Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9Cb/29/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899655
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1708899655.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci navrhovateľa: M.. M. L., L.

X/C, K., správca konkurznej podstaty úpadcu B. Z., zastúpeného: LEGALSKILLS.SK, s.r.o., Legionárska
1/C, Bratislava proti odporcovi v 1. rade: B. C. - JUKA, Kostolná 90, Veľký Biel, IČO: 37 183 257,
zastúpenému: JUDr. Štefan Mogrovics, Senecká 27, Pezinok a proti odporcovi v 2. rade: O. V., nar.
XX.XX.XXXX,U.XX,Z.K.,zastúpenémuadvokátom:JUDr.Ing.VojtechČipák,Vazovova9/C,Bratislava
o zaplatenie 76.389,64 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
sumu 65.739,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 65.739,47 eur od 09.11.2001

do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.650,17 eur s úrokom z omeškania
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 10.650,17 eur od 11.09.2001 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku úrokov z omeškania súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 04.04.2003 sa pôvodný navrhovateľ B. Z. - JOVAK
domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade vydania 792 ton cementu od odporcu v 1. rade alebo zaplatenia
sumy 2.301.314,40 Sk s príslušenstvom od oboch odporcov z titulu náhrady škody.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca v 1. rade v rámci obchodných vzťahov s navrhovateľom odobral v
období od marca do 18.07.2001 celkovo 3 336 ton cementu (139 kamiónov á 24 ton). Z tohto množstva

odobratého tovaru bolo neoprávnene odporcom v 1. rade odobratých a zadržaných 816 ton cementu
(34 kamiónov á 24 ton). Jeden kamión cementu, teda 24 ton neoprávnene odobratého cementu odporca
v 1. rade vrátil. Všetok uvedený cement nadobudol navrhovateľ od Holcimu (Slovensko) a.s. kúpou
podľa Kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX uzatvorenej dňa 01.01.2001 za cenu 1.940,- Sk/tona. Za cement
neoprávnene odobratý a zadržaný odporcom v 1. rade zaplatil navrhovateľ spoločnosti Holcim celkovo
1.889.870,40 Sk vrátane DPH (33 kamiónov po 24 ton po 1.940,- Sk za tonu = 1.536.480,- Sk +
353.390,40 Sk ako 23% DPH). Mechanizmus predaja cementu u navrhovateľa je taký, že zákazník

uhradí kúpnu cenu tovaru vopred priamo v prevádzke, kde si tovar objednáva, následne prevádzka dá
faxom pokyn zodpovednému zamestnancovi navrhovateľa na vystavenie objednávky určenej priamo
výrobcovi a na vystavenie plnej moci pre zákazníka, na základe ktorej je zákazník oprávnený prevziať
tovar od výrobcu v mene navrhovateľa. Celý proces objednávania a najmä vystavenia plnej moci naprevzatie tovaru je teda podmienený uhradením celej kúpnej ceny za tovar zákazníkom vopred. Odporca
bol oboznámený s týmto mechanizmom preberania tovaru a súhlasil s ním. U navrhovateľa si objednával
cement celkovo 59 objednávkami počas niekoľkých mesiacov. Cement za odporcu v 1. rade preberali

vodiči nákladných motorových vozidiel na základe plných mocí. Odporca v 1. rade však v prípade
niektorých objednávok v celkovom objeme 792 ton neuhradil kúpnu cenu a nemal tak právo ponechať
si v týchto prípadoch cement prevzatý od výrobcu na základe plnej moci v mene navrhovateľa. Odporca
v 1. rade tento stav aj priznal a ponúkol riešenie tejto situácie úhradou kúpnej ceny za odobratý cement
ešte predtým, ako vrátil 24 ton z pôvodne 816 neoprávnene odobratých a zadržaných ton cementu.

Sumu zodpovedajúcu predajnej cenu cementu, ani cene, za ktorú cement kúpil navrhovateľ od výrobcu,
odporca v 1. rade však neuhradil. Navrhovateľovi bol tak odňatý cement v jeho vlastníctve a má tak
v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na jeho vydanie. V prípade, že by cement už
bol spotrebovaný, odcudzený alebo by nebolo možné konkrétne ho určiť, vznikla tak navrhovateľovi
konaním odporcu v 1. rade škoda vo výške ceny s DPH vynaloženej na nadobudnutie cementu vo
výške 1.889.870,40 Sk. Do škody treba zahrnúť aj DPH, navrhovateľ totiž musí podľa § 20 ods. 12 zák.

č. 289/1995 Z. z. odviesť z odcudzeného tovaru DPH, ktorú predtým odpočítal. Navrhovateľovi ďalej
vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku, nakoľko predmetný cement navrhovateľ predával za predajnú
cenu 2.467,85 Sk bez DPH za tonu. To by pri 792 tonách cementu predstavovalo ušlý zisk vo výške
411.444,- Sk (predajná cena navrhovateľa za tonu 2.459,50 Sk bez DPH - nákupná cena od výrobcu za
tonu 1.940,- Sk bez DPH x 792 ton). V tomto prípade DPH nemožno do škody započítať, nakoľko DPH

ako daň nemôže byť súčasťou ušlého zisku. Odporca v 2. rade v období od marca do júla roku 2001
svojím konaním spočívajúcom v klamnom potvrdzovaní uhradenia kúpnej ceny za objednaný cement
od spoločnosti Holcim (Slovensko) a.s. odporcom v 1. rade zapríčinil neoprávnené vydanie 792 ton
cementu odporcovi v 1. rade. Odporca v 2. rade totiž vedome a úmyselne klamne dal iným vedúcim
zamestnancom navrhovateľa pokyn na vystavenie objednávky a plných mocí v prospech odporcu v 1.

rade, na základe čoho potom odporca v 1. rade neoprávnene zadržal už uvedený cement. Odporca v
2. rade bol pritom oboznámený so záväzným pokynom navrhovateľa, ako svojho zamestnávateľa, že
objednávku a plné moci na prevzatie tovaru bolo možné odporcovi v 1. rade ako zákazníkovi vystaviť až
po úplnom zaplatení kúpnej ceny cementu. Napriek tomu, viackrát úmyselne klamne informoval iných
vedúcich zamestnancov navrhovateľa výslovne tak, že odporca v 1. rade kúpnu cenu za neoprávnene

odobratý a zadržaný cement zaplatil
vopred. O zámernosti a úmyselnosti tohto konania zo strany odporcu v 2. rade svedčí aj skutočnosť,
že išlo o opakujúce sa konanie značného rozsahu, pričom neoprávnené odobratie tovaru bolo takto
umožnené iba jednému subjektu, a to odporcovi v 1. rade. Nakoľko odporca v 2. rade vedel, že cement
dodávaný odporcovi v 1. rade nebol zaplatený a vedel aj o pokyne zamestnávateľa (navrhovateľa),

že cement môže byť vydaný až po jeho zaplatení, možno mať za to, že musel toto spôsobenie škody
chcieť alebo musel byť aspoň uzrozumený so spôsobením škody navrhovateľovi. Odporca v 2. rade v
nadväznosti na uvedené dal dokonca sám podnet svojou výpoveďou zo dňa 26.10.2001 na skončenie
pracovného pomeru u navrhovateľa. Tento pracovný pomer sa napokon skončil dohodou uzatvorenou
v Bratislave dňa 09.11.2001. V tejto dohode odporca uznal spôsobenie škody navrhovateľovi čo do

dôvodu aj výšky a zaviazal sa vyvinúť maximálne úsilie k nahradeniu ním spôsobenej škody. Z toho
jednoznačne vyplýva, že odporca si svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu uvedomuje a uznáva
ju, pričom nespochybňuje ani výšku ani základ uplatneného nároku. Odporca v 2. rade vzniknutú
škodu napriek výzvam neuhradil. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že mu bola spôsobená
škoda v dôsledku porušenia záväzkov voči navrhovateľovi zo strany odporcu v 1. rade v zmysle § 373

Obchodného zákonníka a zároveň konaním odporcu v 2. rade, ktorým odporca v 2. rade zavinene porušil
pri plnení svojich pracovných úloh pre navrhovateľa svoje povinnosti, keď konal úmyselne v rozpore
s pokynmi navrhovateľa ako zamestnávateľa. Škoda pritom bola navrhovateľovi spôsobená konaním
odporcov v 1. aj 2. rade, za škodu by preto mali zodpovedať spoločne a nerozdielne. Navrhovateľ mal
za to, že Zákonník práce, ktorý treba použiť na zodpovednosť odporcu v 2. rade za škodu, problém

spoločnej zodpovednosti konaním zamestnanca a tretej osoby nerieši, preto treba použiť § 438 ods. 1
a súv. Občianskeho zákonníka.

Odporca v 2. rade sa k návrhu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 29.09.2004, v ktorom uviedol, že s
navrhovateľom mal uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 13.07.1998, na základe ktorej vykonával funkciu

vedúciskladu,pričomsvojepracovnépovinnostizabezpečovalvsúladespracovnouzmluvouadohodou
o hmotnej zodpovednosti. Dohodou o hmotnej zodpovednosti mu zamestnávateľ nešpecifikoval rozsah
skladového hospodárstva, i keď odporca v 2. rade inventarizáciou hmotné veci riadne prebral. U tohto
zamestnávateľa(navrhovateľa)odporcav2.radepracovalod13.07.1998do09.11.2001,kedyodporcav2. rade ukončil pracovný pomer dohodou. Odporca v 2. rade poznamenal, že všetky povinnosti súvisiace
s pracovnou zmluvou a dohodou o hmotnej zodpovednosti zabezpečoval na základe najlepšieho
vedomia a svedomia v súlade s úlohami, ktoré mu boli uložené. K dohode o hmotnej zodpovednosti

odporca v 2. rade prebral skladové hospodárstvo, neprebral žiadne ceniny, lístky na pohonné hmoty,
skladové certifikáty a ani iné dokumenty nikdy od zamestnávateľa neprevzal, ale len doklady súvisiace
s prevádzkou skladu a skladového hospodárstva. Pred ukončením pracovného pomeru sa odporca
v 2. rade zúčastnil inventarizácie skladového hospodárstva, kde mu zamestnávateľ potvrdil, že v
skladovom hospodárstve nemá žiadny schodok ani manko a na základe toho mu zamestnávateľ ukončil

pracovný pomer dohodou podľa § 43 Zákonníka práce. Zamestnávateľ v potvrdení údajov pre zápočet
predchádzajúceho obdobia - ďalšie oznámenie zamestnávateľa, potvrdil, že odporca v 2. rade nemá
žiadne podlžnosti voči zamestnávateľovi. V Dohode o ukončení pracovného pomeru zo dňa 09.11.2001
čl. III bod III/3 zamestnávateľ uviedol, že "v súvislosti s vydaním tovaru B. C. - JUKA som spôsobil
škodu a vynaložil úsilie na úhradu uvedenej sumy." Pri analýze tohto článku dohody odporca v 2. rade
zistil, že nespôsobil žiadnu škodu zamestnávateľovi v súvislosti s vydaním tovaru. Túto skutočnosť mu

zamestnávateľ potvrdil pri inventarizácii, kde nemal žiadne manko ani schodok. Ak odporca v 1. rade
v súvislosti

s čerpaním tovaru u veľkododávateľa a jeho ďalším predajom urobil nejaké operácie, tieto skutočnosti
mala sledovať finančná účtareň zamestnávateľa a ona bola tá, ktorá mala povinnosť odporcu v 2.

rade informovať, akým spôsobom eviduje vydanie tovaru od Holcimu pre odporcu v 1. rade a ďalšie
náväzné finančné a účtovné operácie. Odporca v 2. rade nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že by v
klamnom potvrdzovaní uhradenia kúpnej ceny za objednaný cement od Holcimu zapríčinil škodu a tieto
skutočnosti mala sledovať účtareň organizácie a nie odporca v 2. rade. Odporca v 2. rade nesúhlasil
tiež s tvrdením navrhovateľa, že odporca v 2. rade mal vedieť, či odporca v 1. rade zaplatil kúpnu cenu

odobratého tovaru, nakoľko tieto platby išli cez vedenie spoločnosti bola to spoločnosť, ktorá mala
odporcu v 2. rade upozorniť a signalizovať, že odporca v 1. rade nezaplatil za tovar odobratý v Holcime.
Návrh na ukončenie pracovného pomeru predložil odporca v 2. rade pre zlé medziľudské vzťahy. Pred
ukončením pracovného pomeru bola uskutočnená inventarizácia, kde sa nezistil žiadny schodok ani
manko. Odporca v 2. rade trval na tom, že navrhovateľovi nespôsobil žiadnu škodu, lebo odporcovi v 1.

rade žiadny tovar nevydal a úloha odporcu v 2. rade sa splnila tým, že vynaložil úsilie, aby odporca v 1.
rade uhradil škodu bývalému zamestnávateľovi a to tak, že ho ústne vyzval, aby škodu uhradil.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. XK/X/XXXX zo dňa 02.03.2010 bol na majetok
navrhovateľa vyhlásený konkurz, pričom do funkcie správcu bol ustanovený M.. M. L., ktorý podal návrh

na pokračovanie v konaní v podaní doručenom súdu dňa 27.05.2011, čím sa správca v zmysle § 47
zákona o konkurze a vyrovnaní stal účastníkom konania namiesto pôvodného navrhovateľa (úpadcu).

Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať
na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania

namiesto úpadcu.

Uznesením č.k. XCb/XX/XXXX - XXX zo dňa 12.04.2012 súd pripustil zmenu žaloby podľa návrhu
navrhovateľa doručeného súdu dňa 05.04.2012 spočívajúcom v upustení od alternatívneho petitu v časti
vydania veci. Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia sumy od odporcov v 1. a 2. rade.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a svedkov a zistil
nasledovný skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 13.07.1998 medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade súd zistil, že

ňou bol založený pracovný pomer na dobu neurčitú s nástupom do práce dňa 13.07.1998 ako vedúci
skladu s miestom výkonu práce v Senci a ostatných prevádzkach navrhovateľa v bratislavskom kraji so
základnou mzdou vo výške 3.000,- Sk a pohyblivou čiastkou podľa rozhodnutia podnikateľa.

V dohode o hmotnej zodpovednosti zo dňa 13.07.1998 uzavretej medzi navrhovateľom ako

zamestnávateľom a odporcom v 2. rade ako pracovníkom sa odporca v 2. rade zaviazal všetky hodnoty
riadne a priebežne vyúčtovať a urobiť všetko, aby nevznikali škody na zverenom majetku, prevzal
hmotnú zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty uvedené v bode 1 ako aj hodnoty, ktoré prevezmev súvislosti s vykonaním svojej funkcie, prevzal zodpovednosť i za prípadný schodok na týchto
hodnotách, pokiaľ by nepreukázal, že

tento schodok nezavinil. Kolónka bodu 1 Dohody o hmotnej zodpovednosti, kde malo byť uvedené, čo
pracovník na základe inventarizácie prevzal, ostala prázdna, nevyplnená.

V potvrdení navrhovateľa zo dňa 13.11.2001 navrhovateľ potvrdil, že ku dňu skončenia pracovného
pomeru sa odporcovi v 2. rade ako zamestnancovi započítalo 8 rokov a 70 dní, dôvodom na skončenie

pracovného pomeru bola dohoda na žiadosť pracovníka podľa § 43 ZP, odstupné nebolo vyplatené.

Navrhovateľakozamestnávateľaodporcav2.radeakozamestnanecuzavrelidňa09.11.2001Dohoduo
skončenípracovnéhopomeru,ktorejpredmetombolorozviazaniepracovnéhopomerumedziúčastníkmi
podľa § 43 ZP ku dňu 11.11.2001. V bode III.3 Dohody odporca v 2. rade podpisom dohody potvrdil,
že svojím konaním v rozpore s pokynmi navrhovateľa mu spôsobil škodu v súvislosti s vydaním tovaru

odporcovi v 1. rade vo výške 1.980.467,20 Sk a zaviazal sa vynaložiť úsilie k úhrade uvedenej sumy.
Účastníci Dohody prehlásili, že si dohodu pozorne prečítali, jej text im je zrozumiteľný, jeho význam
určitý a jasný, Dohoda bola uzavretá na základe slobodnej a vážnej vôle, pričom ju neuzatvorili pod
nátlakom, v tiesni ani za nevýhodných podmienok, čo potvrdili vlastnoručnými podpismi.

V čestnom prehlásení zo dňa 18.08.2005 Ľ. Y. okrem iného uviedla, že odporca v 1. rade v období
od marca do júla 2001 od navrhovateľa odoberal cement. V uvedenom období sa predaj cementu
u navrhovateľa uskutočňoval tak, že zákazník musel priamo na prevádzke navrhovateľa v hotovosti
zaplatiť kúpnu cenu objednaného cementu oproti prevzatiu pokladničných dokladov preukazujúcich
prevzatie peňažnej hotovosti, na základe čoho bolo zákazníkovi zo strany navrhovateľa vystavené

plnomocenstvo, ktoré ho oprávňovalo na prevzatie objednaného a zaplateného cementu. Vybavenie
objednávok na kúpu cementu odporcu v 1. rade zabezpečoval bývalý zamestnanec navrhovateľa
odporca v 2. rade. Uviedla, že má vedomosť, že odporca v 1. rade odobral cement od navrhovateľa
na základe viacerých samostatných objednávok, pričom v niektorých prípadoch sa stalo, že v dôsledku
nepravdivých informácií od odporcu v 2. rade odobral cement bez toho, aby vopred zaplatil jeho kúpnu

cenu, vo väčšine prípadov však odporca a v 1. rade postupoval dohodnutým spôsobom, t.j. odobral
objednaný cement až po zaplatení jeho kúpnej ceny. Prehlásila, že v prípadoch, keď odporca v 1. rade
platil kúpnu cenu odobratého cementu, zaplatil príslušnú kúpnu cenu podľa objednávky v hotovosti
v prevádzke navrhovateľa v Senci, pričom v každom jednotlivom prípade na mieste osobne obdržal
pokladničné doklady vystavené zo strany navrhovateľa ako podnikateľa preukazujúce prijatie dotknutej

peňažnej hotovosti. V žiadnom prípade nenastala situácia, aby odporca v 1. rade zaplatil kúpnu cenu
alebo jej časť v hotovosti bez toho, aby od nej na mieste osobne obdržal riadne vystavené pokladničné
doklady potvrdzujúce prevzatie peňažnej hotovosti. Nemala vedomosť, že by nastala situácia, že
odporca v 1. rade kúpnu cenu alebo jej časť zaplatil inému zamestnancovi alebo oprávnenému
zástupcovi navrhovateľa bez toho, aby na mieste osobne obdržal riadne vystavené pokladničné doklady

potvrdzujúce prevzatie peňažnej hotovosti.

Prehľad všetkých odberov cementu p. B. C. vypracovaný a založený do spisu navrhovateľom
obsahuje údaje o dátume, čísle objednávky, tovare, množstve, faktúre, dodacom liste a pokladničných
dokladoch. Zoznam všetkých neuhradených odberov cementu B. C. vypracovaný a založený do spisu

navrhovateľom obsahuje údaje o dátume, čísle objednávky, faktúre a dodacom liste.
V Dohode o vyrovnaní záväzku firmy JUKA - B. C. zo dňa 06.09.2001 odporca v 1. rade svojím podpisom
potvrdil, že sa zväzuje spomínaný záväzok 34 kamiónov cementu po 240q v plnej cene á 302,60 s DPH
spolu 2.469.216,- Sk s DPH v termíne do 10.09.2001.

Z kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX uzavretej dňa 01.01.2001 medzi navrhovateľom ako kupujúcim a
spoločnosťou Hirocem, a.s. ako predávajúcim súd zistil, že jej predmetom je dodávka cementu na rok
2001, pričom v zmluve špecifikovaný druh cementu, jeho množstvo, jeho cena, dodacie a platobné
podmienky. Podľa bodu 4.2 Všeobecných dodacích a predajných podmienok osoba preberajúca tovar
musí pri odbere predložiť "Plnú moc k jednorazovému odberu tovaru" vyplnenú a potvrdenú kupujúcim.

T.. Š. W. (obchodný námestník v spoločnosti navrhovateľa) v podaní zo dňa 20.12.2001 prehlásil, že
dňa 28.08.2001 sa od T.. B. Š. dozvedel, že p. O. V. v období marec až júl 2001 vedome nepravdivo
informoval vedúcu nákupu, pani Q. K. a referentku nákupu pani M. R. o úhradách tovaru určenéhona odobratie zákazníkom B. C., i keď tovar uhradený nebol. Dosvedčil, že p. O. V. ako zamestnanec
B. Z. bol ešte pred marcom 2001 riadne oboznámený s pokynom zamestnávateľa o tom, že kroky
smerujúce k vydaniu tovaru zákazníkovi možno urobiť, len keď je tovar už uhradený. Za prevzatie úhrady

od zákazníka na prevádzke našej firmy v Senci, teda v danom prípade aj od pána B. C. - JUKA, bol
pritom zodpovedný on.

B. Š. (vedúci kontrolingu v spoločnosti navrhovateľa) v podaní zo dňa 21.12.2001 prehlásil, že pri
štandardnej kontrole príjemok na sklad vystavovaných na prevádzkach na báze dodacích listov a

dodania tovaru, s došlými faktúrami od dodávateľov zistil, že 33 faktúr po 24 t od firmy Holcim nie
je zpríjemkovaných. Po viacerých urgenciách príjemok na prevádzke sa dňa 18.08.2001 od p. O. V.
dozvedel, že v apríli 2001, vedome nepravdivo informoval vedúcu nákupu, pani M.. Q. K. a referentku
nákupu pani M. R. o úhradách tovaru určeného na odobratie zákazníkom B. C., i keď tovar uhradený
nebol. Dosvedčil, že p. O. V. ako zamestnanec B. Z. bol ešte pred marcom 2001 riadne oboznámený
s pokynom zamestnávateľa o tom, že kroky smerujúce k vydaniu tovaru zákazníkovi možno urobiť, len

keď je tovar už uhradený. Za prevzatie úhrady od zákazníka na prevádzke našej firmy v Senci, teda v
danom prípade aj od pána B. C. - JUKA, bol pritom zodpovedný on.

Q. K. (vedúca nákupu v spoločnosti navrhovateľa) v podaní zo dňa 20.12.2001 prehlásila, že v období
od marca do júla roku 2001 súhlasila s vystavením objednávok na cement od spoločnosti Holcim a.s.

a plné moci na jeho odber pre zákazníka B. C., pre ktorého bolo celkovo vystavených v tomto období
59 objednávok na 1416 ton cementu. Mechanizmus nákupu tovaru zákazníkmi je u navrhovateľa taký,
že zákazník priamo na prevádzke uhradí cenu tovaru, ktorý požaduje. Zamestnanec, ktorý zákazníka
obsluhuje, dá faxom písomnú požiadavku na vystavenie objednávky a plnej moci pre zákazníka, aby
mohol tovar prevziať. Podmienkou vydania tovaru je jeho úhrada vopred. V auguste 2001 pri štandardnej

kontrole obehu dokladov vo firme bolo zistené, že neboli vystavené daňové doklady pre zákazníka B.
C. za odber tovaru z firmy Holcim. Po overovaní tohto stavu v Senci p. O. V. potvrdil, že daňové doklady
ešte nie sú vystavené a že p. C. ešte tovar ani neuhradil, i napriek tomu, že pri každej objednávke p.
V. tvrdil, že tovar bol vopred uhradený. O.. V. obsluhoval zákazníkov v prevádzke firmy v Senci a v
súvislosti s p. C. jej vždy pri postúpení požiadavky na objednávku tovaru pre tohto zákazníka tvrdil, že

tovar je vopred uhradený. P. V. ako zamestnanec p. Z. bol pritom ešte pred spomenutými udalosťami
riadne oboznámený s pokynom zamestnávateľa o tom, že kroky smerujúce k vydaniu tovaru zákazníkovi
možno urobiť len, keď je tovar už uhradený. Za prevzatie úhrady od zákazníka na prevádzke firmy v
Senci, teda v danom prípade aj od p. C. bol pritom zodpovedný on.

M. R. (referentka nákupu v spoločnosti navrhovateľa) v podaní zo dňa 20.12.2001 prehlásila, že v období
od marca do júla 2001 vystavila objednávky na cement od spoločnosti Holcim, a.s. a plné moci na
jeho odber pre zákazníka B. C., ktorý celkovo odobral na základe 59 objednávok 1416 ton cementu.
Mechanizmus nákupu tovaru zákazníkmi je u navrhovateľa taký, že zákazník priamo na prevádzke
uhradí cenu tovaru, ktorý požaduje. Až na základe tejto úhrady zamestnanec, ktorý zákazníka obsluhuje,

jej dá faxom písomnú požiadavku na vystavenie objednávky a plnej moci pre zákazníka, aby mohol tovar
prevziať. Podmienkou vydania tovaru je jeho úhrada vopred. P. V. obsluhoval zákazníkov v prevádzke
firmy v Senci a v súvislosti s p. C. vždy pri postúpení požiadavky na objednávku tovaru pre tohto
zákazníka tvrdil, že tovar je vopred uhradený. P. V. ako zamestnanec p. Z.L. bol pritom ešte pred
spomenutými udalosťami riadne oboznámený s pokynom zamestnávateľa o tom, že kroky smerujúce

k vydaniu tovaru zákazníkovi možno urobiť len, keď je tovar už uhradený. Za prevzatie úhrady od
zákazníka na prevádzke firmy v Senci, teda v danom prípade aj od p. C. bol pritom zodpovedný on.

Z evidenčnej knihy pokladničných dokladov podľa plátcu - príjemcu súd zistil, že odporcovi v 1. rade boli
v období od 06.06.2001 do 22.06.2001 zúčtované všetky ním poskytnuté zálohy na tovar, za obdobie

od 03.04.2001 do 12.05.2001 mu ostal nedoplatok vo výške 9.000,- Sk, ale za obdobie od 05.05.2001
do 31.05.2001 mu ostal preplatok v podobe nezúčtovanej zálohy vo výške 9.000,- Sk. Dňa 04.06.2002
zaplatil zálohu vo výške 30.000,- Sk , ktorá mu bola "vrátená" (zúčtovaná) dňa 11.10.2002.

Z evidencie dochádzky navrhovateľa súd zistil, že odporca v 2. rade čerpal dovolenku dňa 2.7.2001,

3.7.2001, 4.7.2001 a 6.7.2001.

V čestnom vyhlásení zo dňa 30.10.2008 Ľ. Z. potvrdil, že nikdy neprevzal od B. C., ani od inej osoby
konajúcej v jeho mene, akúkoľvek platbu v súvislosti s cementom, ktorý B. C. odobral od B. Z. v obdobíjún a júl 2001 a ďalej potvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by v akomkoľvek prípade nastala situácia,
aby zákazník B. C. zaplatil kúpnu cenu odoberaného cementu alebo jej akúkoľvek časť v hotovosti p.
Y., inému zamestnancovi alebo oprávnenému zástupcovi navrhovateľa bez toho, aby na mieste osobne

obdržal riadne vystavené pokladničné doklady potvrdzujúce prevzatie peňažnej hotovosti.

V internom ozname č. X/co./. zo dňa 03.12.2001 navrhovateľ oboznámil svojich zamestnancov s tým,
že pri vydávaní tovaru odberateľom musí byť vyhotovený dodací list, príp. skladový list, na ktorom
odberateľ na základe plnej moci presne potvrdí druh, množstvo, dátum prevzatia tovaru, podpisom

splnomocneného pracovníka s udaním vodiča a ŠPZ vozidla. Tovar možno vydať, len keď je uhradený,
alebo sa jedná o odberateľa, s ktorým je
uzavretá zmluva o odbere tovaru na faktúru, do vyčerpania limitu. Zmeny pri prekročení limitu môžu
povoliť iba p. B. Z., T.. Š. W. alebo M.. Q. K..

V pokladničnej knihe navrhovateľa sú uvedené jednotlivé sumy ako prijaté zálohy od zákazníkov a ako

zúčtované zálohy na tovar, vrátane platieb odporcu v 1. rade, pri jednotlivých platbách je však uvedený
dátum úhrady, resp. zúčtovania, bez uvedenia čísla dodacieho listu, faktúry alebo plnej moci.

Vo vyjadrení k odberom cementu f. JUKA B. C. Veľký Biel, Kostolná 60 zo stavebnín B. pobočka Senec
zo dňa 17.09.2001 odporca v 2. rade uviedol, že v marci požiadal p. W. o vypracovanie cenovej ponuky

na odber cementu pre f. JUKA C.. Cena bola dohodnutá pri odbere vlastnou dopravou a platbou vopred.
Prvé dodávky boli platené priebežne, pri dodaní dodacích listov. Ďalšie objednávky boli objednávané
telefonicky p. C., ktoré odporca v 2. rade spracoval a zaslal do Bratislavy, úhrady neplatil vopred ako bolo
dohodnuté, napriek tomu mu objednal ďalšie dodávky u p. R., ktorej povedal, že je to zaplatené alebo
bude zaplatené večer. Keď p. C. neodovzdal viac dodacích listov od objednaných dodávok cementu

a neuhradil dlhšie ako mesiac, boli ďalšie dodávky majiteľom f. B. pozastavené s tým, že neuhradené
dodávky uhradí, ktoré do dnešného dňa neuhradil. Ďalej uviedol, že si je vedomý, že ako hmotne
zodpovedná osoba nezabránil včas úniku tovaru a tým poškodil f. B. v hodnote 2318601 Sk. Uviedol,
že vynaloží všetko úsilie o skoré vyrovnanie dlhu od f. B. B. C..

Výzvamizodňa05.02.2002azodňa14.03.2002B.K.akoprávnyzástupcanavrhovateľavyzvalodporcu
v 2. rade na zmierne vyporiadanie vzťahov súvisiacich s ním spôsobenou škodou, ktorá vznikla v období
od marca do júla 2001 neoprávneným vydávaním cementu odporcovi v 1. rade, s tým, že odporcu v 2.
rade vyzval na jej náhradu.

Listom zo dňa 13.02.2002 odporca v 2. rade právnemu zástupcovi navrhovateľa oznámil, že škodu
nezaplatením pohľadávky spôsobil v plnej výške odporca v 1. rade, čo písomne v plnej miere uznal
navrhovateľovi. Odporca v 2. rade len prisľúbil vyvinúť maximálne možné úsilie pri nahradení tejto
pohľadávky v tom zmysle, že bude na odporcu v 1. rade apelovať, aby podľa svojich možností čo najskôr
škodu nahradil. Podľa jeho informácií od odporcu v 1. rade tento momentálne škodu spláca formou

poskytovania služieb - autodopravy pre navrhovateľa. Odporca v 2. rade mal za to, že on osobne škodu
navrhovateľovi nespôsobil, tak nevidel dôvod, aby bola pohľadávka vymáhaná od neho. Podotkol, že
aj keby chcel odporcovi v 1. rade pomáhať finančne pri vyrovnaní jeho záväzku, momentálne to nie
je možné, nakoľko je nezamestnaný a nemá finančné prostriedky. Ale opätovne podotkol, že nakoľko
odporca v1. rade spôsobil škodu a písomne ju uznal ako svoj záväzok, nemienil túto škodu splácať

odporca v 2. rade, k tomu sa nikdy nezaväzoval. O obdržaní výzvy informoval odporcu v 1. rade, ktorý
mu povedal, že suma, ktorú navrhovateľ vo výzve vymáha vo výške 1.980.467,20 Sk s príslušenstvom
nie je zodpovedajúca jeho záväzku. Suma podľa informácií odporcu v 1. rade mala byť pôvodne do
1.300.000,- Sk a momentálne by už mala byť znížená o vykonané služby.

Výzvamizodňa05.02.2002azodňa14.03.2002B.K.akoprávnyzástupcanavrhovateľavyzvalodporcu
v 1. rade na zmierne vyporiadanie vzťahov súvisiacich s ním spôsobenou škodou, ktorá vznikla v období
od marca do júla 2001 neoprávneným odberom cementu od spoločnosti Holcim /Slovensko/ a.s., s tým,
že ho vyzval na jej náhradu.

Listom zo dňa 26.10.2001 dal odporca v 2. rade navrhovateľovi výpoveď zo zamestnania. Listom zo dňa
30.10.2001 navrhovateľ odporcovi v 2. rade oznámil, že s rozviazaním pracovného pomeru súhlasí, že
výpovedná lehota je dvojmesačná, začína plynúť dňom 01.11.2001 a končí dňom 31.12.2001.Odporcav1.radenapojednávanídňa31.05.2005uznalžalobuvčastiozaplatenie800.000,-Sk,zktorej
sumy čiastku 400.000,- Sk vo viacerých splátkach zaplatil, pri čom bola prítomná p. Y. alebo skladníci
pracujúci u navrhovateľa, peniaze dával bez obdržania potvrdenia o úhrade.

Odporca v 2. rade na pojednávaní dňa 09.03.2006 uviedol, že mechanizmus odberu vo vzťahu k pánovi
C.boltaký,žeránodošlišoféripreplnémocinaodbercementuapoobedepánC.priniesolpeniazealebo
tak urobil o 2 - 3 dni za viac odberov. Odporca v 2. rade mal vedomosť len o 6 kamiónoch, ktoré ostali
"visieť", čo ale sľúbil, že zaplatí. Zrazu došlo z Bratislavy oznámenie, že nezaplatil 33 kamiónov, čo ale

odporcovi v 2. rade a p. Y. nešlo do hlavy. Žiadne písomné objednávky sa nevystavovali, len sa oznámilo
do Bratislavy, že je potrebná plná moc, väčšinou bolo množstvo určené počtom kamiónov, čo bolo 1 - 3
za deň. Doklad o zaplatení sa mu dával až keď zaplatil, niekedy to bolo až po samotnom odbere tovaru
od výrobcu, niekedy zaplatil aj dopredu. V prvom rade bolo povinnosťou p. Y. vyžiadať plnomocentvo
na odber tovaru, ako aj preberať peniaze, pričom odporca v 2. rade nepoprel, že by to niekedy neurobil
aj on. Žiadne písomné potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny ako podmienky pre vystavenie plnej moci

sa nedávalo, len sa telefonicky oznámilo Bratislave, že je potrebné plnomocenstvo pre pána C.. Takéto
oznámenie robil odporca 2. rade a p. Y., okrem nich dvoch nikto iný. Iba p. C. odoberal takéto veľké
množstvá, teda takýto postup bol len voči nemu, ostatní odberatelia resp. zákazníci odoberali tovar v
menšom množstve, ktorý im dávali priamo zo skladu. Plné moci im boli dávané pre pána C.Š. faxom.
Do telefónu sa pri vyžiadaní plnej moci z centrály nebavili o tom, či tovar bol alebo nebol zaplatený. Pán

C. vždy zavolal, koľko kamiónov potrebuje, vyžiadali plnú moc, odovzdali ju šoférom, ktorí išli pre tovar.
Objednávky písomné neboli, údaje o počte kamiónov, na ktoré bola vystavená plná moc, robili písomne
pre ich potrebu. Tým, že p. C. odoberal veľké množstvá tovaru, na ktoré ich sklad nestačil a musel chodiť
odoberať tovar priamo od výrobcu bol nadštandardným zákazníkom a nie na základe osobných vzťahov
s p. Z.. Odporca v 2. rade nechápal, prečo žalujú len jeho a nie aj p. Y., ktorá robila to isté, čo odporca

v 2. rade. Lebo nie vždy bol odporca v 2. rade pri odberoch, vždy s peniazmi robila p. Y., aj keď bolo
zaplatené odporcovi 2. rade, on jej peniaze odovzdal. Takýto postup k p. C. tak nejak vyplynul časom
z toho, že robil objednávky vo veľkom odbere. Odporca v 2. rade na pojednávaniach ďalej uviedol, že
v čase, keď mal dovolenku, tak úkony smerujúce k odberu tovaru aj vo vzťahu k p. C. realizovala p.
Y.. Tvrdil, že nezaplatené dodávky sú aj z takéhoto obdobia, avšak v prehľadoch všetkých odberov,

ktorý je založený v spise, sú dátumy zmenené tak, aby tam p. Y. nebola uvedená. Pokiaľ do centrály
v Bratislave uvádzal požiadavku na zaslanie objednávky na odber cementu, automaticky nepovedal,
či je tovar zaplatený alebo nie, iba ak sa ho opýtali, vtedy povedal, že je zaplatený tovar alebo bude
zaplatený poobede a podobne. Uviedol, že objednávanie tovaru nemal v pracovnej náplni, robil tak po
ústnej dohode s navrhovateľom a p. Y.. Vystavoval objednávky aj na iné subjekty, žiadny problém v

tom nebol, ani z toho nemal žiadny profit. Aj odporca v 1. rade potvrdil, že mu žiadne peniaze nedal.
Mal vedomosť, že niektoré objednávky boli realizované v čase jeho dovolenky cez p. Y., pričom neboli
uhradené vopred.

Navrhovateľ na pojednávaniach uviedol, že odporca v 1. rade tovar objednával v Senci a na základe

vystavenej plnej moci tento odoberal priamo v Rohožníku od dodávateľa spoločnosti Hirocem. V Senci
na prevádzke je navrhovateľ málokedy, najčastejšie je v Bratislave. Všetci zamestnanci dostali ústne
pokyny o tom, že odber prebieha takým spôsobom, že zákazník dostane plnú moc, na základe ktorej
odoberie tovar priamo od dodávateľa v Rohožníku a potom sa má opätovne dostaviť na prevádzku a
odobratý tovar v hotovosti zaplatiť na základe faktúry. Takýto spôsob bol vtedy, ak bola dohodnutá cena

a spôsob platby v hotovosti. Odporca v 2. rade porušil svoje pracovné povinnosti v tom, že vydal plnú
moc napriek tomu, že predchádzajúca dodávka tovaru nebola uhradená. Odporca v 2. rade pôsobil ako
vedúci skladu a do jeho pôsobnosti patrilo objednávať, prijímať, vydávať tovar, ako aj vystavovať plné
moci. Úplne presne to bolo tak, že odporca v 2. rade mal oznámiť telefonicky do centrály v Bratislave, že
predchádzajúce dodávky boli zaplatené a potrebuje vystaviť plnú moc odberateľovi tovaru, túto zaslala

e-mailom do Senca ako aj dodávateľovi cementu. Vedúci strediska a predovšetkým skladník mal v
tomto konkrétnom prípade prevziať dodací list z Rohožníka, vystaviť príjmový doklad a na základe
toho urobiť faktúru alebo daňový doklad. Posledná dodávka cementu bola dňa 21.07.2001, dohoda o
vyrovnaní záväzkov bola podpísaná dňa 06.09.2001, jedným z riešení bolo prevzatie auta Scania na
úhradu dlhu, toto skutočne istý čas mali na parkovisku za účelom zistenia jeho technického stavu a

možnosti prefinancovania leasingovou spoločnosťou, avšak jeho technický stav nebol zodpovedajúci
a preto navrhovateľ od dohody odstúpil. Najprv mal odporca v 1. rade odobratý tovar zaplatiť, neskôr
sa dohodli, že dlh odrobí a vzájomné faktúry si započítajú, keď ani túto dohodu odporca v 1. rade
nesplnil, mal odovzdať auto a takýmto spôsobom svoj dlh uhradiť. Navrhovateľ potvrdil, že záležitosťzveril firme, ktorá vymáha pohľadávky a práve táto firma dohodla spôsob úhrady dlhu prostredníctvom
prevzatia nákladného auta. Dohoda o vyrovnaní záväzku bola urobená predtým, ako sa začalo vymáhať
mimosúdnou cestou.

Odporca v 1. rade na pojednávaniach uviedol, že kedysi ako šofér pracoval pre navrhovateľa, vozil
materiál so svojím autom, potom získal možnosť dodávať cement do Čiech. Bol za odporcom v 2. rade
zistiť podmienky dodávania cementu a ten mu povedal, že mu cenu nemôže urobiť a poslal ho do
Bratislavy za navrhovateľom, s ktorým sa dohodli na cene a taktiež na tom, že odporca v 1. rade bude

platiť obdodávku, chodil to platiť odporcovi v 2. rade a jeho kolegyni. Objednávka cementu prebiehala
tak, že volal na pevnú linku do Senca odporcovi v 2. rade alebo p. Y., ktorí museli zavolať do Bratislavy
a tam museli odsúhlasiť, či odporca v 1. rade môže ísť do Rohožníka pre cement. Odporca v 1. rade
potvrdil, že ostal dlžný nejaké peniaze, vychádzalo to na 800.000,- Sk + DPH, pričom navrhovateľ
súhlasil, že nejakú časť z toho odporca v 1. rade odrobí, avšak po nejakom čase poslal za ním nejakých
ľudí, ktorý sa mu vyhrážali a donútili ho podpísať uznanie záväzku na 2,5 mil. Sk. Odporca v 1. rade

sa to snažil riešiť takým spôsobom, že bol ochotný odovzdať vozidlo Scania, spolu s navrhovateľom
išli do BOF, avšak nevyšlo to, po dvoch týždňoch takéhoto riešenia bolo od neho odstúpené, avšak
kamión tie dva týždne stál u navrhovateľa na parkovisku, niečo bolo pre navrhovateľa odrobené vodičmi
odporcu v 1. rade a tatrovkami, dokonca cca 400.000,- Sk odporca v 1. rade zaplatil, peniaze odovzdal
synovi navrhovateľa, doklad o úhrade neobdržal. Peniaze boli odovzdané do stavebnín v Senci šoférom

odporcu v 1. rade pánom Letnayom v dvoch prípadoch pani Y., odporca v 1. rade raz odovzdal odporcovi
v 2. rade 120.000,- Sk za prítomnosti p. Y.. Odporca v 1. rade si už nepamätal, na akej cene cementu
sa s navrhovateľom dohodli. Predmetných 120.000,- Sk odovzdal odporca v 1. rade vtedy, keď odporca
v 2. rade aj p. Y. sedeli vpredu

v kancelárii pri stole, odovzdal im 120.000,- Sk, prepočítali ich, nevedel, kto presne a povedali mu, že
príjmový doklad dostane priamo z Bratislavy. Odporca v 1. rade sa uspokojil s odovzdaním peňazí
bez dokladu z toho dôvodu, že každý týždeň bol u neho niekto vymáhať dlh a preto sa to snažil čo
najrýchlejšie vyrovnať. Kedy platbu vo výške 120.000,- Sk uskutočnil, si nepamätal. Odporca v 1. rade
uviedol, že žiadal navrhovateľa, aby mu ukázal dodacie listy vystavené spoločnosťou Holcim, aby mohol

preveriť, koľko vozidiel cementu bolo v skutočnosti odobratých, avšak takéto doklady mu odmietol vydať,
dokonca zavolal priamo do Rohožníku, aby odporcovi v 1. rade takéto doklady neukázali.

SvedkyňaĽ.Y.napojednávanídňa05.02.2007uviedla,že bolaastálejezamestnanáunavrhovateľana
prevádzke v Senci ako pokladníčka a účtovníčka, robí platby, úhrady a vystavovanie faktúr, objednávky

materiálu, príjem materiálu. Jedným z ich odberateľov bol aj odporca v 1. rade p. C.. V prípade, že
zákazník odoberá tovar priamo z prevádzky, cena je účtovaná cez registračnú pokladňu a zaplatí tovar v
hotovosti alebo prostredníctvom faktúry. U odporcu v 1. rade to prebiehalo takým spôsobom, že priniesol
zálohu 100.000,- Sk až 200.000,- Sk a potom, ako priniesol dodací list z Rohožníka, svedkyňa vystavila
príjem tovaru a na základe toho sa cez registračnú pokladňu zúčtovala záloha. Plná moc sa vystavoval

v Bratislave, zo Senca išla objednávka a buď museli potvrdiť, že objednaný tovar je krytý zálohou alebo
uhradený už vopred na faktúru. Tieto objednávky do Bratislavy robili s odporcom v 2. rade. Odporca
v 1. rade väčšinou platil za tovar, ale neskôr jej prišli dva dodacie listy z Rohožníka, ktoré už neboli
pokryté zálohou. Svedkyňa nevedela, koľko kamiónov nebolo zaplatených, lebo k nej sa viacej dodacích
listov nedostalo. Vôbec nevedela o tom, že boli ešte nejaké iné dodávky. Čestné prehlásenie, ktoré

podpísala, vypracoval zástupca navrhovateľa. Potom, ako boli dodacie listy z Rohožníka, ktoré neboli
pokryté zálohou, svedkyňa už objednávku pre odporcu v 1. rade nerobila, na objednávky pre iných
zákazníkov dala poznámku Ľ.. Postupovala tak preto, lebo mali prihlasovacie heslo na V. O.. Pani C.,
ktorá bola v Bratislave, si vyžiadala, aby bolo spolu s objednávkou uvedené, či bol tento tovar vopred
zaplatený. Takto začala svedkyňa postupovať až po tých dvoch neuhradených kamiónoch, o ktorých

nevedela. Vyjadrením v čestnom vyhlásení, že vybavovanie objednávok pre p. C. robil len p. V., mala na
mysli obdobie po tých dvoch dodacích listoch, ktoré neboli kryté platbou. Svedkyňa sa vrátila z dovolenky
a medzitým sa zistilo, že odporca v 1. rade odoberal tovar bez toho, že by tento zaplatil. Na otázku,
či dodacie listy z Hirocemu prišli priamo do Senca alebo Bratislavy, uviedla, že dodacie listy prišli do
Bratislavy spolu s faktúrami a p. Š. sa dotazoval, prečo nie je tovar prijatý. Na otázku, keď bol odporca

v 2. rade v júli 2001 na dvojtýždňovej dovolenke a v keď v októbri a novembri pôsobil v Bratislave,
kto v tom čase vystavoval objednávky pre odporcu v 1. rade a preberal od neho platby, ktoré nosil na
prevádzku do Senca, svedkyňa uviedla, že od júla, kým ona išla na dovolenku, pre odporcu v 1. rade
objednávky nevystavoval, peniaze po tomto termíne od neho nepreberala s výnimkou roku 2002 alebo2003, kedy priniesol 95.000,- Sk, musela by sa pozrieť do pokladničnej knihy. Na otázku, prečo odporca
v 1. rade nedostal príjmový pokladničný doklad od navrhovateľa, svedkyňa uviedla, že každá platba je
zaevidovaná v pokladničnej knihe a určite aj príjmový pokladničný doklad. Na otázku, či je zaevidovaná

platba 120.000,- Sk, ktorú vložil odporca v 1. rade v hotovosti do pokladne na prevádzke v Senci v r. 2002
svedkyňa uviedla, že si nepamätá, koľko to bolo, bola to tá posledná platba, o ktorej hovorila. Potvrdila,
že pokladničná kniha je verifikovaná, sú v nej podpisy. Poprela, že by bola pri nejakej platbe, ktorá by
bola prevzatá od odporcu v 1. rade bez dokladu.

Svedok M. L. na pojednávaní konanom dňa 11.06.2007 uviedol, že bol brigádnicky zamestnaný u
odporcu v 1. rade ako "človek pre všetko", väčšinou v dielni, a to pred asi 7 rokmi po dobu asi 2 roky. Ako
šofér pre neho nepracoval, pôsobila aj ako závozník, osobne však k dodávateľom pre tovar nechodil,
väčšinou sa zdržiaval v dielni v Senci. Niekedy, keď odporca v 1. rade nemal čas, dal mu do obálky
peniaze, ktoré predtým prerátali a poslal ho na určené miesto ich odovzdať. Takto bol aj v Senci v
prevádzke navrhovateľa dvakrát odniesť peniaze. Doslovne mu odporca v 1. rade povedal: "prídeš do

predajne, tam bude pani, ktorá preberá faktúry a tej peniaze odovzdáš." Svedok si nepamätal, či obdržal
potvrdenie o prevzatí peňazí, v oboch prípadoch išlo o dosť vysoké sumy okolo 100.000,- Sk. Svedok
nemohol za odporcu v 1. rade podpisovať papiere, väčšinou sa tam on zastavil a potvrdenie si vybral.
V oboch prípadoch dal peniaze tej pani, na meno ktorej si nespomínal, bol tam taký pult, cez ktorý jej
peniaze podal a odišiel. Na skutočnosť, či dostal príjmový pokladničný doklad o odovzdaní peňazí si

nepamätal.

Svedkyňa M. R. na pojednávaní dňa 04.02.2009 uviedla, že bola zamestnankyňou navrhovateľa,
objednávala materiál, pracovala ako referentka asi 9 rokov dozadu. Jej práca u navrhovateľa bola taká,
žesaunejzhromažďovaliobjednávkyzpobočiekvSenci,DunajskejLužnejaBratislaveasvedkyňatieto

objednávky mala vybavovať, tzn. že zabezpečovala objednané dodávky od dodávateľov navrhovateľa,
vôbec nesledovala finančné toky, či boli dodávky zaplatené navrhovateľovi. Svedkyňa potvrdila obsah
svojho čestného vyhlásenia z č.l. 87 súdneho spisu. Na otázku, či svedkyňa, keď riešila objednávky,
mala za to, že platba za tovar je zrealizovaná, uviedla, že si to nepamätá. Na otázku, či svedkyňa vedela
o objednávke odporcu v 2. rade vo vzťahu k dodávateľom navrhovateľa, svedkyňa uviedla, že keď jej

prišla objednávka od odporcu v 2. rade, vedela o tejto objednávke. Ku kolobehu dokladov vo vzťahu
objednávky a platby nevedela svedkyňa nič uviesť, pretože platby nesledovala, jej na objednávkach
neprišlo, či je platba realizovaná.

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej ObZ) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,

obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,

podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 365 veta prvá ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 378 ObZ škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je
možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 379 ObZ ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať sprihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa § 383 ObZ ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť
škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti.

Súd považoval existenciu záväzku odporcu v 1. rade za preukázanú vzhľadom na listinný dôkaz
označený ako "Dohoda o vyrovnaní záväzku firmy JUKA - B. C.", v ktorom odporca v 1. rade

písomne výslovne uznal čo do výšky a dôvodu svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.469.216,-
Sk s DPH v termíne do 10.09.2001 ako záväzok za 34 kamiónov cementu (a to v zmysle §
323 Obchodného zákonníka, keďže navrhovateľ aj odporca v 1. rade v záväzkovoprávnom vzťahu
vystupovali ako podnikatelia - osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia a pri vzniku ich
záväzkovoprávneho vzťahu bolo zrejmé, že vzťah sa týkal ich podnikateľskej činnosti). Dôsledkom tohto
uznania bol vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania odporcom

v 1. rade existoval. Z dôvodu, že odporca v 1. rade nepreukázal, že v dobe uznania záväzku tento
neexistoval alebo by bol zanikol, súd mal skutočnosť existencie uznaného záväzku za preukázanú podľa
§ 133 O.s.p. V časti o zaplatenie 800.000,- Sk odporca v 1. rade svoj záväzok uznal aj v súdnom konaní,
pričom tvrdil, že v tejto časti jeho záväzok zanikol, či už čiastočnou úhradou alebo vykonaním prác
pre navrhovateľa, pričom však odporca v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno a tieto svoje tvrdenia

nepreukázal. Písomnými listinnými dôkazmi nedisponoval vôbec a svedecká výpoveď M. L. nebola
dostačujúcim dôkazným prostriedkom, keď svedok ani nevedel s určitosťou uviesť presnú výšku sumy,
ktorú mal v mene odporcu v 1. rade zamestnankyni odovzdať a vzhľadom na vzťah podriadenosti svedka
k odporcovi v 1. rade ako svojmu zamestnávateľovi, súd považoval jeho výpoveď za nevierohodnú.
Svedkyňa Y. síce potvrdila prevzatie určitej peňažnej sumy, avšak zároveň uviedla, že všetky platby

boli evidované v pokladničnej knihe a teda boli navrhovateľom zohľadnené. Taktiež, skutočnosť, že
odporca v 1. rade bol k podpísaniu dokumentu donútený vyhrážkami ostali len v rovine tvrdení, ničím
nepreukázané (napr. trestným oznámením alebo svedeckými výpoveďami).

Podľa § 323 ods. 1 ObZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom

rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa
bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd považoval existenciu záväzku odporcu v 2. rade za preukázanú vzhľadom na listinný dôkaz
označený ako "Dohoda o skončení pracovného pomeru", v ktorom odporca v 2. rade písomne uznal čo
do výšky a dôvodu svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi sumu

1.980.467,20 Sk ako záväzok za odporcom v 2. rade spôsobenú škodu v súvislosti s vydaním tovaru
odporcovi v 1. rade (písomnou dohodou v zmysle § 185 ods. 4 zák. č. 65/1965 Zb. účinného v čase
uzavretia pracovnej zmluvy). Dôsledkom tohto uznania bol vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o
tom, že záväzok v čase jeho uznania odporcom v 2. rade existoval. Z dôvodu, že odporca v 2. rade
nepreukázal, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval alebo by bol zanikol, súd mal skutočnosť

existencie uznaného záväzku za preukázanú podľa § 133 O.s.p. Úmyselné zavinenie škody odporcom
v 2. rade mal súd za preukázané z čl. III.3 Dohody o skončení pracovného pomeru a z Vyjadrenia k
odberom cementu zo dňa 17.09.2001. Skutočnosť, že po ukončení pracovného pomeru odporcu v 2.
rade u navrhovateľa, bola vykonaná inventarizácia a nebol zistený žiadny schodok ani manko, nie je pre
posúdenie zodpovednosti odporcu v 2. rade za škodu relevantná, nakoľko škoda nebola spôsobená na

prevzatých a zverených hodnotách, ale úmyselným porušením pracovných povinností odporcu v 2. rade.

Keďže odporca v 2. rade uznal záväzok voči navrhovateľovi vo výške 1.980.467,20 Sk (65.739,47 eur),
v tejto časti zaviazal súd odporcov na zaplatenie sumy spoločne a nerozdielne s úrokom z omeškania
v zákonnej výške z dlžnej sumy od 09.11.2001 (dňom podpísania Dohody o skončení pracovného

pomeru). Vo zvyšnej časti istiny súd zaviazal na zaplatenie len odporcu v 1. rade, ktorý uznal záväzok
v celej navrhovateľom uplatnenej sume, a to od 11.09.2001, kedy sa odporca v 1. rade dostal do
omeškania, keďže v Dohode o vyrovnaní záväzku zo dňa 06.09.2001 sa na zaplatenie sumy zaviazaldo 10.09.2001. Keďže v konaní bolo preukázané, že škodu navrhovateľovi spôsobili obaja odporcovia,
súd ich zaviazal na zaplatenie spoločne a nerozdielne.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa§438ods.1Občianskehozákonníkaakškoduspôsobíviacškodcov,zodpovedajúzaňuspoločne

a nerozdielne.

Podľa§172ods.1Zákonníkapráceúčinnéhovčaseuzavretiapracovnejzmluvymedzinavrhovateľoma
odporcom v 2. rade zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným
porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Podľa§172ods.3Zákonníkapráceúčinnéhovčaseuzavretiapracovnejzmluvymedzinavrhovateľoma
odporcom v 2. rade zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie s výnimkou prípadov
uvedených v § 176 a 178.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy medzi navrhovateľom

a odporcom v 2. Rade ak zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu podľa § 172, je povinný nahradiť
zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 183 ods. 3 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy medzi navrhovateľom
a odporcom v 2. rade náhradu škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne.

Podľa § 185 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy medzi navrhovateľom
a odporcom v 2. rade zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú
mu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 185 ods. 3 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy medzi navrhovateľom
a odporcom v 2. rade zamestnávateľ prerokuje výšku požadovanej náhrady škody so zamestnancom a
oznámi mu ju spravidla najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že
za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 185 ods. 4 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy medzi navrhovateľom
a odporcom v 2. rade ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej výške a ak s ním
zamestnávateľ dohodne spôsob úhrady, je zamestnávateľ povinný uzavrieť dohodu písomne, inak je
dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je však potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Tým, že odporcovia riadne a včas nesplnili svoj záväzok, na ktorého splnenie sa platne z titulu náhrady
škody zaviazali, dostali sa do omeškania s jej úhradou, ktoré omeškanie naďalej trvá. Súd preto priznal
navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, ktorá je v súlade s ustanovením §
517 Občianskeho zákonníka platného v čase vzniku omeškania odporcov so splnením peňažného dlhu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní
po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, dvojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).