Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119433046
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6119433046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: ISIT Slovakia s.r.o., IČO: 44
783 990, Klincová 37, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Ivana Lacková, LL.M., advokátka,
Jána Fabu 9, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: B. L., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, XXX XX I., právne
zastúpený: Advokátska kancelária Attorneity Legal s.r.o., Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 54 912 989,
o zaplatenie 10 000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.
k. 22Cb/19/2020-174 zo dňa 27.02.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/19/2020-174 zo dňa

27.02.2023 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava II (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj
ako ,,súd“) č. k. 22Cb/19/2020-174 zo dňa 27.02.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj
ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu: obchodnej spoločnosti: ISIT
Slovakia s.r.o., IČO: 44 783 990, Klincová 37, 821 08 Bratislava (ďalej len ako ,,žalobca“) a zaviazal
žalovaného: B. L., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, XXX XX I. (ďalej len ako ,,žalovaný“) k zaplateniu 10

000 eur s príslušenstvom titulom nevrátenia zálohy v zmysle Rámcovej dohody o obchodnej spolupráci
uzavretej dňa 25.10.2017 (ďalej aj ako „Rámcová zmluva“ alebo aj ako „Rámcová dohoda“).
2. Súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zákonných ustanovení § 269 ods. 2, § 365 ods. 1, § 369 ods.
1 a 2, § 369c ods. 1, § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v Rámcovej zmluve
v čl. II bode 2.1 zaviazal, že do 3 dní od jej podpisu zaplatí žalovanému sumu 10 000 eur ako zálohu na

rozbehnutie projektu „Médiá nie sú strašiak“ (ďalej aj ako „projekt“) a ktorú mu aj uhradil dňa 26.10.2017
bankovým prevodom. Žalovaný sa v čl. II bode 2.3 Rámcovej zmluvy zaviazal, že žalobcovi 10 000 eur
vráti do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu. Dňa 18.06.2018 oznámil žalovaný žalobcovi, že
uzatvoril zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. OLZP/199/2018 a ktorá je uvedená
v Centrálnom registri zmlúv na webe (I.XXXXXXX&l=sk) a ktorá nadobudla účinnosť dňa 16.06.2018.
V zmysle bodu 2.3. Rámcovej zmluvy mal žalovaný žalobcovi vrátiť 10 000 eur do 16.09.2018, avšak
doposiaľ tak neučinil. Z tohto dôvodu, žalobca preto niekoľkokrát kontaktoval žalovaného e-mailom

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom žalovaný svoj dlh voči nemu opakovane uznal.
Žalobca sa snažil vec urovnať dohodou, avšak žalovaný žalobcom predloženú dohodu nepodpísal a ani
mu nevrátil dlžnú sumu.4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 06.12.2019 v upomínacom konaní platobný rozkaz sp.
zn.31Up/1683/2019, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom a voči
ktorému, podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor z dôvodov, že so žalobou nesúhlasí a

žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Žalovaný v podanom odpore namietal, že návrh žalobcu je nedôvodný. Ako právny podklad na
vydanie platobného rozkazu žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol Rámcovú zmluvu.
Uviedol, že žalobcovi nemohol žalovanú sumu ešte vrátiť, pretože podstatná časť projektu sa napriek
jeho spusteniu zo dňa 16.06.2018 ešte nezačala. Mal za to, že žalobcovi boli a stále sú tieto skutočnosti

známe, čo žalovaný uviedol v osobnej aj e-mailovej komunikácii. Žalovaný sa v bode 1.1 Rámcovej
zmluvy zaviazal žalobcovi zabezpečiť možnosť vyškoliť minimálne 100 osôb v oblasti ochrany osobných
údajov a GDPR v rámci projektu. K naplneniu tohto bodu však dodnes nedošlo, keďže v rámci
projektu sa uskutočnila len prvá časť, ktorá pozostávala z prípravy školiacich materiálov. Uviedol, že
o tejto skutočnosti žalobcu vždy informoval pravdivo a bezodkladne tak, ako mu to umožnilo pracovné
vyťaženie. Takisto sa zaviazal v Rámcovej zmluve v rámci projektu pre žalobcu obsadiť pozíciu lektor

teoretickej časti 1, alebo lektor teoretickej časti 2. Práve tieto pozície mali zabezpečiť vrátenie finančných
prostriedkov, keďže sa však dodnes nekonali, žalovaný tieto finančné prostriedky nemá k dispozícii.
Poukázal na to, že platobné podmienky a peňažné plnenia sú uvedené v čl. II Rámcovej zmluvy, kde
sa okrem iného konštatuje, že „Predbežným dátumom začiatku realizácie projektu sa stanovuje termín
01.01.2018“. Zdôraznil, že dňa 17.09.2018 informoval e-mailom žalobcu, že v rámci projektu dokončuje

prípravu školiacich materiálov a v tom čase prebiehalo verejné obstarávanie k jednotlivým položkám
projektu. Uviedol, že dňa 25.04.2019 písomne informoval žalobcu v odpovedi na výzvu, že projekt sa
síce formálne začal, ale jeho realizácia sa dostala do omeškania o niekoľko mesiacov. Argumentoval, že
o časovom posune projektu nemohol vedieť ani predpokladať. Poukázal na to, že hlavná časť projektu
sa napriek urgenciám z jeho strany dodnes nezačala. Mal za to, že nie je možné zabezpečiť riadny chod

projektu, keďže jeho priebeh je priamo závislý na komunikácii s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu
a športu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ministerstvo“).
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že je jednoznačne presvedčený, že
splatnosť uvedeného záväzku už nastala. Táto skutočnosť nakoniec vyplýva aj z odporu žalovaného,
v ktorom uviedol „Žalovaný však nemohol uvedenú sumu žalobcovi ešte vrátiť, pretože podstatná časť

projektu „Médiá nie sú strašiak“ sa napriek jeho spusteniu zo dňa 16.06.2018 ešte nezačala.“ Zdôraznil,
že vrátenie uvedenej sumy nebolo vôbec viazané na začiatok realizácie „podstatnej časti projektu“.
Žalovaný touto obranou zároveň potvrdil, že realizácia projektu ako takého už začala. V Rámcovej
zmluve v bode 2.3 posledný odsek sa zmluvné strany dohodli že: „Súčasťou jednotlivých platieb nie je
finančná splátka na úhradu zálohového vkladu Zmluvnej strany 2. Tú uhradí Zmluvná strana 1 najneskôr

do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu. Predbežným dátumom začiatku realizácie projektu sa
stanovuje termín 01.01.2018.“ Žalovaný potvrdil, že v rámci projektu sa uskutočnila len prvá časť,
ktorá pozostávala z prípravy školiacich materiálov. Žalovaný ďalej v odpore proti platobnému rozkazu
uviedol: „Takisto sa žalovaný zaviazal v Rámcovej zmluve v rámci projektu pre žalobcu obsadiť pozíciu
Lektor teoretickej časti 1, alebo Lektor teoretickej časti 2. Práve tieto pozície mali zabezpečiť vrátenie

finančných prostriedkov, keďže sa však dodnes nekonali, žalovaný tieto finančné prostriedky nemá k
dispozícii.“ Takéto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko sa ako zmluvné strany dohodli, že žalobca
poskytne žalovanému sumu vo výške 10 000 eur ako zálohu, aby sa uvedený projekt mohol rozbehnúť
a ktorú žalovaný uhradí naspäť hneď ako to bude možné, no najneskôr do 3 mesiacov od začiatku
projektu. Mal za to, že projekt sa rozbehol, žalobca sa o tejto skutočnosti niekoľkokrát informoval u

žalovaného, ktorý mu uvedené potvrdil. Žalobca písomne žiadal žalovaného o vrátenie poskytnutej
zálohy, ktorý aj uznal, že mu ju dlhuje, avšak doteraz mu uvedenú sumu nevrátil. Pri uplatňovaní úroku
z omeškania žalobca vychádzal z dátumu oznámenému mu žalovaným v e- mailovej komunikácii ako
začiatok realizácie projektu - t. j. 16.06.2018. Žalovaný jednoznačne potvrdzuje, že sa projekt realizovať
začal. Rámcová zmluva žiadnym spôsobom nestanovuje, že by sa vrátenie uvedenej sumy malo viazať

na nejaké konkrétne úkony, alebo nejaký míľnik projektu, okrem „začiatku realizácie“. Podľa informácie
žalobcu je už uvedený projekt dokonca ukončený, ako vyplýva z online databázy projektov (.
7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu vo vyjadrení zo dňa 29.05.2020
uviedol, že vždy informoval žalobcu o priebehu projektu a jeho úvodná fáza nijakým spôsobom
neumožňovala, aby sa naplnil bod 1.1 Rámcovej zmluvy, kde sa zaviazal žalobcovi zabezpečiť školenie

minimálne 100 osôb v oblasti ochrany osobných údajov a GDPR v rámci projektu. K naplneniu tohto
bodu však dodnes nedošlo, keďže v rámci projektu sa uskutočnila len prvá časť, ktorá pozostávala z
prípravy školiacich materiálov. Takisto sa žalovaný zaviazal v Rámcovej zmluve v rámci projektu pre
žalobcu obsadiť pozíciu Lektor teoretickej časti 1, alebo Lektor teoretickej časti 2. Práve tieto pozície malizabezpečiť vrátenie finančných prostriedkov, keďže sa však dodnes nekonali, tieto finančné prostriedky
nemá k dispozícii. Platobné podmienky a peňažné plnenia sú pritom uvedené v čl. II Rámcovej zmluvy,
kde sa okrem iného konštatuje, že „Predbežným dátumom začiatku realizácie projektu sa stanovuje

termín 01.01.2018“. Žalovaný dňa 17.09.2018 informoval e - mailom žalobcu, že v rámci projektu
dokončuje prípravu školiacich materiálov a v tom čase prebiehalo verejné obstarávanie k jednotlivým
položkám projektu. Ďalej uviedol, že aj dňa 25.04.2019 listom informoval žalobcu v odpovedi na výzvu,
že projekt sa síce formálne začal, ale jeho realizácia sa dostala do omeškania o niekoľko mesiacov.
Zdôraznil, že o posune nemohol vedieť ani predpokladať, čím vznikol časový posun v realizácii projektu

a ktorého hlavná časť sa napriek urgenciám z jeho strany dodnes nezačala. Poukázal na skutočnosť,
že z jeho strany nie je možné zabezpečiť riadny chod projektu, keďže jeho priebeh je priamo závislý na
komunikácii s ministerstvom, ktorú sa mu nepodarilo nadviazať vzhľadom na aktuálnu situáciu súvisiacu
s pandémiou koronavírusu. Žalovaný mal za to, že v súvislosti s riadením projektu došlo k viacerým
pochybeniam zo strany riadiaceho orgánu a časovým posunom.
8. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi, ako aj

citovanými zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v
celom rozsahu opodstatnený. Sporové strany uzatvorili dňa 25.10.2017 Rámcovú zmluvu o obchodnej
spolupráci, v rámci ktorej mala zmluvná strana 1 (žalovaný) zabezpečiť zmluvnej strane 2 (žalobca)
možnosť vyškoliť minimálne 100 osôb v oblasti ochrany osobných údajov a GDPR v rámci projektu a
zmluvná strana 2 mohla v rámci projektu „Médiá nie sú strašiak“ obsadiť pozíciu Lektor teoretickej časti

1, alebo Lektor teoretickej časti 2, s minimálnym celkovým počtom hodín 68, prípadne pozíciu odborný
pracovník na prípravu učebných textov pre teoretickú časť s počtom hodín 80. V zmysle čl. 2 bod 2.1
tejto zmluvy sa žalobca zaviazal v lehote 3 mesiacov od podpisu zmluvy uhradiť na účet žalovaného 10
000 eur ako zálohový vklad na pokrytie počiatočných nákladov, čo vykonal prostredníctvom internet -
bankingu dňa 26.10.2017. Následne zo zmluvného ustanovenia čl. 2 bod 2.3 posledný odsek výslovne

vyplýva, že žalovaný najneskôr do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu uhradí žalobcovi späť
vyplatenú zálohovú platbu, vo výške 10 000 eur. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že predmetný
projekt sa začal realizovať, čo vyplýva napr. z listu žalovaného zo dňa 25.04.2019 adresovaného
právnemu zástupcovi žalobcu (č.l. 15 s. sp.), v ktorom výslovne uvádza, že si je vedomý pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy a že projekt začal, hoci jeho hlavná časť sa ešte nezačala realizovať. Ďalej

v liste vysvetľuje, že došlo k časovému posunu v realizácii projektu a že je ochotný dohodnúť sa o
plnení svojho záväzku aj formou splátkového kalendára. Ďalším dôkazom o tom, že projekt sa začal
realizovať je aj získanie finančného príspevku žalovaným na projekt od Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. OPLZ/199/2018, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 15.06.2018

(účinná dňa 16.06.2018). Začatie predmetného projektu preukazuje aj list Slovenskej republiky SR
(č.l. 72 s. sp.), v ktorom tento poukazuje na blížiace sa ukončenie projektu „Médiá nie sú strašiak“,
pričom žiada ministerstvo o predĺženie projektu o 6 mesiacov z osobných dôvodov (rodinné dôvody,
zahraničné pracovné cesty, časová tieseň, nedostatočné naštudovanie problematiky, neskúsenosť,
vlastné pochybenia). Aj pri komunikácii so súdom žalovaný uviedol, že projekt bol spustený, hoci

jeho podstatná časť ešte nezačala (odpor č.l. 28 s. sp., vyjadrenie č.l. 70 s. sp., pojednávanie dňa
27.02.2023). Súd preto nemal žiadnu pochybnosť o tom, že predmetný projekt sa začal realizovať, a
preto je možné aplikovať ustanovenie čl. 2 bod 2.3 posledný odsek uzatvorenej Rámcovej zmluvy, čiže
žalobcovi vzniklo právo na vrátenie zloženej zálohy 10 000 eur od žalovaného. Nakoľko žalovaný do
dnešného dňa žalobcovi zloženú zálohu nevrátil, dostal sa do omeškania a žalobcovi vzniklo právo aj

na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 8 % ročne podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z. z., a to odo dňa 17.09.2018, čiže odo dňa nasledujúceho po tom, čo uplynuli 3 mesiace
od účinnosti Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. OPLZ/199/2018. Súd priznal
žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur v súlade
s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.

9. Vzhľadom na uvedený skutkový stav veci, predovšetkým listinné dôkazy založené v spise mal súd
prvej inštancie nepochybne za to, že zmluvne dohodnutý projekt sa začal realizovať, bol spustený,
pričom tvrdenia žalovaného o tom, že jeho hlavná časť sa ešte nezačala realizovať sú irelevantné.
10.Nazáversúdprvejinštanciekonštatoval,žezmluvnéstranysavýslovnevzmluvedohodli,žezloženú
zálohu vráti žalovaný žalobcovi do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu a nie od spustenia hlavnej

časti. Zdôraznil, že pre žalobcu a aj pre súd je bezpredmetné, z akých dôvodov sa projekt oneskoril
- boli to najmä dôvody na strane žalovaného (rodinné dôvody, zahraničné pracovné cesty, časová
tieseň, nedostatočné naštudovanie problematiky, neskúsenosť, vlastné pochybenia), ako aj objektívne
dôvody (pandémia vírusu COVID-19). Tieto dôvody však nemajú nijaký vplyv na záväznosť zmluvnýchdojednaní medzi sporovými stranami, teda ani na povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi zloženú zálohu,
ktorej hlavnou funkciou bolo umožniť rozbehnutie projektu a pokrytie počiatočných nákladov, k čomu
nepochybne došlo. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na

základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom
prípade, keďže plný úspech vo veci mal žalobca, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

11. Žalovaný proti napadnutému rozsudku podal včas odvolanie zo dňa 06.04.2023 z dôvodov v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) a namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a preto navrhol, aby odvolací súd po opakovanom vyhodnotení predložených podaní,

vyjadrení a dôkazov zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
prejednanie a rozhodnutie vo veci. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
12. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie, ktoré videl najmä v tom, že v odôvodnení
napadnutého rozsudku v bode 8 súd prvej inštancie konštatuje, že je bezpredmetné, z akých dôvodov
sa projekt oneskoril, pričom za irelevantné považuje aj objektívne dôvody napr. COVID - 19 ako okolnosť

vis maior, ktorá je v zmysle § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť,
ako mimoriadna udalosť vzniknutá nezávisle od zmluvnej strany, ktorá môže spôsobiť omeškanie na
strane povinného. V zákone, ako aj v bežnej obchodnej praxi je pritom bežným pojmom „dodatočná
primeraná lehota“, ktorú poskytuje veriteľ, ak dlžník z relevantných dôvodov nemôže splniť svoj záväzok
včas. Analogicky poukázal na ustanovenie § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Zdôraznil, že pritom nikdy neuviedol, že svoj záväzok nesplní, ale v čase požadovanom žalobcom
bolo jeho splnenie nemožné; až po obdržaní finančných prostriedkov po tom, čo by bol projekt skutočne
realizovaný, by bol schopný vrátiť zálohu, nakoľko prostriedky poskytnuté ako záloha boli reálne použité
na začatie projektu.
14. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia súdu a ktoré videl v tom, že súd prvej inštancie vôbec

neakceptoval viaceré jeho upozornenia adresované žalobcovi o tom, že sa projekt nerozbehol podľa
toho, ako bolo predpokladané zmluvnými stranami. Túto skutočnosť potvrdzuje aj žiadosť žalovaného
adresovaná ministerstvu o predĺženie trvania projektu. Poukázal na to, že dohodnutá doba začiatku
realizácie projektu v Rámcovej zmluve bola stanovená na 01.01.2018, no v skutočnosti sa projekt podľa
žalobcu aj súdu začal až 16.06.2018, teda takisto už so značným časovým omeškaním. Aj na strane

ministerstva nastalo neúmerné predlžovanie začiatku projektu, nakoľko na jeho žiadosti o súčinnosť
ministerstvo reagovalo až s niekoľkomesačným odstupom (september 2019).
15. Dôvodil, že práve v uvedenom zmysle nedošlo k splneniu podmienky, na ktorú bolo naviazané
počítanie lehoty troch mesiacov na vrátenie zálohovej platby. Ako totiž vyplýva aj zo samotného
ustanovenia čl.1.1. Rámcovej zmluvy, podstatou realizácie projektu malo byť práve školenie

zabezpečované žalobcom. Ak k žiadnemu školeniu ešte nedošlo, to samo osebe preukazuje, že s
realizáciou projektu sa ešte nezačalo, a preto predmetná zmluva stále zostáva v platnosti a účinnosti v
pôvodnom rozsahu, pričom má stále záväzok zabezpečiť žalobcovi možnosť vyškoliť príslušné osoby
v dohodnutom počte. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil okamih začatia realizácie
projektu, keďže samotné formálne začatie projektu dňa 16.06.2018, podľa súdu formalisticky naviazané

na účinnosť Rámcovej zmluvy medzi žalovaným a ministerstvom, neznamená reálne začatie školení,
ktoré boli podstatou projektu a aj spolupráce medzi žalobcom a žalovaným. Rovnako i v Rámcovej
zmluve uvedený dátum začatia realizácie 01.01.2018 je uvedený iba ako „predbežný“. Pokiaľ sa pritom
dodnes s realizáciou školení nezačalo, je iba prirodzeným, že ešte nedošlo k realizácii projektu, nedošlo
k naplneniu predmetu zmluvy žalovaného s ministerstvom, a ani Rámcovej zmluvy medzi žalobcom

a žalovaným, a teda ešte nedošlo k zmluvne dojednanému plneniu z Rámcovej zmluvy ani na strane
žalovaného, ani na strane žalobcu - s výnimkou poskytnutia zálohovej platby.

16. Argumentoval, že pokiaľ mal žalobcovi vrátiť zálohu do 3 mesiacov od začatia realizácie projektu,
tak už aj podľa takto dohodnutého zmluvného ustanovenia žalovaný počítal s finančnými prostriedkami

poskytnutými za prvé mesiace realizácie projektu, ktoré mali zabezpečiť vrátenie zálohy žalobcovi.
Školenia však až doteraz neboli vôbec uskutočnené, čo spôsobilo nedostatok finančných prostriedkov
na strane žalovaného - to tiež jasne preukazuje len formálne spustenie projektu, ale nie jeho skutočnú
realizáciu, ktorá bola predpokladom a zároveň predmetom Rámcovej zmluvy.17. Ďalej žalovaný namietal, že konanie má tiež inú právnu vadu v tom, že súd prvej inštancie sa tiež
nevysporiadal s otázkou, či je Rámcová zmluva ešte stále platná a účinná, a preto pokiaľ ešte nedošlo k
plneniu podľa Rámcovej zmluvy, stále je možné dodatočné plnenie po odpadnutí aktuálnych prekážok,

alebo či táto zmluva bola ukončená dohodou zmluvných strán alebo jednostranným ukončením zo strany
žalobcu, na základe čoho by si nárokoval vrátenie už poskytnutých plnení bez toho, aby muselo prísť
k poskytnutiu vzájomných plnení podľa Zmluvy.
18. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného proti napadnutému rozsudku vyjadrením zo dňa
07.07.2023 s tým, že s názorom žalovaného uvedenom v odvolaní v celom rozsahu nesúhlasí a

napadnutý rozsudok považuje za právne aj vecne správny a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Zároveň žiadal priznať žalobcovi náhradu trov konania v plnom
rozsahu 100 %.
19. K bodu 7 odvolania žalovaného žalobca uviedol, že projekt sa začal realizovať 16.06.2018, pričom v
tom čase, ani po uplynutí 3 mesiacov (v čase splatnosti) t. j. l6.09.2018 a dokonca ani nasledujúci skoro
rok a pol, sa územia Slovenskej republiky žiadne výrazné opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19

netýkali. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že prvý potvrdený prípad ochorenia COVID-19 v Slovenskej
republike sa potvrdil u 52-ročného muža z Bratislavského kraja , čo bolo uvedené v článku dňa
06.03.2020 15:07, ktorý je dostupný na oficiálnej web stránke Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky:https:/.. Zastával názor, že iné okolnosti (ako COVID-19), ktoré by bolo možné objektívne
považovať za okolnosti vylučujúce zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 374 ods. 1 Obchodného

zákonníka sa v Slovenskej republike v čase, kedy mu mala byť suma vo výške 10 000 eur vrátená sa
nevyskytovali a nenastali.
20. Mal za to, že ani teoreticky potom nie je možné uvažovať nad tým, že sa v danom prípade jedná
o nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu opomenutia ustanovenia § 374 ods. 1 Obchodného
zákonníka alebo § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že Rámcová zmluva bola

uzatvorená medzi dvomi podnikateľskými subjektmi s tým, že žalovanému boli poskytnuté finančné
prostriedky na základe Rámcovej zmluvy na konkrétny účel a zastával názor, že ak v čase splatnosti
žalovaný finančné prostriedky na daný účel nepoužil, mal ich vrátiť.
21. Z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ako aj z doterajšieho konania však vyplýva, že
žalovaný hľadá cestu, ako peniaze nevrátiť resp. ich vrátenie oddialiť. Predchádzajúce konanie na súde

prvej inštancie bolo odročené minimálne šesťkrát a to z dôvodov na strane žalovaného.
22. K bodu 8 odvolania žalovaného žalobca uviedol, že sa javí nelogické, aby sa žiadalo o predĺženie
projektu, ktorý sa ešte nerozbehol. Naopak, uvedené tvrdenie žalovaného potvrdzuje, že žalovaný žiadal
predĺžiť existujúci živý projekt, ktorý sa začal dňa 16.06.2018.
23. Uviedol, že vrátenie finančnej sumy nežiada po uplynutí lehoty 3 mesiacov od 01.01.2018, ale až po

uplynutí lehoty 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu od 16.6.2018 t. j. od 16.09.2018. Uviedol, že
bol to žalovaný, kto mal na starosti rozbehnutie projektu a už v čase podania žaloby uplynula dostatočne
dlhá doba na to, aby mu vrátil poskytnuté finančné prostriedky. Mal za to, že žalovaný sa však vráteniu
sumy vyhýba a to nielen značne teoretickým ohýbaním skutočností v zmysle „čo by bolo, keby bolo“.
Faktom je, že žalovaný nevrátil sumu vtedy, v čase splatnosti, a nevrátil ju doteraz.

24. Ďalej uviedol, že projekt sa už ani nikdy realizovať nebude, pretože podľa stránky Ministerstva
školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky už skončil. A skončil dokonca skôr, ako sa na
území Slovenskej republiky objavil prvý prípad ochorenia COVID-19, vyhlásila sa prvá mimoriadna
situácia (od 12.03.2020) a prvý núdzový stav (25.11.2021) v súvislosti s pandémiou COVID -19.
25. Zastával názor, že v danom prípade sa nejedná o formalistický prístup v zmysle tvrdenia žalovaného.

26. Žalobca zdôraznil, že ním poskytnuté finančné prostriedky žalovanému neboli naviazané na žiadnu
fázu projektu, ale na jeho celkové rozbehnutie - realizáciu, a preto počítal s tým, že po 3 mesiacoch
mu ich žalovaný vráti.
27. Poukázal na to, že je zrejmé, že podpisom zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku s
Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky resp. jej účinnosťou mal žalovaný

začať projekt realizovať. Skutočnosť, či ho aj začal alebo nezačal realizovať fakticky nie je preto
skutočnosťou, na ktorú je naviazané vrátenie žalovanej sumy. Konštatoval, že žalovaný si je vedomý,
že peniaze má vrátiť a aj tak sa tomu vyhýba.
28. Ďalej sa žalobca vyjadril k námietke žalovaného, že konanie má tiež inú právnu vadu v tom, že súd sa
tiež nevysporiadal s otázkou, či je Rámcová zmluva ešte stále platná a účinná, a preto pokiaľ nedošlo k

plneniu podľa tejto zmluvy, stále je možné dodatočné plnenie po odpadnutí aktuálnych prekážok, s tým,
že uviedol, že otázka platnosti alebo neplatnosti tejto zmluvy nemá v tomto prípade vplyv na skutočnosť,
že finančné prostriedky v sume vo výške 10 000 eur, ktoré žalovanému poskytol, je mu povinný vrátiť.
Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca žalovanému na základe Rámcovej zmluvy zaplatilsumu vo výške 10 000 eur pričom podľa jej čl. II bodu 2.3, sa žalovaný zaviazal, že túto čiastku vráti
žalobcovi do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu.
29. Žalobca zhrnul, že žalovaný si je vedomý toho, že mu má vrátiť poskytnutú sumu, pričom mu v

priebehu konania navrhol, že by mu v žalovanej hodnote poskytol marketingové služby, na čo však
nereflektoval.
30. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa 07.07.2023, sa vyjadril duplikou žalovaný a
uviedol, že sa s jeho obsahom nestotožňuje v celom rozsahu.

31.Opätovneuviedol,žepredmetomRámcovejzmluvybolarealizáciaškolení,avšakbolonažalovanom
na aké aktivity a činnosti použil finančné prostriedky v súvislosti s rozbehnutím projektu tak, aby bola
možná realizácia školení, hoci k samotným školeniam ešte nedošlo. V predmetnej zmluve nebolo nikde
výslovne uvedené a dohodnuté, na aké činnosti sa má táto finančná čiastka použiť.

32. Mal za to, že stále nie je vyriešená otázka stále pretrvávajúcej viazanosti strán zmluvou, pričom

poukázal na jej čl. 3 bod 3.1.: „Táto Zmluva sa uzatvára na dobu určitú do splnenia predmetu zmluvy v
celom rozsahu, tak ako to predpokladá táto Zmluva.“

33. Uviedol, že je stále ochotný v plnení Rámcovej zmluvy pokračovať. Zdôraznil, že ani povinnosti
žalobcu neboli podľa zmluvy naplnené (s výnimkou poskytnutia zálohovej platby) a predmet zmluvy sa

doteraz nerealizoval ani z jeho strany.

34. Poukázal na to, že si plnil riadne svoje povinnosti tým, že sa snažil rozbehnúť projekt, komunikoval
a podával žiadosti na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ktoré tiež
spôsobilo prieťahy pri realizácii projektu) a žalobcu informoval o problémoch pri rozbiehaní projektu.

Preto navrhol, aby odvolací súd po opakovanom vyhodnotení predložených podaní, vyjadrení a dôkazov
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a
rozhodnutie vo veci.

35. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v
zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380
CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

36. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

37. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

38.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
39. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

40. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
41. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného od 01.01.2015, ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania
zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas
celého tohto kalendárneho polroka omeškania.42. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

43. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej
inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadrením žalobcu
k odvolaniu žalovaného a vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, odvolací súd
konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a z ktorého podrobným odôvodnením
sa stotožňuje a konštatuje jeho súladnosť s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a z ktorého je

zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom
premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým,
zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými
pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou
kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by
mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku.

44. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a v odôvodnení
tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým
dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 CSP).

45.Vkonanínebolosporné,žemedzisporovýmistranamibolauzatvorenáRámcovázmluva,nazáklade

ktorej v zmysle jej čl. II bodu 2.1, žalobca dňa 26.10.2017 uhradil žalovanému bankovým prevodom
sumu vo výške 10 000 eur ako zálohu na rozbehnutie projektu „Médiá nie sú strašiak“ a že žalovaný
žalobcovi túto čiastku nevrátil.

46. V konaní bolo sporné, či žalovaný bol povinný žalobcovi vrátiť sumu vo výške 10 000 eur t. j., či na

jej vrátenie boli splnené dojednané zmluvné podmienky v zmysle Rámcovej zmluvy a to v nadväznosti
na okamih začatia realizácie predmetného projektu.

47. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil najmä v tom,
že v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie v bode 8 súd konštatoval, že je bezpredmetné, z akých

dôvodov sa projekt oneskoril, pričom za irelevantné považuje aj objektívne dôvody napr. COVID - 19
ako okolnosť vis maior, ktorá je v zmysle § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka okolnosťou vylučujúcou
zodpovednosť, ako mimoriadna udalosť vzniknutá nezávisle od zmluvnej strany, ktorá môže spôsobiť
omeškanienastranepovinného,odvolacísúduvádza,žesúdprvejinštanciepriposúdenívecivychádzal
z uzatvorenej Rámcovej zmluvy v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný vráti žalobcovi

zloženú zálohu do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu. Z Rámcovej zmluvy z bodu 2.3 posledný
odsek vyplýva, že „Súčasťou jednotlivých platieb nie je finančná splátka na úhradu zálohového vkladu
Zmluvnej strany 2. Tú uhradí Zmluvná strana 1 najneskôr do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu.
Predbežným dátumom začiatku realizácie projektu sa stanovuje termín 01.01.2018.“ Odvolací súd mal
z obsahu súdneho spisu preukázané, že k realizácii projektu v zmysle Rámcovej zmluvy nepochybne

došlo aj keď s oneskorením. Táto skutočnosť vyplýva aj z odporu žalovaného, v ktorom uviedol že:
„Žalovaný však nemohol uvedenú sumu žalobcovi ešte vrátiť, pretože podstatná časť projektu „Médiá
nie sú strašiak“ sa napriek jeho spusteniu zo dňa 16.06.2018 ešte nezačala.“ Žalovaný tak touto obranou
potvrdil, že realizácia projektu ako takého už začala. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dodáva,
že v konaní žalovaný nepopieral, že dôvodom oneskorenia spustenia projektu boli subjektívne dôvody

na jeho strane ako aj objektívne dôvody (pandémia vírusu COVID-19), avšak tieto dôvody nemali
žiadny vplyv na záväznosť zmluvných dojednaní medzi sporovými stranami a teda ani na povinnosť
žalovaného vrátiť žalobcovi zloženú zálohu, ktorej hlavnou funkciou bolo umožniť rozbehnutie projektu
a pokrytie počiatočných nákladov. V danom prípade sa nejedná o nesprávne právne posúdenie veci z
dôvodu opomenutia ustanovenia § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko citované ustanovenie

sa týka liberačných dôvodov t. j. okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu pri prekážke, ktorá
nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bránila jej v splnení jej povinností (v tomto konaní sa
neposudzoval nárok na náhradu škody). Takisto vec nemožno posudzovať ani podľa ustanovenia § 575
ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca a žalovaný ako zmluvné strany uzatvorili Rámcovú
zmluvu ako podnikateľské subjekty podľa ustanovení Obchodného zákonníka za jasne dojednaných

podmienok. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaný si mohol so žalobcom dojednať zmenu termínu
vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov a to uzatvorením dodatku k Rámcovej zmluve pokiaľ mal
vedomosť, že v lehote splatnosti ich nebude môcť žalobcovi vrátiť. Odvolací súd preto považuje túto
námietku žalovaného za nedôvodnú.48. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia
súdu a ktoré videl v tom, že vôbec neakceptoval viaceré jeho upozornenia adresované žalobcovi o

tom, že sa projekt nerozbehol podľa toho, ako bolo predpokladané zmluvnými stranami s tým, že
túto skutočnosť potvrdzuje aj žiadosť žalovaného adresovaná Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a
športu Slovenskej republiky o predĺženie trvania projektu a že aj dohodnutá doba začiatku realizácie
projektu v Rámcovej zmluve bola stanovená na 01.01.2018, hoci v skutočnosti sa projekt s omeškaním
(podľa žalobcu aj súdu začal až 16.06.2018), odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu

vyplýva, že predmetný projekt sa začal realizovať. Uvedené bolo preukázané listom žalovaného zo
dňa 25.04.2019 adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu (viď č.l. 15 s. sp.) a v ktorom žalovaný
výslovne uvádza, že si je vedomý pohľadávky vyplývajúcej z Rámcovej zmluvy a že projekt začal,
hoci jeho hlavná časť sa ešte nezačala realizovať z dôvodu, že došlo k časovému posunu v realizácii
projektu a že je ochotný dohodnúť sa o plnení svojho záväzku aj formou splátkového kalendára.
Ďalším dôkazom, že projekt sa začal realizovať bolo získanie finančného príspevku žalovaným na

projekt od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe Zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. OPLZ/199/2018, ktorá bola zverejnená v Centrálnom
registri zmlúv dňa 15.06.2018 (účinná dňa 16.06.2018). Začatie predmetného projektu preukazuje aj
list žalovaného adresovaného na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
(viď č.l. 72 s. sp.), v ktorom poukazoval na blížiace sa ukončenie projektu a zároveň žiadal o predĺženie

projektu o 6 mesiacov z osobných dôvodov (rodinné dôvody, zahraničné pracovné cesty, časová tieseň,
nedostatočné naštudovanie problematiky, neskúsenosť, vlastné pochybenia). Žalovaný potvrdil aj v
konaní, že projekt bol spustený, hoci jeho podstatná časť ešte nezačala (viď odpor č.l. 28 s. sp.,
vyjadrenie č.l. 70 s. sp., pojednávanie dňa 27.02.2023). v konaní preukázané, že zmluvne dohodnutý
projekt sa začal realizovať a bol spustený. Odvolací súd prisvedčil názoru súdu prvej inštancie a to,

že predmetný projekt sa začal realizovať od 16.09.2018, a preto žalobcovi vzniklo právo na vrátenie
zloženej zálohy 10 000 eur od žalovaného podľa čl. 2 bodu 2.3 - posledný odsek uzatvorenej Rámcovej
zmluvy. Preto nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného, že nedošlo k splneniu podmienky, na ktorú
bolo naviazané počítanie lehoty troch mesiacov na vrátenie zálohovej platby a to ani z dôvodu, že
školenia až doteraz neboli vôbec uskutočnené, a že projekt bol len formálne spustený, čo spôsobilo

nedostatok finančných prostriedkov na jeho strane. Žalovaný v konaní účinným spôsobom nerozporoval
dôkazy tvrdené žalobcom v žalobe a nepredložil súdu relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
a tak neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedený skutkový stav veci, predovšetkým listinné
dôkazy založené v spise odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
zistený skutkový skutkové zistenia v konaní. Odvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za

nedôvodnú.
49. K odvolacej námietke žalovaného, že konanie má tiež inú právnu vadu v tom, že súd prvej inštancie
sa tiež nevysporiadal s otázkou, či je Rámcová zmluva ešte stále platná a účinná, a preto pokiaľ
ešte nedošlo k plneniu podľa tejto zmluvy, stále je možné dodatočné plnenie po odpadnutí aktuálnych
prekážok, alebo či táto zmluva bola ukončená dohodou zmluvných strán alebo jednostranným

ukončením zo strany žalobcu, na základe čoho by si nárokoval vrátenie už poskytnutých plnení bez toho,
aby muselo prísť k poskytnutiu vzájomných plnení podľa zmluvy, odvolací súd uvádza, že na základe
uzatvorenej Rámcovej zmluvy - čl. 2 bodu 2.1 sa žalobca zaviazal v lehote 3 mesiacov od podpisu
tejto zmluvy zmluvnými stranami, uhradiť žalovanému sumu vo výške 10 000 eur ako zálohový vklad
na pokrytie počiatočných nákladov s tým, že podľa čl. 2 bodu 2.3 (posledný odsek) tejto zmluvy, sa

zmluvné strany dohodli, že súčasťou jednotlivých platieb nie je finančná splátka na úhradu zálohového
vkladu žalobcovi a ktorú sa mu zaviazal žalovaný uhradiť najneskôr do 3 mesiacov od začiatku realizácie
projektu s uvedením predbežného dátumu začiatku realizácie projektu v termíne 01.01.2018. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že otázka platnosti alebo neplatnosti tejto zmluvy nemá v tomto prípade vplyv na
dojednané zmluvné dojednania, v zmysle ktorých žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v

sume vo výške 10 000 eur a ktoré sa žalovaný zaviazal mu vrátiť za podmienok dohodnutých v zmluve.
Odvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú.
50. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami v
odôvodnení napadnutého rozsudku.
51. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že dôkazné bremeno je inštitútom

procesného práva, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom
tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.52. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nevyvrátil relevantným dôkazom tvrdenia žalobcu a jeho
odvolacie námietky tak neboli spôsobilé spochybniť správne právne závery súdu prvej inštancie.
53. Podľa § 387 ods.1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
54.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
55. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
56. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď
na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

57. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
58. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil
ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle

§ 380 CSP dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je vecne správne. Na základe vyššie uvedeného,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
60.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
61. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
62. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).