebiehajúcej exekúcie sa žalobkyňa
dozvedela, že povinný B. C., nar. X.X.XXXX dňa 6.8.2018 uzavrel ako predávajúci so žalovanou
ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka (v
zmluve uvedené ako „bezpodielové vlastníctvo“) v k.ú. D., zapísaných na LV č. XXXX. Celková výmera
nehnuteľností bola 4.800 m2. Išlo o tri pozemky, z ktorých prvý - orná pôda ( parc. č. 4655 ) mal
výmeru 1.237 m2 a ďalšie dva - trvalé trávne porasty ( parc. č. 4656/1 a 4693 ) spolu výmeru 3.563
m2 ( 504 + 3.059 ). Dojednaná kúpna cena predstavovala 2.550 eur a mala byť zaplatená „ na účet
predávajúceho ...ihneď po odovzdaní overene podpísaných kúpnych zmlúv kupujúcemu“ tak, že suma
2.200 eur mala byť zaplatená na účet č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a suma 350 na účet č. E.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX V čl. 3 zmluvy táto obsahuje vyhlásenie predávajúceho o nezaťaženosti
nehnuteľností faktickými či právnymi vadami; úpravu vzťahov pre prípad opaku zmluva neobsahuje.
Vklad vlastníckeho práva žalovaného k predmetu kúpy bol povolený 14.9.2018. Kúpna zmluva bola
uzavretá dva roky po tom, ako sa voči predávajúcemu B. C. začalo viesť exekučné konanie (18.5.2016).
Napriek tomu nebolo na predmetnom liste vlastníctva vyznačené exekučné záložné právo ani poznámka
o začatí exekúcie - čo svedčí o tom, že poverený súdny exekútor nepostupoval v súlade s Exekučným
poriadkom a nezablokoval majetok povinného, a tiež o tom, že žalobkyňa po celý ten čas činnosť
exekútora nekontrolovala. Že sa voči predávajúcemu B. C. vedie exekúcia, žalovaná nevedela, pretože
v opačnom prípade by nehnuteľnosti nekupovala a ak by takú vedomosť mala a napriek tomu ich kúpila,
nemala by dôvod si ich ponechať vo vlastníctve a „čakať“ na podanie odporovacej žaloby. Doposiaľ ich
však vlastní a užíva. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku,
ako aj to, že dlžník B. C. uzavretím kúpnej zmluvy urobil právny úkon ukracujúci uspokojenie tejto
pohľadávky, a to v posledných troch rokoch pred podaním žaloby, pričom súd prvej inštancie považoval
za preukázaný i úmysel dlžníka B. C. ukrátiť žalobkyňu, vychádzajúc pritom najmä zo skutočnosti, že
dlžník na kúpnej zmluve zjavne uviedol jemu nepatriace čísla účtov, a to nepochybne za tým účelom,
aby kúpna cena vyplatená žalovanou nemohla byť z jeho účtu použitá na uspokojenie pohľadávky
žalobkyne. Súd prvej inštancie konštatoval, že má z iného (obdobného) konania vedomosť o tom, že
dlžník sa takéhoto konania dopustil najmenej v jednom ďalšom prípade, preto o jeho ukracujúcom
úmysle voči žalobkyni nemožno pochybovať. Uvedené konanie dlžníka B. C. však nemožno hodnotiť
v neprospech žalovanej, ktorá pri uzavretí kúpnej zmluvy nemala dôvod pochybovať, že predávajúci
je skutočne majiteľom účtu, ktorý v kúpnej zmluve označil na účely zaplatenia kúpnej ceny. Je tiež
všeobecne známou skutočnosťou, že banky na území Slovenskej republiky údaje o majiteľoch účtov
bežným fyzickým a právnickým osobám neposkytujú z dôvodu ochrany bankového tajomstva, preto by
„istotu“ o skutočnom majiteľovi účtu žalovaná mohla len ťažko nadobudnúť aj v prípade, ak by mala
dôvod na pochybnosti. Ostatné žalobkyňou namietané nedostatky kúpnej ceny ( neprimeranosť kúpnej
ceny, neobvyklosť spôsobu jej zaplatenia ) neboli podľa súdu prvej inštancie dôvodné, pretože sama
žalobkyňa predložila súdu prílohu zákona o miestnych daniach s tvrdením, že ak by sa pri určení kúpnej
ceny vychádzalo z nej, bola by kúpna cena vyššia. Žalobkyňa však už opomenula skutočnosť, že z
predávaných 4.800 m2 predstavovala orná pôda len 1.237 m2, čomu podľa prílohy zodpovedá cena
1.072,85 eur ( 1.237 m2 x 0,8673 eur ). Ďalších 3.563 m2 predstavovali trvalé trávne porasty s podstatne
nižšou hodnotou, len 0,1978 eur, čomu zodpovedá suma 704,76 eur ( 3.563 m2 x 0,1978 eur ). Celková
cena prevádzaných nehnuteľností je teda 1.777,61 eur ( 1.072,85 + 704,76 ), pričom predávajúcemu
bolo vyplatených 2.550 eur; teda ešte vyššia cena než aká vyplýva z prílohy. Inzeráty, ktoré žalobkyňa
súdu predložila za účelom preukázania hodnoty ornej pôdy v rovnakom k.ú., preukazujú iba to, že trhová
cena nehnuteľností je - tak ako uvádza žalovaná - odrazom dopytu a ponuky, keď i z predložených
inzerátov vyplýva jednotková cena za m2 v jednom prípade 0,85 eur a v druhom až 10,02 eur. Uvedené
zistenie teda nebolo pre rozhodnutie súdu relevantné. Ani tvrdenie žalobkyne o rýchlosti vyhotovenia
kúpnej zmluvy ako argument v jej prospech neobstojí, keďže upovedomenie o začatí exekúcie bolo
vyhotovené 2.6.2016 a kúpna zmluva bola uzavretá 6.8.2018. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že úmysel ukrátiť
uspokojenie jej pohľadávky bol žalovanej známy ( ostatná podmienka odporovateľnosti ), v tomto smere
neuniesla dôkazné bremeno. Ak žalovaná vychádzala pri uzavretí kúpnej zmluvy len z údajov na liste
vlastníctva, jej postup možno vzhľadom k spôsobu, akým bežne zmluvy uzatvára, považovať skôr za
štandardný, i keď vykazujúci menšiu mieru opatrnosti, avšak nie (až) v rozsahu nedostatku odbornej
starostlivosti ( § 135a Obchodného zákonníka ), pričom už vôbec ho nemožno považovať za úmyselné
konanie smerujúce k „účelovému nezisteniu“ skutočnosti, že predávajúci sa chce uzavretím zmluvy
vyhnúť exekúcii nehnuteľností. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle
§ 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa s návrhom, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) C.s.p., t. j., že - súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane ( žalobkyni ), aby uskutočňovala svoje procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; - súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; - zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené; - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej
inštancie vychádzal z piatich kumulatívnych podmienok pre úspešnosť odporovateľnosti právneho úkonu
pričom skonštatoval nespornosť v štyroch podmienkach odporovateľnosti, teda mal za preukázané,
že: veriteľ má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku; dlžník uzavretím kúpnej zmluvy urobil právny
úkon ukracujúci uspokojenie tejto pohľadávky; udialo sa to v posledných troch rokov pred podaním
žaloby; o úmysle dlžníka ukrátiť žalobkyňu nemožno pochybovať ( jemu nepatriace číslo účtu, aby kúpna
cena vyplatená žalovanou nemohla byť z jeho účtu použitá na uspokojenie pohľadávky žalobkyne;
z iného obdobného konania je zrejmé, že dlžník takto konal najmenej v jednom ďalšom prípade ).
V prípade piatej podmienky úspešnej odporovateľnosti - úmysel ukrátiť veriteľa mal byť žalovanej
známy – súd prvej inštancie zhodnotil, že táto nie je splnená, nakoľko žalovaná údajne nemala dôvod
pochybovať, že predávajúci je majiteľom účtu, a istotu o majiteľovi účtu by ťažko nadobudla, aj keby mala
pochybnosti. Toto konštatovanie súdu prvej inštancie je svojvoľné a bez opory v zistenom skutkovom
stave. Súdu prvej inštancie však všetky jej argumenty, týkajúce sa vedomostnej stránky žalovanej o
úmysle dlžníka, vyhodnotil v prospech žalovanej. Uviedla, že ochrana majiteľa účtu je síce daná, ale
nie je bezvýhradná, a to najmä v situáciách pochybností zrealizovaných platieb, či vysvetlenia platby,
kedy sú bankové inštitúcie súčinné v záujme ochrany platby. Je tomu tak v prípade, keď si s fyzickou
alebo právnickou osobou vymeníme nejakú platbu, väčšina bankových aplikácií umožňuje po realizovaní
takejto platby vidieť okrem IBAN-u, konštantných a variabilných symbolov aj údaj o majiteľovi účtu,
pričom tento údaj je často dostupný aj pri klientoch iných bánk. Pri aplikácii rôznych bánk je možnosť
v platbách vyhľadávať aj podľa konkrétnych výrazov, a ak sa potrebujeme dostať ku konkrétnemu číslu
účtu podľa mena, aplikácie sú v týchto prípadoch nápomocné. Zároveň je všeobecne známe, že aj
v prípade vkladu peňazí na účet v bankách, sú tie v záujme ochrany platby súčinné, a pri otázke, či
sa účet zhoduje so zamýšľaným majiteľom účtu, v prospech ktorého vkladáme peniaze, banka túto
skutočnosť potvrdí, alebo vyvráti. Uvedený argument je vo vzťahu k žalovanej dôvodný, nakoľko v
rámci dokazovania žalovaná predložila viac kúpnych zmlúv, z ktorých je zrejmé, že realizuje finančné
operácie, preto verifikačné možnosti a postupy overiť si obchodného partnera museli byť žalovanej
dobré známe. Skutkový záver súdu, „istotu o skutočnom majiteľovi účtu žalovaný mohol len ťažko
nadobudnúť aj v prípade, ak by mal dôvod na pochybnosti“ považuje za nesprávny a svojvoľný.
Svojvoľnosť a nedôvodnosť záveru súdu namietla aj v argumente, že postup žalovanej údajne svedčí
iba o menšej miere opatrnosti, teda nie až v rozsahu nedostatku odbornej starostlivosti v zmysle § 135a
Obchodného zákonníka, čiže údajne nie účelové nezistenie skutočnosti. Toto konštatovanie súdu prvej
inštancie je rozporuplné a vecne nesprávne, nakoľko už samotné kúpne zmluvy predložené žalovanou,
vypovedajú o určitom rozvoji jej podnikania, nových obchodných partnerstvách a častých obchodných
operáciách v obchodovaní s pôdou; preto ich námietky o nedodržaní základných foriem odbornej
starostlivosti, ktoré žalovaná v praxi nedodržiava a neprikladá im žiaden význam, sú dôvodné. Spôsob
konania žalovanej bez ďalšieho (nezáujem verifikovať si obchodného partnera) predstavuje nedostatok
odbornej starostlivosti v zmysle dotknutého ustanovenia. Konanie žalovanej jednoznačne vypovedalo
o uzrozumení sa s následkom – nepreverovania si obchodného partnera, nezáujme o nahliadnutie
do CRE, či registra poverení, nezabezpečenia platby, akceptácií predloženej formy zmluvy, teda o
úmyselnej nevôli žalovanej získať si základné informácie o subjekte, s ktorým uzatvára zmluvu. Súd prvej
inštancie mal k dispozícií dostatok dôkazov, nasvedčujúcich tomu, že vedomostná stránka žalovanej o
úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, musela byť naplnená. Konštatovanie súdu o údajnej obtiažnosti
pre žalovanú zistiť si, komu patrí účet, v kontexte toho, že žalovaná sa o to ani nepokúsila, prípadne ani
dodatočne nevyžiadala platbu späť (nakoľko je preukázané, že neplnil v zmysle kúpnej zmluvy skutočne
predávajúcemu), že žalovanou vedomé prezentované odmietanie odbornej starostlivosti v zmysle Obch.
Z, údajne nie je účelové, pre vyhodnotenie namietaných, súdom prvej inštancie vyslovených záverov,
nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, je nesprávnym skutkovým zistením, navyše je strohým,
absolútne neodôvodneným záverom, pretože nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel
k uvedenému. Nesprávne skutkové zistenia, svojvoľné, neodôvodnené, a teda nepresvedčivé závery
súdu prvej inštancie vychádzajú so zmätočného konštatovania, vo vzťahu k obrane žalovanej z vecnej
nesprávnosti, pretože zistený skutkový stav uvedenému nenasvedčuje, čo zakladá podľa judikatúry NS

SR a Ústavného súdu SR vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, čím je zároveň porušené
jej právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko sa tým odníma možnosť argumentovať voči tomuto
neodôvodnenému záveru prvoinštančného súdu.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že sa stotožňuje s odôvodnením
odvolaním napadnutého rozsudku a zastáva názor, že žaloba je nedôvodná a žalobkyňa v konaní
nepreukázala splnenie zákonných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu. Uviedla, že tvrdenia
žalobkyne o tom, že mala postupovať s odbornou starostlivosťou a preveriť či nie je voči povinnému
vedené exekučné konanie podľa nej neobstoja, nakoľko exekučné konanie na povinného prebiehalo
od 2.6.2016 (upovedomenie o začatí exekúcie) a napádaná kúpna zmluva bola uzatvorená dňa
6.8.2018. Predmetnú kúpnu zmluvu uzatvárala ako každú inú pri nakupovaní pôdy na poľnohospodársku
produkciu a za obvyklú trhovú cenu. Tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní sú v rovine domnienok,
boli ňou prednesené už počas konania na súde prvej inštancie, a však tieto tvrdenia neboli podložené
dôkazmi. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá v ňom zotrvala na
odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, keďže vyjadrenie
žalovanej obsahuje, bez ďalšieho, iba tie isté argumenty, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej
inštancie. Žalovaná postavila obranu na neochote preveriť si obchodného partnera a nezáujme konať
v súlade s klauzulou v zmysle § 135a ods. 1 Obch. Z. Tieto skutočnosti, ktoré v priebehu konania
vyšli najavo prvoinštančný súd nehodnotil vo vzájomnej súvislosti a starostlivo na nich neprihliadol.
Súd bez prihliadnutia vyhodnotil chybné skutkové zistenie. A keďže medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, príčinou nesprávnych (prípadne
nedostatočných) skutkových zistení je chybný právny názor prvoinštančného súdu, v dôsledku ktorého
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutočnosť, že nie je na mieste zľahčovať
nedodržanie odbornej starostlivosti žalovanej prisvedčil aj Krajský súd v Trnave, keď v bode 46
uznesenia uviedol: "V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný resp. jeho štatutárny
orgán pri zachovaní povinnosti vykonávať svoj pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a povinnosti
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia
si mal a mohol zadovážiť aj informácie z Centrálneho registra exekúcií overiť tak či prevádzaný majetok
nepodlieha exekúcií vedenej proti je predávajúceho vlastníkovi." Je ťažko prijateľné, ak nedodržiavanie
zmieňovanej opatrnosti vyplývajúcej štatutárnemu orgánu v zmysle Obch.Z., ktoré v konaní vyšlo najavo,
je v konečnom dôsledku zhojené argumentom súdu, že nebol dôvod pochybovať. Pokiaľ žalovaná
pracuje s argumentom o začatí exekučného konania, ten je irelevantný a v súvislosti s nevyznačením
obmedzenia na liste vlastníctva, s týmto argumentom sa už v priebehu prvoinštančného konania náležite
vysporiadali, ako aj založili vyjadrenie povereného exekútora zo dňa 16.6.2021. Ten potvrdil skutočnosť
o nemožnosti zriadiť exekučné záložné právo bezprostredne po začatí exekučného konania, kedy
povinný začal s podávaním návrhov na odklad exekúcie. V nadväznosti na to, odkázala na komentár
k ust. § 56 ods. l, EP platí: "Po tom ako oprávnená osoba podala návrh na odklad exekúcie, nemôže
poverený súdny exekútor vykonávať úkony znamenajúce bezprostredné vykonanie exekúcie, ale do
právoplatného rozhodnutia súdu vykonáva len úkonu smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.
V praxi to konkrétne znamená, že po tom, ako bol súdny exekútor oboznámený s tým, že bol podaný
návrh na odklad exekúcie, nesmie vydať exekučný príkaz,". Okrem podstatných faktov o nemožnosti
zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, vyplynulo, že účet, v ktorého prospech
bola kúpna cena vyplatená, nepatril povinnému. Uvedená skutočnosť teda jednoznačne preukazuje
zmenšenie majetkovej sféry povinného, pretože prijatá kúpna cena nebola pripísaná na jeho účet.
Účet, v prospech ktorého bola odoslaná kúpna cena nepatril povinnému, takže nebol zaistený na
účely exekučného konania, tvrdenie žalovanej je preto nedôvodné. Zdôrazňujeme, že úmysel ako
aj samostatnú vôľovú zložku úmyslu - uzrozumenie sa s následkom žalovanej umocňuje fakt, že jej
pri tejto transakcií nič nebránilo verifikovať si majiteľa účtu, v prospech ktorého vykonáva vklad. Pri
skúmaní samotnej vedomosti žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa bolo potrebné skúmať
a mali byť predmetom dokazovania tie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie
prejavuje navonok, teda okolností, z ktorých existenciu úmyslu či vedomostí je možné vyvodiť. Je
nepochybné, že všetky podania žalovanej ako aj prednesy na pojednávaní, ktoré sledovali vyššie
opísané správanie sa žalovanej a neochotu verifikovať si obchodného partnera, s ktorým, uzatvára
zmluvu a vykonáva transakciu, odráža žalovanej uzrozumenie sa s následkom, teda vôľovú zložku
úmyslu. Ak by boli vyhodnotené všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a bolo naň starostlivo

prihliadnuté, otázka posúdenia vedomosti žalovanej o úmysle dlžníka, by vyústila k správnemu záveru
súdu, ako aj zhodnoteniu dôvodnosti žaloby.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362
ods. 1 C.s.p. ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C.s.p. ),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods. 1 C.s.p. ),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 127 a § 363 C.s.p. ) a že odvolateľka
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 C.s.p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p. ), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 C.s.p. ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. Jedinou podmienkou pre vyhovenie žalobe v zmysle § 42a ods.2 O.z. nie je preukázanie toho, že
osoba, s ktorou dlžník uskutočnil napadnutý právny úkon, o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vedela,
ale to, že tento úmysel musel byť druhej strane známy, ale nie to, že tento úmysel bol druhej strane
známy. Pod slovným spojením „ tento úmysel musel byť druhej strane známy “ sa rozumie situácia,
kedy táto osoba zo svojej viny o úmysle dlžníka nevedela. Druhá strana ( žalovaná ) tak zodpovedá
za zavinenú nevedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Uvedené sa týka situácie, kedy táto
osoba o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nevedela, avšak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery
o ňom vedieť mala a mohla. O situáciu, ktorú pokrýva slovné spojenie „tento úmysel musel byť druhej
strane známy“, sa jedná vtedy, ak by akákoľvek iná osoba v postavení osoby, s ktorou ( alebo v prospech
ktorej ) dlžník napadnutý právny úkon uskutočnil, úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ( predovšetkým
právnym úkonom, ktorým sa dlžník zbavuje svojho majetku ) rozpoznala.

9. Z judikatúry týkajúcej sa žalôb o určenie neúčinnosti právneho úkonu vyplýva, že v súdnom spore
zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno - o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a o vedomosti
druhej strane o tomto úmysle - žalujúceho veriteľa. Pozícia veriteľa pri unesení bremena tvrdenia a
dôkazného bremena v súdnom konaní je veľmi obmedzená, keďže odporovateľný právny úkon je z
pohľadu veriteľa cudzím súkromnoprávnym úkonom ( medzi jeho dlžníkom a druhou stranou – tu
žalovanou ). Z tohto dôvodu je procesne obtiažne, aby veriteľ uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k úmyslu dlžníka, a najmä vo vzťahu k ( predpokladu ) vedomosti tretej osoby o tomto úmysle.
Argumentácia žalujúceho veriteľa ( tu žalobkyne ) môže byť postavená v zásade len na nepriamych
dôkazoch ( a iných nepriamych skutočnostiach ), ktoré si tak vyžadujú dôsledné vyhodnotenie zo strany
súdu rozhodujúceho o žalobe a až po ich relevantnom vyhodnotení môže súd skonštatovať, či veriteľ v
konaní preukázal splnenie podmienok podľa § 42a ods. 2 O.z., t. j. či uniesol alebo neuniesol dôkazné
bremeno. Pre zamietnutie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom naopak nepostačuje,
ak žalovaný iba všeobecne uvedie, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa ustanovenia §
42a ods. 2 O.z., prípadne že o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nevedel. Splnenie podmienok
pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 42a ods. 2 O.z. možno preukázať
napríklad predložením dôkazov o tom, že dlžník sa napadnutým úkonom zbavil majetku za cenu, ktorá
je v hrubom nepomere k jeho skutočnej hodnote, a to vrátane zohľadnenia toho, o aký právny úkon
sa jedná. Rovnako tak môže žalujúci veriteľ splnenie zákonných podmienok preukázať aj poukázaním
na okolnosti, za ktorých bol napadnutý právny úkon uskutočnený, ak tieto tvrdenia podloží dôkazmi, z
ktorých je možné vyvodiť skutočnú motiváciu dlžníka ( zbaviť sa majetku a nesplniť svoje záväzky voči
veriteľom ), ako aj záver, že druhej strane musel byť zrejmý úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, resp.
veriteľov. Taktiež nemožno vysloviť akúkoľvek pochybnosť o splnení podmienky podľa § 42a ods. 2 O.z.,
že druhá strana musela vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ak dlžník na ňu prevedie svoje
aktíva či už bezplatne, alebo za zlomok ich reálnej hodnoty. Pri posúdení splnenia tejto podmienky je
irelevantné, či konkrétna osoba, s ktorou dlžník právny úkon uskutočnil, o úmysle dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa nevedela, podstatné je, či vzhľadom na okolnosti a svoje pomery o tomto úmysle dlžníka vedieť
mala a mohla.

10. Treba súhlasiť s tým, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno ( pozn: z dôvodu neunesenia dôkazného bremena možno rozhodnúť v neprospech
strany len vtedy, ak zhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňuje súdu prijať záver
ani o pravdivosti tvrdenia strany a ani o tom, že by bolo nepravdivé / k tomu viď rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky z 20. apríla 2017, sp. zn. 21Cdo/904/2016 ), keďže nepreukázala, že žalovaná

vzhľadom na okolnosti a svoje pomery o ukracujúcom úmysle dlžníka vedieť mala a mohla, pretože aj
odvolací súd má za to, že z vyhodnotenia tvrdení žalobkyne a ňou predložených dôkazov v nadväznosti
na to, aké závery z nich vyplývajú, tieto nepreukazujú, že žalovaná ako podnikateľský subjekt mala
a mohla o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vedieť, a to osobitne s prihliadnutí na povahu
odporovateľného právneho úkonu, kde postupovala štandardným spôsobom, keď vychádzala z údajov
na liste vlastníctva zapísaných v katastri nehnuteľností, ktorých hodnovernosť bola v zmysle materiálnej
publicity prezumovaná, pretože tieto sú z hľadiska uzatvorenia dvojstranného právneho úkonu medzi
ňou ako kupujúcou a dlžníkom B. C. ako predávajúcim rozhodujúce pre uvedený scudzovací právny
úkon ( pozn: o úmysle dlžníka nevedela ani z objektívneho hľadiska ). V konaní na súde prvej inštancie
bolo taktiež preukázané, že ani kúpna cena nebola v hrubom nepomere vo vzťahu ku skutočnej hodnote
predávaných vecí. K námietke odvolateľky, že kúpna cena nebola zaplatená na účet predávajúceho, ale
tretej osoby, je potrebné uviesť, že pri dvojstrannom právnom úkone, akou kúpna zmluva nepochybne
je, je vecou zmluvných strán, aby si dojednali platobné miesto, t.j. kde sa má zaplatiť kúpna cena, keďže
účet na ktorý mala žalovaná plniť ( zaplatiť kúpnu cenu ) predstavoval iba platobné miesto. Kupujúci
nemá povinnosť preverovať si číslo účtu na ktoré ,, posielala peniaze “ za účelom splnenia si povinnosti
zaplatenia kúpnej ceny, pričom takáto povinnosť mu nevyplýva ani zo žiadneho právneho predpisu.
Treba uviesť, že z hľadiska bankového tajomstva, by sa žalovaná, ako osoba ( kupujúca ) vstupujúca
s predávajúcim do súkromnoprávneho vzťahu, k takýmto údajom ani nedostala.

11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky
žalobkyne sú nedôvodné, nie je daný žiaden zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého
rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.

13. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné,
aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán ( porovnaj napríklad
rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne ).

14. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, má preto voči žalobkyni nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s.
p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C. s. p. ). O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.